Bratislava 5. februára (Teraz.sk) - Ochladenie, ale aj oteplenie, sneh, dážď a vietor – azda všetky možné druhy februárového počasia prinesie na Slovensko nasledujúci víkend. Už dlhší čas predpovedné modely naznačujú, že by mal do Európy z východnej Európy preniknúť mimoriadne studený vzduch. Juh a juhozápad kontinentu sa však nachádza v oblasti teplého vzduchu.

„Nad západnou Európou sa nachádzajú výrazné tlakové níže a tie podporujú prílev teplého vzduchu od juhu. My sme práve v priestore, kde sa prejavuje toto teplé prúdenie a teplotné rozhranie by sa malo nachádzať kúsok na sever od nás. Celková poveternostná situácia teda vyzerá skôr tak, že studený vzduch bude prúdiť do severnej časti Nemecka a aj do Českej republiky, kým Slovensko ostane trochu v závetrí. Navyše prenikaniu takéhoto studeného vzduchu často bráni Karpatský oblúk,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Ochladenie teda nastane aj na slovenskom území, nebude však zrejme natoľko výrazné ani dlhodobé. Očakávaná vlna sneženia by potom mala zastihnúť najmä sever našej krajiny, zatiaľ čo na juhu budú zrážky tekuté.

„Prudké ochladenie by možno ani nebolo dobré, pretože príroda je nastavená momentálne skôr na kladné hodnoty dennej teploty vzduchu a silný mráz by rastlinám mohol spôsobiť problémy. Je totiž veľký rozdiel, či mrazy prídu v rámci zimného počasia, alebo vystriedajú teploty, ktoré sa pohybujú okolo desiatich stupňov,“ uviedol Faško.

Krátko pred víkendom a pred nastávajúcou zmenou počasia sa totiž maximálna denná teplota vzduchu opäť na niektorých miestach priblížila k rekordným hodnotám, dokonca ich aj prekonala. Teplotné rekordy padli vo štvrtok 4. februára v Topoľčanoch (10,6 °C), v Nitre (12,3 °C), v Dolných Plachtinciach (11,6 °C), v Boľkovciach pri Lučenci (12,5 °C), v Moldave nad Bodvou (12,8 °C), v Čaklove (11 °C), v Košiciach (11,1 °C), Trebišove (12 °C) a v Somotore (13,7 °C). Na bratislavskej Kolibe – zrejme aj vďaka fénovým efektom v závetrí Álp – presiahla najvyššia denná teplota vzduchu hranicu 13 stupňov a na bratislavskom letisku dokonca hodnotu 14 °C.

Foto: TASR - Miroslav Košírer

Vpády studeného arktického vzduchu zo severu môžu súvisieť s narušením tzv. polárneho vortexu, teda vzdušného víru, ktorý vo vyšších hladinách atmosféry rotuje v okolo severného pólu. Ako však dodáva Faško, dôsledkom tohto javu sú skôr prudké ochladenia spojené so snežením, ktoré opakovane zasahujú Severnú Ameriku. „Niektoré oblasti na tomto kontinente sú zasiahnuté neštandardnými dávkami veľmi studeného vzduchu a to práve môže súvisieť so skutočnosťou, že polárny vortex nemá pevnú pozíciu,“ doplnil Faško.

Mimoriadne tuhú zimu zažilo Slovensko počas februárových dní v roku 1929. Z tohto obdobia pochádza aj známy rekord najnižšej nameranej teploty vzduchu na našom území, keď 11. februára 1929 vo Vígľaši-Pstruši klesla ortuť teplomera na – 41 stupňov. Že sa takéto ochladenie v dohľadnej dobe zopakuje, je však nepravdepodobné a podľa Faška si už na Slovensku nemožno predstaviť ani takú zimu, aká panuje momentálne na Sibíri. Ak aj totiž studený vzduch príde, v oblasti, kde bolo predtým teplé počasie a chýba snehová pokrývka, sa veľmi rýchlo transformuje – teda oteplí. „Pri takých zimách, aké zažívame v posledných rokoch vôbec nie sú vytvorené podmienky preto, aby ochladenie vydržalo a aby sme zažili dlhšiu periódu so zimným počasím,“ dodal klimatológ Pavel Faško.