Bratislava 23. februára (Teraz.sk) - Tohtoročný február poznačilo niekoľko výnimočných meteorologických javov, ktoré si zaobstarali významné miesto v klimatologickej histórii. Podľa slov klimatológa Pavla Matejoviča, tento mesiac sa nie len zapísal ako najteplejší február v histórii meteorologických meraní, ale sa aj prudko odchýlil od bežných štandardov jeho priemernej mesačnej teploty. Rekordným februárom tiež skončila zima, a v meteorológii tak piatkom oficiálne odštartovala jar. Prinesie podobné extrémy?

"Priemerná mesačná teplota dosiahla v Hurbanove hodnotu 9.1 °C, pričom február skončil od dlhodobého priemeru rokov 1901-2000 s teplotnou odchýlkou takmer + 9 °C. Takáto veľká kladná teplotná odchýlka priemernej mesačnej teploty sa v histórii meteorologických meraní u nás ešte nevyskytla. Priemerné teploty okolo 9 °C zodpovedajú prvej polovici apríla," uviedol pre teraz.sk Matejovič.

Podľa Matejoviča sa tohtoročný február dokonca vyrovnal rekordne teplému marcu z roku 2014, čo poukazuje na neuveriteľnú extrémnosť počasia. Môže sa teda stať, že ak by tohtoročný marec skončil teplotne nadnormálny, bude chladnejší ako február.

"Počas februára boli zaznamenané aj ďalšie nezvyčajné prejavy počasia. Napríklad na bratislavskej Kolibe sa nevyskytol ani jediný deň s mrazom. V histórii meteorologických meraní sa ešte nevyskytol zimný mesiac, kedy by vôbec nemrzlo," uviedol Matejovič s tým, že nie je možné vymenovať všetky extrémne prejavy počasia, ktoré sa v uplynulom mesiaci vyskytli. Teploty, ktoré sme zažili prirovnal teplotám na pobreží Stredozemného mora v južnej časti Talianska, kde sa pestujú pomaranče. "U nás počas februára zatiaľ rozkvitli len marhule."

Nesmierne teplé počasie neovplyvnilo len samotný február, ale aj priemernú teplotu zimy, ktorá predčila doterajší rekord z roku 2006/2007. V Hurbanove dosiahla priemerná teplota hodnotu 4,7 °C. Ta spred 17 rokov mala priemernú teplotu 4,3 °C. Rekordná zima teda nasledovala po rekordne teplej jeseni.

Teplo sa však neobmedzovalo len na nižšie polohy, ale zasiahlo aj hory, kde sa sneh zo stredných polôh úplne stratil už v prvej februárovej dekáde. Pokrývka sa udržala len vo vysokých horských polohách, kde jej však tiež postupne ubúda. Sneh v závere februára vymenil saharský prah.

Tento meteorologický fenomén sa neobmedzil len na Slovensko. Podľa Českého hydrometeorologického ústavu bol február rekordne teplý aj v iných krajinách strednej Európy. Napríklad v Čechách bola jeho priemerná teplota 5,7 °C a bola o 6,1 °C vyššia než normál rokov 1991 – 2020. Február tam bol rovnako výrazne teplejší (o 2,0 °C) ako najteplejší február zaznamenaný v rokoch 1966 a 2020. Takto vysoká kladná odchýlka od normálu nebola evidovaná po žiadny mesiac v období od roku 1961.

S vyhliadkami na budúce týždne, sa zdá, že teplé počasie bude pokračovať. "Naďalej k nám bude prúdiť z oblasti Stredomoria veľmi teplý vzduch, pričom maximálne teploty budú dosahovať 16 až 18 °C. Mrazy sa teda na budúci týždeň neočakávajú. Bude pomerne dosť oblačnosti, pričom sa očakávajú aj atmosférické zrážky vo forme dažďa , ktoré by však nemali byť veľmi výdatné. Snežiť by malo len vo vysokých horských polohách," uviedol Matejovič.

A bude po rekordne teplej jeseni a zime nasledovať aj rekordne teplá jar? To sa podľa neho v tejto chvíli nedá predpovedať. "Je to však málo pravdepodobné, hoci aj výskyt rekordne teplotnej zimy bol rovnako málo pravdepodobný. Otepľovanie sa však ustavične zrýchľuje a vylúčiť sa nedá nič. Prognostické modely nedokážu takéto extrémy predpovedať."

"Je však len otázkou času, kedy k nám prenikne z vysokých zemepisných šírok chladnejší vzduch. V tejto chvíli sa však nedá predpovedať, kedy k takej situácii príde a ako sa prílev chladnejšieho vzduchu prejaví. Riziko jarných mrazov je však pomerne veľké aj v druhej polovici marca a v apríli. Poľnohospodári a záhradkári by mali preto situáciu pozorne sledovať," doplnil.




Podrobnejšiu predpoveď nájdete TU.