Bratislava 11. septembra (Teraz.sk) - Kto si ušetril pár dní dovolenky na prvú polovicu septembra, určite nebude ľutovať. Ustálené slnečné počasie s dennými teplotami nad 25 stupňov, ktoré prežívame, je typickým príkladom tzv. neskorého leta. „Po relatívne premenlivom počasí cez leto nastala zmena a rozhodujúci vplyv na počasie v západnej i strednej Európe prebrali tlakové výše,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Vlastne sa stalo niečo podobné ako na jar, keď mali tlakové výše dominantný vplyv na počasie od poslednej marcovej dekády až do približne 22. mája,“ vysvetlil Pavol Faško. „Oproti tomu v období poslednej májovej dekády až do konca augusta ovplyvňovali počasie u nás skôr tlakové níže. Z toho vyplývala aj premenlivosť počasia cez leto – pretože sa tieto níže vyskytovali opakovane. Bolo viac oblačnosti a pre tohtoročné leto bol typický aj veľmi častý výskyt búrok.“

Ako dodal Pavol Faško, rozhodujúci vplyv tlakových výší je kombinovaný tiež s tým, že sa u nás prejavuje vplyv výbežku známej Azorskej tlakovej výše. Od neho sa oddeľujú jednotlivé samostatné jadrá a postupujú na východ. Súčasne je v severnej časti Atlantického oceánu dosť veľká aktivita tlakových níží.

Foto: TASR/AP

„Vzniká tak priaznivá kombinácia, že sa západná i stredná Európa nachádzajú na prednom okraji týchto tlakových níží nad Atlantikom a to spolu s postupujúcimi tlakovými výšami podporuje prúdenie teplého vzduchu od juhu až juhozápadu. To zapríčiňuje aj teplé počasie, ktoré prežívame teraz počas septembra,“ doplnil Faško.
Takýto typ počasia sa nazýva „neskoré leto,“ čo je regulárny meteorologický termín. Ľudia si ho niekedy mýlia s babím letom, to je však niečo celkom iné.

„Nie je vylúčené, že na najteplejších miestach bude aj 30 stupňov a to je celkom iný charakter počasia než počas babieho leta. Vtedy býva slnečné počasie, ale maximálne denné teploty sú podstatne nižšie, okolo dvadsiatich stupňov. Pri babom lete je potrebné, aby k nám predtým, než začne, prenikol studený vzduch a aby to bolo dlhšie trvajúce ochladenie, čo sa toho roku zatiaľ nestalo. Podstatné je, aby sa ochladil zemský povrch, pretože vychladnutý zemský povrch je, čo sa týka termického pôsobenia, priaznivý pre stabilizáciu tlakových výší. Teda tlakové výše majú za takých okolností tendenciu zotrvávať a preto je počasie počas babieho leta stabilné, pokojné, prakticky bez vetra a môže trvať celé týždne,“ povedal Pavol Faško.

Spravidla sa babie leto vyskytuje na konci septembra a v októbri, no v posledných rokoch je tento fenomén čoraz vzácnejší.

„Kým pre babie leto je typická stabilná tlaková výš, ktorá nad stredom Európy zotrváva prakticky bez pohybu, teraz sa tlakové výše hýbu – neustále postupujú od západu na východ, pričom medzi nimi môže dochádzať k menším výkyvom počasia, môže sa objaviť vietor či pribudnúť oblačnosť,“ dodal klimatológ.

Ako dodal, výrazné neskoré leto bolo napríklad v roku 2016. Charakter leta bol pritom vtedy podobný ako tohto roku. „V porovnaní s jednoznačne horúcimi letami v rokoch 2015, 2017, 2018 a 2019 boli letá 2016 a 2020 trochu iné, hoci sa z historického hľadiska takisto zaradia medzi tie teplejšie oproti priemeru,“ uviedol Faško. „Počas letných mesiacov 2016 dosiahla priemerná teplota na bratislavskej Kolibe napríklad 20,6 stupňa a august 2016 mal priemernú teplotu 19,9 stupňa. V septembri 2016 to potom bola takmer porovnateľná hodnota 19,1 stupňa.“

Foto: TASR

V septembri roku 2016 tiež zaznamenali v Bratislave na Kolibe šesť tropických dní s teplotou 30 stupňov a viac. Jeden nastal 4. septembra a potom nasledovala séria piatich dní po sebe od 9. do 13. septembra. Napriek príjemnému slnečnému počasiu toto číslo zrejme toho roku nebude prekonané. Letných dní, teda dní s teplotou 25 a viac stupňov Celzia bolo v septembri 2016 na Kolibe až 16, toho roku sa počas prvej septembrovej dekády vyskytli zatiaľ len štyri.

„Podľa predpovede počasia sa na juhu Slovenska ešte môžu vyskytnúť dni s teplotou okolo 30 stupňov, či však táto hranica padne, závisí od detailov – či sa nevyskytne ranná hmla, alebo oblačnosť alebo vietor počas dňa,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.