Bratislava 21. mája (Teraz.sk) - Aj keď sa blíži 1. jún a s ním začiatok meteorologického leta, mali sme na Slovensku letných dní ako šafranu.

„Najviac – až štyri letné dni, teda dni, keď maximálna teplota vzduchu vystúpi na 25 stupňov Celzia a viac, zaznamenali do piatku 21. mája v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote. Tri letné dni boli počas tohto obdobia v Želiezovciach, Mochovciach a Dudinciach, a tiež v Boľkovciach pri Rimavskej Sobote, potom na Považí – v Trenčíne, Žiline-Dolnom Hričove a v Piešťanoch –, ďalej v Uhrovci pri Topoľčanoch, v Prievidzi, a tiež na východe v Trebišove, Somotore a vo Vysokej nad Uhom. V Bratislave boli iba dva letné dni a pre zaujímavosť ich práve toľko bolo aj v Lieseku na Orave, kde inak býva oveľa chladnejšie. Prekvapujúco nízky počet letných dní na juhozápade súvisí s tým, že práve odtiaľto zväčša prichádzalo zhoršenie počasia,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Chladnejšie boli aj máje v minulých dvoch rokoch, ale máj 2018 bol naopak mimoriadne teplý, čomu zodpovedal aj počet letných dní. Len pre porovnanie, na niektorých Slovenska ich bolo viac než dvadsať – v Bratislave v Mlynskej doline, v Nitre, a tiež v Orechovej na východe Slovenska ich zaznamenali 21, v Hurbanove a v Žiari nad Hronom 22. Najviac, až 25, ich bolo v Mužle pri Štúrove, takže je zrejmé, že tohtoročný máj sa k týmto číslam ani nepriblíži.

Meteorologická jar (obdobie od marca do mája), sa môže na niektorých miestach Slovenska stať najchladnejšou od roku 1997.

„Na bratislavskom letisku v roku 1997 mala jar priemernú teplotu 9,7 stupňa Celzia. Bola to na tomto mieste posledná jar s priemernou teplotou pod 10 stupňov – odvtedy priemerná teplota počas jari túto hranicu každoročne presiahla. Aj keď máj ešte na konci, tohtoročná jar by v Bratislave na letisku mala mať priemernú teplotu okolo 10 stupňov, buď tesne pod, alebo tesne nad týmto číslom, teda sa v každom prípade zaradí k tým chladnejším,“ doplnil Pavel Faško.

Daždivé počasie v predošlých dňoch na mnohých miestach zmiernilo zrážkový deficit zo začiatku jari, predovšetkým na juhu a východe Podunajskej nížiny, či na východe Slovenska. Na niektorých miestach napršali aj rekordné hodnoty, konkrétne v Banskej Bystrici to bolo počas pondelka 17. mája až 66 mm dažďa, čo je na tomto mieste najvyšší zrážkový úhrn nameraný počas jedného dňa v máji od roku 1951. Naopak, juhozápad – napríklad Bratislava, či Jaslovské Bohunice –, majú zrážok stále málo.

Zatiaľ sa nedá presne predpovedať, kedy sa dočkáme ustáleného letného počasia. „Zrejme aj v ďalších dňoch pretrvá stav, ktorý tu máme od konca zimy a v ktorom sme zažili niekoľko krátkodobých výrazných oteplení a ostatný čas bolo skôr chladné počasie,“ tvrdí Pavel Faško. „Musíme si ale uvedomiť, že v oblasti Blízkeho Východu, severnej Afriky či Stredomoria je veľmi teplý vzduch. Stačí, aby sa zmenili cirkulačné podmienky a ak k nám začne prúdiť vzduch od juhu, nastane veľmi razantné oteplenie. Na konci mája ani na začiatku júna sa to však ešte asi nestane.“

Pri prechodnom oteplení začiatkom budúceho týždňa môže už v Maďarsku či na Balkáne dosiahnuť maximálna denná teplota letné hodnoty, teda prekročí 25 stupňov. Teda teplý vzduch je od nás naozaj blízko a je otázkou času, kedy a na ako dlho k nám prenikne.

„Pomohlo by tomu, keby sa nad Atlantickým oceánom obnovila činnosť tlakových níží, pretože tie sú akýmsi motorom, ktorý k nám ženie teplý vzduch. Paradoxne však nad Atlantikom dominujú tlakové výše – a tie spôsobujú to, čo sa deje, keďže po prednej strane takejto tlakovej výše k nám prúdi chladnejší vzduch od severu, či od severozápadu. Teda kým nad Atlantickým oceánom budú tlakové výše, bude také počasie, aké zažívame počas celej jari,“ dodal klimatológ.

Počasie v ďalších dňoch teda bude skôr naklonené ďalšiemu znižovaniu zrážkového deficitu, zatiaľ čo na letné dni si budeme musieť počkať. Dokedy, to presne nevedia ani počítačové modely.