Bratislava 18. februára (Teraz.sk) - Absolútny a celoslovenský teplotný rekord, búrka, víchrica, dážď a na horách aj sneženie – to všetko prinieslo počasie vo štvrtok 17. februára ako názornú ukážku svojej premenlivosti. A nič zásadné sa nezmení ani v nasledujúcich dňoch.

„Vyplýva to z rozloženia a aktivity tlakových níží nad Atlantickým oceánom. Tieto níže postupujú do Európy po dlhšom čase obvyklými dráhami, teda takými, na aké sme boli v minulosti zvyknutí. V severnej časti Atlantiku sa prehlbujú a dostávajú sa nad kontinent. Rozdiel tlaku medzi týmito nížami a Azorskou tlakovou výšou potom spôsobuje silný vietor,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Na bratislavskom letisku dosiahla vo štvrtok 17. februára rýchlosť vetra pri najsilnejších nárazoch až 104 kilometra za hodinu. V Nitre a v Poprade to bolo 86 km/h, v Hurbanove 90 km/h. No a na Chopku až 151 km/h a na Lomnickom štíte 137 km/h – pre tieto vysokohorské oblasti platila výstraha až tretieho, teda najvyššieho stupňa. „Výstrahy, ktoré vydal náš ústav teda boli naozaj opodstatnené,“ dodal Pavel Faško.

Podľa jeho slov je na súčasnom počasí veľmi nápadný a neobvyklý veľmi rýchly postup tlakových níží a s nimi spojených frontov. „Každý deň prejde jeden frontálny systém, ako podľa cestovného poriadku. A toto počasie bude zatiaľ pokračovať aj vo väčšej často budúceho týždňa. Možno sa v jeho závere presadí vplyv Azorskej tlakovej níže, čo by mohlo priniesť viac slnka a aj vyššiu maximálnu teplotu vzduchu,“ avizoval klimatológ.

V nížinách teda zime došiel dych, no pre vysokohorské polohy to nemusí platiť.

Foto: TASR - Miroslav Košírer

„Je to skôr prejav jarného počasia, keď sa oživuje cirkulácia medzi Atlantikom a vnútrozemskými časťami Európy. To však prináša okrem iného aj vlhký vzduch a zrážky, ktoré na horách vypadávajú v podobe snehu. Preto majú vysokohorské polohy v závere zimy a na jar spravidla dobré podmienky na lyžovanie, niekedy ešte lepšie než počas zimy,“ vysvetlil Faško.

Aj tento rok ešte bude vo vysokohorských polohách výrazne pribúdať sneh. Napríklad v stredu 16. februára napadalo na Chopku 25 centimetrov, vo štvrtok 18 cm snehu. V piatok 18. januára mal Chopok 242 centimetrov snehu, Lomnický štít 280 cm, Štrbské Pleso 89 cm, Oravská Lesná 50 cm a Tatranská Javorina 39 cm.

Foto: TASR - Milan Kapusta

Kým na horách vládne zimná idyla (hoci treba dávať pozor na lavínové nebezpečenstvo!), v nížinách panuje jar, dokonca padali teplotné rekordy. Konkrétne vo štvrtok 17. februára bol prekonaný absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu pre tento deň, keď dopoludnia vystúpila teplota vzduchu v Bratislave v Mlynskej doline na 18,7 stupňa. Na letisku to bolo 18,5 a v Slovenskom Grobe 17,1 stupňa Celzia.

„Na troch miestach Slovenska tak bol prekonaný absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu pre 17. február, a síce 17 stupňov, ktoré namerali v Somotore 17. februára 1974. Absolútny februárový rekord pre maximálnu dennú teplotu vzduchu má potom hodnotu 20,6 stupňa Celzia. Takto teplo bolo 28. februára 2019 v Žiharci a v Hurbanove na juhu Slovenska,“ doplnil Faško.

Foto: TASR - Dano Veselský

Ako dodal, na bratislavskom Letisku sa zima 2021/2022 javí ako druhá najteplejšia po zatiaľ bezkonkurenčne najteplejšej zime 2006/2007. Súčasná zima sa síce v decembri začala chladnejším obdobím, no v januári a februári 2022 pretrvávali stabilné nadnormálne teplotné podmienky.

„V porovnaní s priemerom 1961-1990 neboli vlastne žiadne dni teplotne podpriemerné, všetky mali teplotu vyššiu než dlhodobý priemer. Preto táto zima ako celok skončí určite ako mimoriadne – hoci nie rekordne – teplá. Čo je však zaujímavé, ak sa presúvame na východ, tam bolo predsa len výrazne chladnejšie, než na západe. Táto oblasť sa dostávala aspoň prechodne pod vplyv studených vzduchových hmôt od severovýchodu. Preto vo východnej časti Slovenska nemusí byť tohtoročná zima ani v prvej desiatke najteplejších, hoci bude tiež patriť k tým teplejším,“ uzavrel Pavel Faško.