Bratislava 4. júna (Teraz.sk) – Spolu so začiatkom meteorologického leta nadobudlo aj počasie letný charakter. Kým máj bol na letné dni skúpy, jún bude určite štedrejší, čo naznačujú aj predpovede počasia. „Stane sa to, čo sa ešte tento rok nestalo, teda zažijeme zrejme sériu letných dní bez prerušenia. Na to asi už mnohí ľudia čakali,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Ako dodal, výrazne sa oteplilo v stredu 2. júna, keď na niektorých meteorologických staniciach poskočila maximálna denná teplota vzduchu o 2,5 stupňa a priblížila sa k hodnote 25 stupňov. V Gabčíkove dosiahla 24,9 stupňa Celzia, v Slovenskom Grobe a Holíči 24,8 stupňa, Kuchyňa mala 24,6 °C, Moravský Svätý Ján 24,4 °C a Senica 24,1 °C.

„Súviselo to s rozložením oblačnosti nad Slovenskom. Práve na západe krajiny a menovite na Záhorí bolo oblačnosti najmenej a preto tu bolo aj najteplejšie,“ doplnil Pavel Faško.

Vo štvrtok 3. júna potom už na viacerých miestach zaznamenali letný deň, teda deň, kedy maximálna denná teplota vzduchu dosiahla alebo prekročila 25 stupňov. V Slovenskom Grobe namerali 26,5 stupňa Celzia, v Gabčíkove 26,4 stupňa °C, v Holíči 26,1 °C a na bratislavskom letisku bolo 26 stupňov.

V Mlynskej doline v Bratislave namerali 25,8 °C, v Moravskom Svätom Jáne 25,6 °C, v Nitre 25,5 °C, v Kuchyni, Žiharci, v Žiari nad Hronom a v Prievidzi 25,4 °C, v Hurbanove 25,3 °C a v Somotore 25,3 °C, čo je jediná stanica na východe Slovenska, kde bol letný deň. Napokon v Kráľovej pri Senci a Jaslovských Bohuniciach bolo 25,2 °C a v Piešťanoch a Dudinciach 25,1 °C.

Čo spôsobilo túto zmenu? „Rozhodujúce je to, čo sa stalo s Azorskou tlakovou výšou, ktorá sa posunula do takej polohy, že jej výbežok zasahuje do strednej Európy. Nie úplne, ale už sa presadzuje jej vplyv. Doteraz výš zasahovala cez Britské ostrovy do oblasti Škandinávie a tým sa vytváral priestor, aby k nám po jej prednom okraji prúdil studený vzduch. Teraz je poloha Azorskej tlakovej výše taká, aká by v lete mala byť. Jej výbežok smeruje na východ, no stále má trochu severnejšiu polohu, čo prispieva k tomu, že sa u nás zmenšuje oblačnosť a bráni to prenikaniu studeného vzduchu od severu. Na druhej strane už v Stredomorí môže tento typ počasia spôsobovať viac búrok, na čo sa dovolenkári niekedy sťažujú. Tento scenár sa v posledných rokoch pomerne pravidelne opakuje,“ vysvetlil Pavel Faško.

Fakt, že po chladnej jari neprišlo prudké oteplenie, ale postupné, prispieva k tomu, že súčasné počasie vnímame ako na pocit príjemné. Výskyt oblačnosti prípadne aj búrok bude potom podľa Faška rozhodovať o tom, ako rýchlo sa bude prehrievať vzduch a okolité prostredie – a kedy sa vyskytnú aj tropické dni, teda padnú aj „tridsiatky“.

Ako tiež upozornil klimatológ, podobný typ cirkulácie vzduchu, aký spôsobil chladné počasie na jar a konkrétne v máji tohto roku, zažilo Slovensko aj počas jari v rokoch 2010 alebo 2013.

„Napríklad v roku 2013 bola jar celkovo chladnejšia. Po nej však nasledovalo leto, ktoré bolo teplotne nadnormálne. Počas neho sa vyskytli obdobia, keď boli horúčavy – napríklad v polovici júna, na konci júla, a tiež začiatkom augusta –, no striedali sa s obdobiami, keď nebolo horúco, ale bolo ´tak akurát´. Tu sa skrýva aj časť odpovede na otázku, aké bude tohtoročné leto. S veľkou pravdepodobnosťou bude iné, než tohtoročná jar,“ doplnil klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ.