Bratislava 22. októbra (Teraz.sk) - Na Slovensku aj počas októbra pokračuje nestále jesenné počasie. Dni, kedy sa obloha vyjasní a najvyššia denná teplota vzduchu prekročí 15 či dokonca 20 stupňov, sa striedajú s prechodmi tlakových níží a frontálnych systémov, ktoré prinášajú zrážky s ochladením. Niekedy sa k tomu pridruží aj vietor ako vo štvrtok 21. októbra, keď sa rozfúkalo najmä na horách.

Víchrica Ignatz zasiahla predovšetkým západ a sever Európy. Na pobreží Francúzska namerali rýchlosť vetra 175 kilometrov za hodinu, v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko to bolo 166 km/hod. Práve v Nemecku si vietor vyžiadal jednu obeť, v Poľsku vyhasli dokonca štyri ľudské životy. Kalamitná situácia vznikla aj v susednom Česku, kde bolo štvrť milióna ľudí bez elektriny.

„Na Slovensku boli najsilnejšie nárazy vetra na Chopku, kde dosiahli rýchlosť 119 kilometrov za hodinu. Ale takýto silný vietor zaznamenali napríklad v Nemecku v Drážďanoch a v ďalších mestách, teda v osídlených oblastiach, kde predstavoval oveľa väčšie nebezpečenstvo,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Foto: TASR/AP

Pred ochladením, ktoré bude pokračovať aj cez víkend, sme zaznamenali aj oteplenie. Prejavilo sa však predovšetkým na vysokých hodnotách priemerných denných teplôt vzduchu. „Napríklad v Lieseku na Orave bola 20. októbra priemerná denná teplota vzduchu 12,4 stupňa Celzia, čím o dve desatiny prekonala rekord z roku 2019. V Žiline dosiahla 13,9 °C, čo bolo najviac za posledných 60 rokov – 20. októbra 1961 bol denný priemer 13,1 °C. Hodnota 11,8 °C spred 60 rokov sa vyrovnala aj v Oravskej Lesnej,“ uviedol klimatológ.
Podľa jeho slov sa na týchto priemeroch podpisuje aj relatívne vysoká teplota vzduchu večer, počas noci, resp. ráno. Spôsobuje to do veľkej miery aj vietor, ktorý pri nestálom počasí fúka. Počasie typické pre babie leto potom vyzerá presne naopak – nemal by fúkať vietor a pri jasnej oblohe a bezvetrí nastávajú výrazné rozdiely medzi minimálnou a maximálnou dennou teplotou vzduchu. Ako pripomína Faško, typické príklady babieho leta s takýmito charakteristikami možno nájsť v minulosti.

„Príjemný október bol v roku 1959. Vtedy 3. októbra na Štrbskom plese namerali najnižšiu dennú teplota vzduchu – 3,1 °C, no maximálna denná teplota vzduchu dosiahla až 17,7 °C,“ povedal Faško. To predstavuje viac než 20-stupňový rozdiel medzi teplotou v noci resp. ráno a cez deň. Na bratislavskej Kolibe klesla ortuť teplomera 3. októbra 1959 na 4,8 °C a cez deň vystúpila na 19,3 °C.

„Typické babie leto bolo aj v októbri roku 1995. Napríklad na Kolibe od 3. do 27. októbra spadlo len 0,3 milimetra zrážok a na Štrbskom plese v rovnakom období 0,5 milimetra. Takéto minimálne úhrny zrážok potvrdzujú, že bolo po celý čas veľmi stabilné a prevažne slnečné počasie. Príkladom ideálneho počasia cez babie leto boli dni od 12. do 15. októbra 1995.“ vysvetlil Pavel Faško.

Konkrétne 12. októbra bola najnižšia teplota vzduchu 4,5 a najvyššia 19,7 °C, 13. októbra najnižšia teplota vzduchu klesla na 4,4 a najvyššia vystúpila na 19,2 °C. O deň neskôr 14. októbra bolo minimum 0,9 a maximum 17,1 °C, a napokon 15. októbra bola najnižšia teplota vzduchu 0,9 a najvyššia 15,3 °C. Počas všetkých dní trval slnečný svit viac než 10,5 hodiny.

„Takto to vyzerá, keď sa podarí babie leto,“ konštatoval Pavel Faško. „Jasné dni však môžu prísť aj v nasledujúcom období. Cez víkend možno na mnohých miestach Slovenska očakávať nočné mrazy. Potom sa postupne zmení smer vetra zo severozápadného na juhovýchodný. Nasledovať by malo pomerne výrazné oteplenie, ktoré pretrvá zrejme až do jesenných prázdnin a do obdobia na rozhraní októbra a novembra, teda až do Dušičiek.“

Foto: TASR/AP