Bratislava 25. marca (Teraz.sk) - Príchod astronomickej jari priniesol na Slovensko mimoriadne teplé slnečné dni, počas ktorých padali teplotné rekordy, no na druhej strane v noci klesali teploty na mnohých miestach hlboko pod bod mrazu.

„Keď sa rozdiel medzi maximálnou a minimálnou teplotou vzduchu blíži k tridsiatim stupňom Celzia, je to naozaj veľmi výnimočný jav,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). „Príčinou je mimoriadne suché počasie s pretrvávajúcim nedostatkom zrážok a s intenzívnym slnečným žiarením, ktoré pri bezoblačnom počasí prehrieva vzduch.“

Ako dodal Faško, napríklad v Spišských Vlachoch zaznamenali v stredu 23. marca ráno mráz – 7,4 stupňa Celzia, poobede dosiahla teplota vzduchu 22,1 °C. To predstavuje rozdiel 29,5 °C. Podobne aj v Dudinciach bolo ráno – 6 stupňov C a popoludní 22,5 °C.

Podobné teplé dni sa v závere marca už vyskytli: Napríklad absolútny teplotný rekord pre 24. marec predstavuje hodnotu 25,7 °C a zaznamenali ho v Bratislave na Trnavskej ulici v roku 1977 – táto meteorologická stanica dnes už neexistuje. Teplý záver marca sa vyskytol aj v roku 1974.

Aj teraz padali teplotné rekordy, napríklad pre 23. marec, keď v Rožňave dosiahla maximálna denná teplota 23 stupňov a v Žiari nad Hronom bolo o desatinu stupňa viac. V Stropkove namerali 22,2 °C, v Košiciach 21,2 °C a v Poprade 19 °C – priamo pod výdatne zasneženými Tatrami. Na Štrbskom Plese bolo 14,6 °C, čo bola síce druhá najvyššia hodnota pre 23. marec za posledných 72 rokov, no zvláštnosťou je, že tam stále majú 85 centimetrov snehu.

„Podobné počasie sa na jar vyskytlo aj v minulosti. Teraz je však situácia nepriaznivá preto, že sa každý rok opakuje nedostatok zrážok, čo nepriaznivo ovplyvňuje začiatok vegetačného obdobia. Navyše sucho začína byť nielen sezónne, ale pretrváva dlhšie, napríklad na juhu Slovenska už od minulej jesene a na východe Podunajskej nížiny dokonca od roku 2020. Pokiaľ napríklad v Hurbanove do konca marca nenaprší, dosiahne tu deficit zrážok za necelý rok a pol až jednu tretinu. Je to už alarmujúce číslo, lebo naznačuje nielen krátkodobý výkyv, ale zmenu klimatických pomerov na tomto mieste,“ vysvetlil Pavel Faško.

Počas budúceho týždňa by sa počasie malo zmeniť a táto zmena môže priniesť zrážky, ich množstvo sa však zatiaľ nedá odhadnúť. Otvorená je aj otázka, kde spadne dažďa viac a kde menej. „Ak príde tlaková níž od Jadranu, mohla by zrážkami zasiahnuť juh Slovenska a zachrániť tak regióny najviac postihnuté suchom. Ak by zrážky prichádzali od severu, zasiahli by pravdepodobne viac severné regióny, kde však ich nedostatok nemusí byť taký kritický,“ uviedol Faško.

Spolu s oblačnosťou a zrážkami by malo prísť aj ochladenie, po ktorom budú hodnoty denných teplôt predsa len viac zodpovedať marcovému štandardu, než dlhodobým rekordom.