Bratislava 24. septembra (Teraz.sk) - Aj keď sa v priebehu nasledujúcich septembrových dní oteplí a malo by prevažovať slnečné počasie, nepôjde zrejme o babie leto. Toto obľúbené obdobie je čoraz vzácnejšie. A nielen to. Ako tvrdí klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), september sa stáva daždivejším mesiacom, než bol ešte pred pár rokmi.

„Na konci leta sa zrážky vyskytovali aj v minulosti, ale nenapršalo pri nich tak veľa ako teraz,“ uviedol Pavel Faško pre teraz.sk.

Vyplýva to z porovnania priemerných septembrových zrážkových úhrnov v dvoch tridsaťročných obdobiach – v rokoch 1961 – 1990 a 1991 – 2020. Na niektorých miestach západného Slovenska, predovšetkým v Bratislave, na Záhorí a v malokarpatskej oblasti, napršalo v septembri v posledných tridsiatich rokoch priemerne o dve tretiny viac, než počas troch dekád predtým.

Fakt, že sa mení režim počasia, na aký sme boli dlhodobo zvyknutí, potvrdzuje podľa Faška aj porovnanie zrážok počas leta 2021 – a to v dvoch obdobiach, od 1. Júna, teda od začiatku meteorologického leta, do 15. augusta a potom od 16. augusta do štvrtku 22. septembra. Na niektorých miestach napršalo v druhom období viac, hoci je v porovnaní s prvým o polovicu kratšie. Ide menovite o bratislavské stanice – v Mlynskej doline v prvom období napršalo 105 mm, v druhom až 129 mm. Na Malom Javorníku to bolo 94 a 103 mm, na bratislavskej Kolibe potom 86 mm a 106 mm.

Potvrdzuje sa tak, že začiatok leta je suchší a nesprevádza ho typické medardovské obdobie s početnými zrážkami, ako v minulosti. A naopak, september je na zrážky bohatší, z čoho nepriamo vyplýva aj čoraz zriedkavejší výskyt babieho leta.

„Po ochladení sa počas nasledujúceho víkendu krátkodobo oteplí, vyjasní sa, ale zrejme len prechodne. Nevyzerá to opäť na stabilnú tlakovú výš, ktorá by vytvorila podmienky pre babie leto,“ tvrdí Pavel Faško. „Keď sa aj prejavuje vplyv tlakovej výše, je len veľmi prechodný a výbežok vysokého tlaku vzduchu rýchlo zoslabne, alebo, ak ide o samostatnú tlakovú výš, tak sa odsunie a nahradí sa brázdou nízkeho tlaku. Takýto typ počasia, ktoré s babím letom nemá nič spoločné, predpovedajú modely zatiaľ aj na začiatok októbra.“

Aj keď sa teda na nás usmeje slnko, o babie leto ani zďaleka nemusí ísť. Ustálené počasie podmienené tlakovou výšou zotrvávajúcou nad strednou Európou, je v posledných rokoch čoraz vzácnejšie. A ako sa dá rozoznať, či ide o babie leto, už na prvý pohľad? Nielen podľa pavučiniek, ale aj podľa vetra.

„Hoci aj zavládne slnečné a teplejšie počasie, ak pritom fúka vietor, to naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Vietor totiž znamená, že tlakové útvary nie sú stabilné a teda signalizuje blížiacu sa zmenu. Počas ozajstného babieho leta by vietor nemal byť citeľný, môže fúkať nanajvýš len vánok,“ vysvetlil klimatológ Pavel Faško. Pokojné a jasné ustálené počasie s prípadnými rannými hmlami, typické pre babie leto, by malo vydržať dlhší čas – obvykle aspoň týždeň, prípadne aj viac.