Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mierne lavínové nebezpečenstvo vo Fatrách platí pre hranicu nad 1300 metrov nad morom.
Autor TASR
Liptovský Hrádok 7. januára (TASR) - Mierne lavínové nebezpečenstvo, druhý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice, platí v nedeľu v polohách nad 1700 metrov nad morom v Západných, Vysokých a Nízkych Tatrách. Rovnako druhý stupeň trvá i vo Veľkej a Malej Fatre. Informoval o tom Pavel Krajčí zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS).
Sneh z poslednej periódy sneženia sa v Tatrách stabilizoval a HZS neočakáva ani ďalší veľký prírastok nového snehu, pribudnúť by ho malo iba do desať centimetrov. Hranica sneženia sa menila a snežilo iba nad 1700 metrov nad morom, táto bude postupne klesať. Popoludní zosilnie vietor.
Hlavnými problémom je preto vetrom previaty sneh. "Nebezpečné sú strmé žľaby najvyšších polôh, kde vietor ukladá snehové dosky a vankúše. Pod hranicou 1700 metrov väčšinou pršalo. Silné ochladenie spôsobí, že tu sneh stvrdne a z hľadiska lavín bude stabilný," ozrejmil Krajčí s tým, že samovoľné lavíny neočakáva, povrch snehu však môže byť ľadový, preto môže hroziť pošmyknutie a pád.
"Povrch snehovej pokrývky je nad 1700 metrov nad morom suchý a vetrom ubitý do dosiek. Pod touto vrstvou sa nachádza tvrdá ľadová krusta. Práve táto kombinácia môže z hľadiska lavín byť nebezpečná," upozornil Krajčí. Pod týmito vrstvami je podľa neho slabá vrstva hranatozrnného snehu, no ten nepredstavuje veľké riziko, pretože človek svojou váhou nedokáže prelomiť tvrdú až ľadovú krustu. Hranica súvislej snehovej pokrývky stúpla na približne 1100 metrov nad morom.
Mierne lavínové nebezpečenstvo vo Fatrách platí pre hranicu nad 1300 metrov nad morom. Na tvrdú starú snehovú pokrývku tam pribudlo do desať centimetrov nového snehu. Pretrváva vietor rôznych smerov. Hlavným problémom je preto vetrom previaty sneh. "Nebezpečné sú strmé žľaby najvyšších polôh, kde vietor počas dňa ukladal miestami menšie snehové dosky a vankúše. Pod hranicou 1300 metrov väčšinou pršalo a po ochladení tu sneh stvrdne a bude stabilný. Samovoľné lavíny neočakávame," doplnil Krajčí.
Sneh z poslednej periódy sneženia sa v Tatrách stabilizoval a HZS neočakáva ani ďalší veľký prírastok nového snehu, pribudnúť by ho malo iba do desať centimetrov. Hranica sneženia sa menila a snežilo iba nad 1700 metrov nad morom, táto bude postupne klesať. Popoludní zosilnie vietor.
Hlavnými problémom je preto vetrom previaty sneh. "Nebezpečné sú strmé žľaby najvyšších polôh, kde vietor ukladá snehové dosky a vankúše. Pod hranicou 1700 metrov väčšinou pršalo. Silné ochladenie spôsobí, že tu sneh stvrdne a z hľadiska lavín bude stabilný," ozrejmil Krajčí s tým, že samovoľné lavíny neočakáva, povrch snehu však môže byť ľadový, preto môže hroziť pošmyknutie a pád.
"Povrch snehovej pokrývky je nad 1700 metrov nad morom suchý a vetrom ubitý do dosiek. Pod touto vrstvou sa nachádza tvrdá ľadová krusta. Práve táto kombinácia môže z hľadiska lavín byť nebezpečná," upozornil Krajčí. Pod týmito vrstvami je podľa neho slabá vrstva hranatozrnného snehu, no ten nepredstavuje veľké riziko, pretože človek svojou váhou nedokáže prelomiť tvrdú až ľadovú krustu. Hranica súvislej snehovej pokrývky stúpla na približne 1100 metrov nad morom.
Mierne lavínové nebezpečenstvo vo Fatrách platí pre hranicu nad 1300 metrov nad morom. Na tvrdú starú snehovú pokrývku tam pribudlo do desať centimetrov nového snehu. Pretrváva vietor rôznych smerov. Hlavným problémom je preto vetrom previaty sneh. "Nebezpečné sú strmé žľaby najvyšších polôh, kde vietor počas dňa ukladal miestami menšie snehové dosky a vankúše. Pod hranicou 1300 metrov väčšinou pršalo a po ochladení tu sneh stvrdne a bude stabilný. Samovoľné lavíny neočakávame," doplnil Krajčí.
