Bratislava 15. marca (Teraz.sk) - Zima stále nemala možnosť prejaviť všetky svoje tváre a preto nás môže prekvapiť na jar. Doplatili by na to marhule.

Aj tento týždeň pokračovala séria teplotne nadnormálnych dní, ktorá trvá bez prerušenia od 23. januára – teda ani jeden deň v uvedenom období nemal nižšiu teplotu, než je dlhodobý priemer. V porovnaní s inými rokmi, keď po miernych zimách prišlo ochladenie počas jari, tento raz teplé počasie pretrváva.

„Priemerná teplota marca sa v nížinách juhozápadného Slovenska stále udržuje okolo 9 °C. Ak by takéto počasie vydržalo aj naďalej, marec by mohol pokračovať v tradícii februára a rovnako skončiť ako najteplejší marec v histórii meteorologických pozorovaní,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič.

Na druhej strane však podľa jeho slov nemožno vylúčiť ani opačný scenár. „V oblasti Arktídy sa stále nachádzajú naakumulované zásoby studeného vzduchu. Stačí, ak sa zmenia cirkulačné podmienky a arktický vzduch sa z tohto bazéna studeného vzduchu môže vyliať aj k nám. Prognostické modely sa s takouto alternatívou stále pohrávajú. Treba si uvedomiť, že teplotne nadnormálne počasie nemôže pokračovať donekonečna a je len otázkou času, keď príde k prestavbe tlakových útvarov a následnému vpádu arktického vzduchu. Preto nie sú stále vylúčené ani silnejšie mrazy, ktoré môžu spáliť rozkvitnuté ovocné stromy,“ vysvetlil Matejovič.

Slabé mrazy sa však vyskytli aj v tomto týždni, napríklad v Dudinciach poklesla vo štvrtok ráno vo výške 2 m nad zemským povrchom minimálna teplota na - 0.9 °C. V piatok ráno namerali v Nitre – 1 °C a v Piešťanoch – 1,1 °C.

„Takéto mrazy sú v marci bežné. Problém predstavuje práve skorý nástup vegetačného obdobia vplyvom extrémne teplého februára. Za normálnych okolností by marhule u nás mali v oblasti Štúrova začať kvitnúť na prelome marca a apríla, no tento rok zaznamenali prvé kvitnutie marhúľ už 26. februára, teda v poslednom zimnom mesiaci. Škody, ktoré by napáchal silnejší mráz, by preto mohli byť obrovské,“ uviedol klimatológ.

„Ale aspoň jedného problému sme túto jar zatiaľ ušetrení. Týka sa vlahy, keďže sucho zatiaľ nehrozí. Okrem toho, že zima bola bohatá na atmosférické zrážky a skončila ako 6. najvlhkejšia, máme za sebou aj výdatné zrážky, ktoré sa vyskytli v tomto týždni. Najvýdatnejšie dažde sa vytli v oblasti Bratislavy a na Záhorí, kde v pondelok a utorok spadlo 40 až 50 mm zrážok, čo je viac ako marcový normál,“ dodal Matejovič.

V druhej polovici marca sa podľa neho nedajú vylúčiť ani snehové zrážky. Napríklad v roku 1993 sa v Bratislave vyskytla snehová kalamita práve v posledných marcových dňoch, paradoxne počas víkendu, kedy sa začínal letný čas. „Zima stále nemala možnosť prejaviť všetky svoje tváre a preto nás môže prekvapiť na jar,“ povedal odborník.

Ako pripomenul, zima nebola rekordne teplá len u nás, ale aj v USA, pričom na väčšine severnej pologule prevládali nadnormálne teploty. Podľa materiálov NASA boli najvyššie odchýlky od dlhodobého priemeru zaznamenané už tradične v oblasti Arktídy, kde dosiahli kladnú teplotnú odchýlku až 8 °C, ale mimoriadne teplá zima bola aj v Kanade. Chladnejšia bola zima v oblasti Škandinávie, no nešlo o nejaké extrémne studenú zimu. Jej záporná odchýlka bola na úrovni zimy, ktorá sa u nás vyskytla v roku 2017. Veľmi teplé sú aj povrchové vody oceánov, ktoré prekonávajú vlaňajšie rekordy.



Podrobnejšiu predpoveď nájdete TU.