Bratislava 2. decembra (Teraz.sk) – Tohtoročná jeseň sa na Slovensku zaradí k tým teplejším, aj keď sme nechodili v krátkych rukávoch. Napríklad v Hurbanove obdobie od septembra do novembra s priemernou teplotou 11,6 stupňa Celzia predstavuje 14. najteplejšiu jeseň od začiatku pozorovaní v roku 1871. „Zaujímavé pritom je, že až polovica z tejto najteplejšej štrnástky patrí do obdobia od roku 2000 a zvyšných sedem sa potom vyskytuje v celom období rokov 1871 až 1999,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

O nadpriemerne teplom charaktere tohtoročnej jesene svedčí nielen priemerná teplota vzduchu tohto obdobia, ale napríklad aj taký údaj, ako je počet dní s mrazom. Ide o dni, kedy sa vyskytla teplota vzduchu nižšia než 0 stupňov Celzia.

Napríklad na bratislavskom letisku až do konca novembra nezaznamenali mráz. „Potom nastala kuriózna situácia, keď klesla teplota tesne pod bod mrazu na necelých päť hodín. Keďže sa tak stalo 29. novembra vo večerných hodinách zhruba do 1.00 po polnoci, štatisticky to znamená výskyt dvoch dní s mrazom, aj keď mrzlo doslova len chvíľu a išlo o teplotu cca mínus pol stupňa Celzia,“ upozornil Pavel Faško.

Iba dva razy, a to v rokoch 1960 a 2014, mrzlo na stanici Bratislava-Letisko počas jesene iba v jeden deň. Dva dni s mrazom tu zaznamenali v rokoch 1964, 2000 a tento rok.

„Rok 2022 však má predsa len jedno prvenstvo – najneskorší prvý výskyt mrazov od začiatku pozorovaní na tejto stanici, teda od roku 1951. Ešte sa nestalo, aby sa mrazy na tomto mieste vyskytli takto neskoro,“ doplnil Pavel Faško.

Zaujímavé je porovnanie počtu jesenných dní s mrazom v minulosti a dnes. Kedysi ich bolo oveľa viac. Prvenstvo drží rok 1988, kedy sa mráz vyskytol v 31 dňoch, v roku 1965 to bolo 29 dní a napríklad ešte v roku 2011 až 22 dní (viď tabuľka 1). Od roku 2012 potom počet dní s mrazom nikdy neprekročil číslo dvadsať, ani sa mu nepriblížil, ako vidno v tabuľke 2.

Tabuľka 1 – Roky, kedy sa na stanici Bratislava-Letisko vyskytlo 20 a viac dní s mrazom:

1965 – 29

1973 – 21

1983 – 21

1988 – 31

1993 – 26

1995 – 20

1997 – 24

2011 – 22 (naposledy)

Tabuľka 2 – Výskyt dní s mrazom na stanici Bratislava-Letisko po roku 2012:

2012 – 3

2013 – 6

2014 – 1

2015 – 10

2016 – 12

2017 – 7

2018, 2019, 2020 – 6

2021 – 7

2022 – 2

Veľkú výpovednú hodnotu má počet jesenných dní s mrazom za celú dekádu (tabuľka 3). „Prejavuje sa tu už viackrát spomínaná skutočnosť, že nástup klimatickej zmeny a rast priemerných teplôt sa spočiatku menej výrazne prejavoval v jesenných mesiacoch i v decembri. Potvrdzuje to vysoký počet dní s mrazom v poslednej dekáde minulého storočia. Ako však vidno, po roku 2001 sa situácia začala výrazne meniť a uvidíme, čo prinesie vývoj v najbližších rokoch. Zdá sa však, akoby zmena klímy čoraz viac akcelerovala,“ vysvetlil Pavel Faško.

Tabuľka 3 – Počet jesenných dní (september až november) s mrazom na stanici Bratislava-Letisko za jednotlivé
dekády:

1951 až 1960 – 98

1961 až 1970 – 115

1971 až 1980 – 130

1981 až 1990 – 128

1991 až 2000 – 150

2001 až 2010 – 88

2011 až 2020 – 79

2021 a 2022 – zatiaľ 9

A aké nás čaká počasie v predvianočnom i vianočnom období? Predpovede sa zatiaľ rozchádzajú.

„Závisí to od toho, aký tvar má tlaková výš nad Ruskom a severnou Európou a ako je situovaná. Pri severojužnej orientácii k nám môže prísť aj vzduch z vyšších zemepisných šírok a priniesť výraznejšie ochladenie. Ak sa tlaková výš rozprestiera od východu na západ, prúdi k nám o čosi teplejší vzduch zo severných oblastí Čierneho mora. Na druhej strane v juhozápadnej Európe a nad Atlantikom pretrváva relatívne teplý vzduch a ten k nám vďaka aktívnym tlakovým nížam môže preniknúť, Je to jav, ktorý sa pravidelne opakuje v podobe tzv. Vianočného oteplenia. Počasie v predvianočnom období a počas sviatkov bude teda závisieť od toho, ktorá z týchto vzduchových hmôt bude mať rozhodujúci vplyv na Slovensko,“ vysvetlil klimatológ Pavel Faško.