Bratislava 27. marca (Teraz.sk) - Po mimoriadne studených marcových dňoch a najmä nociach prichádza počasie, ktoré predsa len pripomína jar. Problémom, ktorý sa opakuje takmer každý rok, je však sucho na začiatku vegetačného obdobia.

„Marec ako celok skončí na väčšine územia Slovenska v porovnaní s dlhodobým priemerom (1901-2000) ako teplotne normálny, v priebehu mesiaca sa striedali chladnejšie a teplejšie periódy, pričom počas chladnejších periód sa vyskytli aj silné mrazy,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič.

Ako dodal, napríklad 21. marca v suchom a studenom vzduchu klesla aj v nížinách juhozápadného Slovenska teplota na -8 až -10 °C, pričom na viacerých staniciach bol prekonaný teplotný rekord minimálnej teploty pripadajúci na tento dátum. V porovnaní s teplotami na konci februára, keď maximá dosiahli 20 °C, bolo marcové ochladenie ešte výraznejšie.

„Väčším problém sú však atmosférické zrážky, navyše v horských oblastiach snehová pokrývka zmizla už na prelome februára a marca. Snehová pokrývka je totiž prirodzenou zásobárňou vlahy, čo je dôležité hlavne v jarnom období. Ak málo prší, prichádza k rýchlemu vysušovaniu pôdy. So suchom sme tak konfrontovaní takmer každú jar, čo spôsobuje celkové vysušovanie krajiny. V dôsledku rastúcej teploty sa totiž zvyšuje aj výpar. V niektorých lokalitách už teraz možno pozorovať začínajúce sucho,“ vysvetlil Matejovič.

Rastúce denné teploty síce mnohých potešia, radosť v podobe vlahy však zrejme tak skoro nepríde. „Podľa prognostických modelov sa výdatnejšie zrážky do konca marca neočakávajú, čiže sucho sa bude pravdepodobne zvýrazňovať a zasiahne postupne väčšinu územia Slovenska. Teploty budú postupne rásť a na prelome marca a apríla presiahnu 20 °C,“ doplnil klimatológ.

Fakt, že počasie ovplyvňuje náš každodenný život, nám pripomenul aj nedávny Svetový meteorologický deň. Tým skôr, že pribúdajú extrémne prejavy počasia, alebo tiež javy, ktoré v našich zemepisných šírkach neboli obvyklé – nevynímajúc takmer každoročný deficit zrážok a hroziace sucho v jarných mesiacoch.

Podľa Matejoviča je to príležitosť upozorniť na meniacu sa klímu. „Tento problém sa však už netýka len meteorológov a klimatológov. Pandémia COVID-u postupne zoslabne, vírus sa časom možno vytratí, no zmena klímy bude predstavovať stále väčšiu civilizačnú hrozbu. Ak ju nebudeme riešiť, jej dôsledky budú oveľa závažnejšie ako tie, ktoré sme prežívali a prežívame počas pandémie,“ tvrdí klimatológ Pavel Matejovič.