Bratislava 13. septembra (Teraz.sk) - Kým začiatkom septembra sa zdalo, že mimoriadne intenzívna vlna horúčav, ktorá začala v auguste, len tak skoro neskončí, aktuálna situácia všetko radikálne a dramaticky zmenila. Pre teraz.sk to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

„Blokujúca tlaková výš nad východnou Európou, ktorá zabraňovala chladnejšiemu morskému vzduchu, aby mohol prenikať ďalej do vnútrozemia Európy, ustúpila na východ. Rozhodujúcu iniciatívu teda prevzal chladnejší vzduch z Atlantiku. Z vysokých zemepisných šírok začal na zadnej strane tlakovej níže so stredom nad Nórskym morom prúdiť do západnej Európy studený, pôvodom morský arktický vzduch. Postupne sa dostal aj do Stredomoria, kde sa stretol s veľmi teplým vzduchom, ktorý sa tu akumuloval počas horúceho leta,“ uviedol Pavel Matejovič.

Ako dodal, Stredozemné more bolo začiatkom septembra v porovnaní s dlhodobým priemerom asi o 6 až 8 °C teplejšie.

„Práve v jesennom období od septembra do novembra sa v oblasti Stredomoria vytvárajú podmienky na vznik cyklonálnych situácii. Tlakové níže v oblasti severného Jadranu vznikajú po vpáde studeného morského vzduchu od severozápadu. Na ich vznik majú podstatný vplyv aj Alpy. Ich vplyvom sa studený front zvlní a podmieni tak vznik tlakovej níže. Vznikne tak výrazný kontrast medzi teplým a studeným vzduchom a na ňom sa potom vyskytujú intenzívne zrážky. Takáto poveternostná situácia nie je nezvyčajná a vyskytuje sa aj niekoľkokrát do roka,“ vysvetlil klimatológ.

Ako dodal, dažde, ktoré sa pri takýchto situáciách vyskytujú, majú prívlastok krajinské. Súčasná situácia sa však líši v tom, že voda v Jadranskom mori je po horúcom lete veľmi teplá a tlaková níž tak môže čerpať z mora viac energie. Situáciu komplikuje aj atypické rozloženie tlakových útvarov. Nad východnou Európou sa totiž stále udržiava mohutná tlaková výš, ktorá zabraňuje tlakovej níži v postupe na severovýchod.

„Zvyčajne totiž tlakové níže z Jadranu a severného Talianska postupujú nad Ukrajinu alebo Pobaltie, kde sa vyplnia. No v najbližších dňoch tu tlaková níž zotrvá a bude sa len postupne vypĺňať nad strednou Európou. Navyše energiu môže ďalej ´nasávať´ aj z rekordne teplého Stredozemného mora,“ doplnil Matejovič.

Charakteristickým prejavom takýchto situácii je podľa neho aj prúdenie studeného vzduchu na zadnej strane stredomorskej tlakovej níže. Veľmi výrazné je hlavne v prízemnej vrstve atmosféry. Studený vzduch je totiž ťažší a správa sa ako kvapalina, postupne k nám zateká úvalmi a kotlinami. Naopak vo vyšších hladinách atmosféry prúdi od juhu teplejší vzduch.

„Vpád studeného vzduchu sa zvyčajne najskôr prejaví na krajnom juhozápade – na Záhorí a v oblasti Bratislavy. Preto pri takýchto situáciách bývajú často veľké rozdiely v počasí medzi západným Slovenskom a východom nášho územia, kde od juhu prúdi na prednej strane tlakovej níže teplejší vzduch. To sme mohli pozorovať už vo štvrtok. Kým na východe Slovenska mali ešte letný deň s teplotami nad 25 °C, na západe sa začalo výrazne ochladzovať a večer na Záhorí pri daždi teplota klesla pod 9 °C. Veľmi studený charakter ešte umocňoval silný vietor. Teplejšie ako v Kuchyni pri Malackách bolo na Štrbskom plese, kde teplota večer dosahovala 11 °C. Kým pred týždňom sa ešte klimatizovalo, o pár dní sa už môže začať kúriť,“ povedal Pavel Matejovič.

Pozornosť verejnosti sa však aktuálne sústreďuje najmä na atmosférické zrážky. Výdatný dážď zvýši hladiny vodných tokov, čo sa týka najmä západného Slovenska. Prognostické modely predpokladajú, že maximálne úhrny zrážok môžu v priebehu 12. až 16. septembra na západe Slovenska dosiahnuť hodnoty okolo 200 mm. Ako pripomenul Matejovič, sú to veľmi vysoké úhrny, no rozhodujúce bude aj časové a priestorové rozloženie zrážok. Ešte vyššie úhrny modely predpovedajú na severe Moravy a východe Rakúska, kde môže v uvedenom období spadnúť aj viac ako 300 mm zrážok.

„V druhej polovici budúceho týždňa by sa situácia mala postupne zmeniť. Po vyplnení tlakovej níže by mal začať do strednej Európy po južnom okraji tlakovej výše na Škandináviou od juhovýchodu prúdiť teplejší vzduch. Naše územie by však mala stále ovplyvňovať tlaková níž, ktorá sa bude nachádzať vo vyšších vrstvách ovzdušia, čiže bude dosť oblačnosti a stále sa budú vyskytovať aj atmosférické zrážky, hoci už nebudú také výdatné. Maximálne teploty by sa mali pohybovať okolo 20 °C, v druhej polovici budúceho týždňa sa už môže opäť vyskytnúť aj letný deň s teplotou okolo 25 °C,“ avizoval klimatológ Pavel Matejovič.



Podrobnejšiu predpoveď nájdete TU.