Bratislava 2. októbra (Teraz.sk) - Aj keď bude v nasledujúcich dňoch panovať relatívne teplé počasie, nemusí byť na pocit príjemné. Nevyzerá to ani babie leto, ktoré tohto roku zatiaľ ešte nebolo.

„Tohtoročný september sme vnímali ako teplý mesiac s počasím, ktoré sa dá označiť za letné, no zároveň na jeho začiatku bolo pomerne veľa búrok a intenzívne zrážky sa vyskytli aj na konci. Mesačný úhrn zrážok za tento mesiac je na niektorých staniciach veľmi vysoký,“ uviedol pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Zásadná zmena počasia, ktorá ukončila obdobie tzv. neskorého leta, nastala v piatok 25. septembra. Počas tohto dňa sa vyskytli nielen búrky, ale aj výdatný dážď a na niektorých staniciach zaznamenali rekordné denné úhrny zrážok.

Napríklad v Hurbanove napršalo minulý piatok vyše 50 milimetrov, čo je na tejto meteorologickej stanici najväčší denný úhrn zrážok v septembri za posledných 120 rokov. Na viacerých miestach napršalo za deň viac, než za celý september v normálnych podmienkach. Vysoké sú aj celkové septembrové úhrny zrážok – miestami prekročili hranicu 100 milimetrov.

Podľa Faška takýchto zrážkovo bohatých septembrov bolo v posledných rokoch viac. Trend, podľa ktorého sa september stáva daždivejším mesiacom, než tomu bolo v minulosti (na niektorých staniciach dokonca najdaždivejším mesiacom roka), potvrdzujú aj čísla.

„Na bratislavskej Kolibe priemerný úhrn zrážok v septembri v rokoch 1991-2020 dosiahol až 74 milimetrov. September tak má zároveň najvyšší dlhodobý priemerný mesačný úhrn zrážok v ročnom režime. V prechádzajúcom tridsaťročnom období 1961-1990 napršalo v septembri len 47 milimetrov. Najdaždivejším mesiacom bol vtedy jún so 71,8 milimetrami,“ vysvetlil Pavel Faško.

Podľa jeho slov sa začína uplatňovať skutočnosť, že koniec leta a začiatok jesene bývajú veľmi teplé a to vytvára predpoklady pre intenzívnejšie dažde. V minulosti to neplatilo, september bol klasický jesenný mesiac a zrážky, aj keď sa vyskytovali, neboli také výdatné ako teraz. Úlohu tu zohráva kontrast vzduchových hmôt, teda teplého a studeného vzduchu, ale tiež výskyt búrok, ktoré môžu veľmi výrazne ovplyvniť celkové množstvo zrážok.

„Počasie, ktoré panuje v týchto dňoch, sa vyznačuje nestabilitou a tá je podmienená faktom, že nás ovplyvňujú tlakové níže. Aktivizujú sa v priestore medzi Azorskou tlakovou výšou, ktorá je stiahnutá do oblasti Atlantického oceánu a nemá vysunutý výbežok nad Stredozemným morom ani smerom do Strednej Európy. Ďalšia rozsiahla tlaková výš sa rozprestiera v oblasti Ruska. Pomerne veľký priestor v Európe je teda vystavený vplyvu tlakových níží, ktoré ovplyvňujú charakter počasia,“ doplnil klimatológ.

Výrazná tlaková níž sa bude počas víkendu prehlbovať v oblasti medzi Francúzskom a Britskými ostrovmi. Táto cyklóna spôsobí v západnej Európe mimoriadne silný vietor. Na Slovensku sa prejaví citeľným oteplením. „Na niektorých miestach môže denná teplota vzduchu dosiahnuť či dokonca presiahnuť 25 stupňov,“ uviedol Faško. „Vzduch, ktorý k nám bude prúdiť od juhu až juhozápadu, však bude nielen teplý, ale tiež vlhký, teda môže byť viac oblačnosti – prechodne i so zrážkami – najmä v noci zo soboty na nedeľu. Navyše bude silno fúkať, na horách a v horských sedlách môžu nárazy vetra presiahnuť rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Takýto vietor v horskom teréne vyvoláva tzv. fénové efekty, ktoré majú špecifický dopad aj na človeka, často napríklad vyvolávajú podráždenie.“

Premenlivé počasie s oblačnosťou pretrvá i v budúcom týždni, môžu ho sprevádzať aj zrážky. Stále teda chýba babie leto, ktoré zatiaľ túto jeseň nebolo. „Všetko závisí od toho, či sa vytvorí nad stredom Európy tlaková výš, ktorá sa bude stabilizovať vďaka chladnúcemu zemskému povrchu,“ uzavrel Pavel Faško zo SHMÚ.