Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) - V stredu 20. marca ráno o 4.06 h stredoeurópskeho času (SEČ) nastane jarná rovnodennosť, čo na severnej pologuli znamená začiatok astronomickej jari.
V okamihu rovnodennosti sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty. Keďže zemská os má sklon 23,4 stupňa, v lete je viac k Slnku priklonená severná pologuľa, v zime zasa južná pologuľa našej planéty.
Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému. Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých miestach Zeme, tak ako je to v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho - približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu aequinoctium - čo znamená "rovnaká noc".
V Bratislave napríklad vyjde 20. marca slnko o 5.53 h SEČ a zapadne o 18.04 h. V Žiline vychádza o 5.47 h a zapadá o 17.58 h. V Košiciach vychádza Slnko o 5.37 h a zapadne o 17.48 h. Zodpovedá to dĺžke dňa zaokrúhlene 12 hodín a 11 minút.
Takisto na celej Zemi, s výnimkou severného a južného pólu, v deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto východu slnka posúva smerom na severovýchod a večer slnko zapadá čoraz bližšie k severozápadu.
V roku 2023 nastala jarná rovnodennosť takisto 20. marca, ale až večer o 22.24 h SEČ. O viac než 18 hodín skôr sa teraz jej začiatok posunul preto, že tento rok je priestupný, teda má o jeden deň - 29. február - navyše. Dĺžka tropického roka (jeden obeh Zeme okolo Slnka) predstavuje v skutočnosti 365 a štvrť dňa (365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45 sekúnd), preto v rokoch, ktoré nie sú priestupné, začiatky ročných období nastávajú každý rok o cca 6 hodín neskôr.
V roku 2025 sa začne jar o 10.01 SEČ, v roku 2026 o 15.46 SEČ a v roku 2027 o 21.24 SEČ. V roku 2028, ktorý bude opäť priestupný, sa jar začne o 3.17 SEČ. V roku 2048 sa dokonca z tohto dôvodu posunie začiatok jari na 19. marec.
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.
Letný slnovrat, teda začiatok astronomického leta na severnej pologuli, nastane 20. júna o 22.50 h stredoeurópskeho letného času. Posun z obvyklého 21. júna na 20. jún takisto zapríčinil fakt, že bol február o jeden deň dlhší.
Zdroj: timeanddate.com
V okamihu rovnodennosti sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty. Keďže zemská os má sklon 23,4 stupňa, v lete je viac k Slnku priklonená severná pologuľa, v zime zasa južná pologuľa našej planéty.
Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému. Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých miestach Zeme, tak ako je to v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho - približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu aequinoctium - čo znamená "rovnaká noc".
V Bratislave napríklad vyjde 20. marca slnko o 5.53 h SEČ a zapadne o 18.04 h. V Žiline vychádza o 5.47 h a zapadá o 17.58 h. V Košiciach vychádza Slnko o 5.37 h a zapadne o 17.48 h. Zodpovedá to dĺžke dňa zaokrúhlene 12 hodín a 11 minút.
Takisto na celej Zemi, s výnimkou severného a južného pólu, v deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto východu slnka posúva smerom na severovýchod a večer slnko zapadá čoraz bližšie k severozápadu.
V roku 2023 nastala jarná rovnodennosť takisto 20. marca, ale až večer o 22.24 h SEČ. O viac než 18 hodín skôr sa teraz jej začiatok posunul preto, že tento rok je priestupný, teda má o jeden deň - 29. február - navyše. Dĺžka tropického roka (jeden obeh Zeme okolo Slnka) predstavuje v skutočnosti 365 a štvrť dňa (365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45 sekúnd), preto v rokoch, ktoré nie sú priestupné, začiatky ročných období nastávajú každý rok o cca 6 hodín neskôr.
V roku 2025 sa začne jar o 10.01 SEČ, v roku 2026 o 15.46 SEČ a v roku 2027 o 21.24 SEČ. V roku 2028, ktorý bude opäť priestupný, sa jar začne o 3.17 SEČ. V roku 2048 sa dokonca z tohto dôvodu posunie začiatok jari na 19. marec.
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.
Letný slnovrat, teda začiatok astronomického leta na severnej pologuli, nastane 20. júna o 22.50 h stredoeurópskeho letného času. Posun z obvyklého 21. júna na 20. jún takisto zapríčinil fakt, že bol február o jeden deň dlhší.
Zdroj: timeanddate.com
