Bratislava 29. decembra (Teraz.sk) - Ešte deň pred Vianocami sa zo snehu tešili aj obyvatelia nížin. Dnes je však jasné, že sa záver roka definitívne ponesie v znamení teplého počasia – a akú dlhú prestávku si dala zima, dnes nik netuší.

„Hoci tohtoročný december začal ako zimný mesiac sľubne, nakoniec sa počasie vrátilo do starých koľají. Aj pred Štedrým dňom sme zažili krátku snehovú kalamitu, keď vlhký a ťažký sneh spôsobil materiálne škody na elektrickom vedení a mnohé domácnosti ostali aj počas vianočných sviatkov bez prúdu,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič. „No už o dva dni nebolo po snehu v nížinách ani stopy a maximálne teploty vystúpili na juhozápadnom Slovensku až na 15 °C. Tohtoročné Vianoce sa tak zaradili medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní.“

Výdatné sneženie nám podľa neho pripomenulo, že aj počas miernych zím sa môžu vyskytovať situácie, keď v krátkom čase napadne veľa snehu. Stačí ak sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu. Teplý vzduch totiž môže absorbovať aj viac vodnej pary.

„Celý uplynulý rok bol v znamení veľmi teplého a vlhkého počasia. Kým v lete prevládalo dusno, jeseň skončila ako rekordne teplá. Priemerná teplota dosiahla na juhu Slovenska až 12.5 °C, čím sa tento rok zaradí na 1. až 3. miesto najteplejších rokov v histórii meteorologických meraní na našom území. Takáto priemerná ročná teplota je typická pre Pádsku nížinu v severnom Taliansku. Ako rekordne teplý však skončil celý uplynulý rok nielen u nás, ale aj globálne,“ uviedol Matejovič.

Ako dodal, uplynulý rok bol veľmi bohatý aj na atmosférické zrážky, pričom po roku 2010 skončí ako druhý najvlhkejší v histórii. Takéto počasie bolo dôsledkom rekordne teplých oceánov a tiež klimatického fenoménu El Niňo. „Do atmosféry sa z teplých oceánov vyparilo veľa vody, čo zvýšilo obsah vodnej pary v ovzduší. Kombinácia teplého a vlhkého vzduchu potom zvýšila dynamiku všetkých atmosférických procesov. Okrem výdatných zrážok to boli aj iné nebezpečné atmosférické javy často spojené s búrkami,“ vysvetlil odborník.

Aj keď sa aktuálne u nás pohybuje na túto ročnú dobu teplota vysoko nad normálom, úplne odlišné počasie majú v Škandinávii a Rusku. Približne nad šesťdesiatou rovnobežkou sa už dlhšiu dobu udržuje v tejto oblasti Európy studený vzduch, ktorý tam prúdi z Arktídy. Medzi touto masou studeného vzduchu a teplým vzduchom vo zvyšnej časti Európy sa vytvorilo výrazné teplotné rozhranie.

„Podobná poveternostná situácia u nás nastala pred 45 rokmi. Jej význačným prejavom bolo extrémne ochladenie na prelome rokov 1978/79, ktoré je vari u nás najznámejšou a najlegendárnejšou udalosťou tohto druhu a zmenou počasia vôbec. Na udalosť si mnohí pamätníci spomínajú aj preto, že bola symbolicky načasovaná na silvestrovsko-novoročné oslavy. Za tri hodiny sa vtedy ochladilo o 16 °C a za šesť hodín takmer o 20 °C, čo spôsobilo aj značné problémy v energetike a doprave,“ pripomenul klimatológ. Začiatok roka 1979 a energetická kríza, ktorú vyvolalo náhle ochladenie, mali dopad aj na školákov v podobe uhoľných prázdnin. Vyučovanie sa prerušilo na celé tri týždne až do konca januára.

„Podľa aktuálnych prognostických modelov však k analogickej situácii tento rok nepríde. Na severovýchode Európy je síce studený vzduch, no pred 45 rokmi tam bol oveľa výraznejší bazén studeného vzduchu, pričom v oblasti severného Uralu klesali minimálne teploty až k -50 °C. V súboji studeného a teplého vzduchu nakoniec tento rok zvíťazí teplý vzduch a počasie na prelome rokov bude mať podobný charakter ako sme tu mali v celom závere decembra. K ochladzovaniu by malo prísť po 5. januári, no malo by byť pozvoľné,“ avizoval Matejovič.

Podľa jeho prognózy však zima zďaleka nepovedala posledné slovo a môže ešte prekvapiť. „V atmosfére je stále veľa vodnej pary. Teda aj napriek tomu, že by zima mala skončiť ako teplotne nadnormálna, čo sa stáva takmer pravidlom, treba rátať so situáciami, keď môže v krátkom čase spadnúť veľa zrážok, ktoré môžu byť aj vo forme sneženia,“ dodal klimatológ Pavel Matejovič.



Podrobnejšiu predpoveď nájdete TU.