Bratislava 14. mája (Teraz.sk) – Kto chce zažiť teplé počasie, mal by odcestovať na Sibír. Kým v Bratislave sa teplota vzduchu pohybuje okolo dvanástich stupňov Celzia, v sibírskom meste Ťumeň ortuť teplomera prekročila tridsiatku. Tropické dni majú napríklad aj v Astrachani, Kazani, či Ufe.

„Teplý vzduch prúdi cez východné Turecko a východné Povolžie až za polárny kruh a v oblastiach na severe európskej časti Ruska je v tejto chvíli teplejšie než u nás,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Chladné počasie, ktoré panuje na Slovensku, tak nijako neprotirečí celkovému trendu globálneho otepľovania, ktorý potvrdila aj aktuálna správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).

„Netreba to hodnotiť len z regionálneho pohľadu. Predsa len predstavujeme iba zlomok z celého sveta, dokonca ani celá Európa nie je až taký veľký priestor,“ doplnil Faško. V prípade severných zemepisných šírok prispieva k vysokým hodnotám teploty vzduchu aj trvanie slnečného svitu, keďže sa dni predlžujú – na Slovensku je dnes slnko nad obzorom už 15 hodín, no napríklad v Ťumeni až 16 a pol hodiny.

Prudké výkyvy počasia, či kontrasty medzi teplotami v jednotlivých častiach sveta v určitej časti roka spôsobuje narušený polárny vortex. Silný a stabilný prúd vzduchu v polárnej oblasti (tzv. jetstream) sa oslabil. „Pohyb vzduchových hmôt smerom od západu na východ je nevýrazný, alebo takmer žiadny. Dôsledkom sú potom výrazné prieniky teplého vzduchu smerom na sever – ako na Sibíri – a vpády studeného vzduchu zo severu na juh, ako sa to deje u nás,“ vysvetlil Pavel Faško.

Ako dodal, tlakové níže spojené s frontálnymi systémami obvykle postupujú od západu na východ, teda od Atlantického oceánu cez Britské ostrovy a Baltické more do západnej časti Ruska. No za súčasných podmienok to tak nie je.

„Preto sa objavujú situácie, že chladné a daždivé či premenlivé počasie trvá dlhšie, než sme boli v minulosti zvyknutí. Podobne ako v minulých rokoch zasa pretrvávalo neobvykle dlho slnečné a teplé počasie, pričom vlhkejšie vzduchové hmoty od západu, ktoré by priniesli vlahu, sa k nám nevedeli dostať. Jednotlivé poveternostné situácie majú tendenciu zotrvávať dlhšie a to je práve spôsobené pomalším presúvaním vzduchových hmôt zo západu na východ. Nehovoriac o tom, že za takýchto okolností je oveľa zložitejšie aj predpovedať počasie. Diskutuje sa o tom, či aj tento jav je podmienený globálnym otepľovaním,“ uviedol klimatológ Faško.

Dôsledkom tohto javu je potom tiež opakovanie scenára, keď po teplej zime prichádza studená jar. „Akoby sa na konci zimného obdobia snažilo počasie dobehnúť to, čo nestihlo na začiatku zimy alebo v jej priebehu. Aj počas tejto zimy sa výrazne ochladilo až vo februári a počas celej jari sa opakujú vpády studeného vzduchu,“ dodal odborník.

Na druhej strane je pozitívnou stránkou dnešného počasia fakt, že sa znižuje deficit zrážok. Dážď a výrazné ochladenie zasiahlo najskôr západ Slovenska. Do štvrtka 8. hodiny ráno napršalo v Zohore 29,7 mm, v Malackách 33,5 mm. V piatok do 9. hodiny ráno v Skalici spadlo 30,7 mm zrážok. Postupne sa zrážky zo Záhoria rozšírili aj na severozápadné a severné Slovensko. V Liesku na Orave napršalo až 52,5 mm dažďa.
Menej priaznivá je skutočnosť, že pomerne úzky pás zrážok zatiaľ nezasiahol juh Podunajskej nížiny, kde sú zrážky potrebné. Je však šanca, že aj na juhu ešte zaprší. A tiež, že chladnejšie, než na Sibíri, bude na Slovensku aj v ďalších dňoch.

„Bude to tak minimálne v prvých dňoch budúceho týždňa. Aj naďalej bude počasie závisieť od toho, či sa u nás presadí vplyv tlakovej výše, výbežok ktorej by mal zasiahnuť strednú Európu od juhozápadu. Ak by sa to splnilo, mohlo by sa otepliť. Ale teraz sa musíme zmieriť s tým, že v ďalších dňoch nebude teplo a aj slnečný svit nám bude veľmi vzácny,“ povedal Pavel Faško zo SHMÚ.