Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rok 2023 bol najteplejší rok na svete od začiatku meraní a druhý najteplejší v Európe.
Autor TASR
Barcelona 13. augusta (TASR) - Vysoké teploty ovzdušia vlani súviseli s úmrtím viac než 47.000 osôb v Európe, vyplýva z modelovej štúdie Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie (ISGlobal). TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
Rok 2023 bol najteplejší rok na svete od začiatku meraní a druhý najteplejší v Európe, uvádza sa štúdii, ktorú zverejnili v pondelok v žurnále Nature Medicine. V 35 krajinách bolo zaznamenaných 47.690 úmrtí, z toho 47.312 počas najteplejšieho obdobia roka medzi 29. májom a 1. októbrom.
Krajiny s najvyšším počtom úmrtí v dôsledku tepla s prihliadnutím na počet obyvateľov sa nachádzajú na juhu Európy. Ide o Grécko s 393 úmrtiami na milión obyvateľov, Bulharsko (229), Taliansko (209), Španielsko (175), Cyprus (167) a Portugalsko (136). Vyšší počet úmrtí v dôsledku tepla bol v Európe zaznamenaný len v roku 2022, pripomína štúdia. Iná štúdia zverejnená v Nature Medicine vtedy uvádzala viac než 60.000 úmrtí.
Autori štúdie pripomínajú, že teplé počasie nebolo priamou príčinou úmrtí. Ide o osoby, ktoré už trpeli sprievodnými ochoreniami a teplo malo vplyv na ich priebeh. Autori použili štatistické modely, kde sledovali spojitosť medzi dennými teplotami a úmrtnosťou. Dve obdobia s vysokými teplotami v strede júla a na konci augusta viedli k 57 percentám zo všetkých takýchto úmrtí.
Úmrtnosť bola o 55 percent vyššia u žien než u mužov a o 768 percent vyššia u osôb vo veku nad 80 rokov v porovnaní s vekovou skupinou 65 – 79 rokov. "Staršie osoby sú zraniteľnejšie, pretože majú viac pridružených ochorení, ktoré sa teplotou vystupňujú," uviedol Marcos-Quijal Zamorano z ISGlobal.
Tím z ISGlobal pod vedením Elisy Gallovej takisto modelovo analyzoval vplyv úmrtnosti spojenej s teplotami ovzdušia bez opatrení ako zlepšená zdravotná starostlivosť, sociálna ochrana a životný štýl, pokrok v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, zvýšená miera uvedomenia si rizika či účinnejšia komunikácia. Bez týchto opatrení by táto úmrtnosť bola pravdepodobne celkovo o 80 percent vyššia a viac než o 100 percent vyššia v skupine nad 80 rokov.
"Naše výsledky potvrdzujú, že v súčasnom storočí sa uskutočňuje proces spoločenskej adaptácie na vysoké teploty, čo počas uplynulých liet výrazne znižuje zraniteľnosť a úmrtnosť spojenú s teplotou, najmä medzi staršími ľuďmi," uviedla Gallová.
Rok 2023 bol najteplejší rok na svete od začiatku meraní a druhý najteplejší v Európe, uvádza sa štúdii, ktorú zverejnili v pondelok v žurnále Nature Medicine. V 35 krajinách bolo zaznamenaných 47.690 úmrtí, z toho 47.312 počas najteplejšieho obdobia roka medzi 29. májom a 1. októbrom.
Krajiny s najvyšším počtom úmrtí v dôsledku tepla s prihliadnutím na počet obyvateľov sa nachádzajú na juhu Európy. Ide o Grécko s 393 úmrtiami na milión obyvateľov, Bulharsko (229), Taliansko (209), Španielsko (175), Cyprus (167) a Portugalsko (136). Vyšší počet úmrtí v dôsledku tepla bol v Európe zaznamenaný len v roku 2022, pripomína štúdia. Iná štúdia zverejnená v Nature Medicine vtedy uvádzala viac než 60.000 úmrtí.
Autori štúdie pripomínajú, že teplé počasie nebolo priamou príčinou úmrtí. Ide o osoby, ktoré už trpeli sprievodnými ochoreniami a teplo malo vplyv na ich priebeh. Autori použili štatistické modely, kde sledovali spojitosť medzi dennými teplotami a úmrtnosťou. Dve obdobia s vysokými teplotami v strede júla a na konci augusta viedli k 57 percentám zo všetkých takýchto úmrtí.
Úmrtnosť bola o 55 percent vyššia u žien než u mužov a o 768 percent vyššia u osôb vo veku nad 80 rokov v porovnaní s vekovou skupinou 65 – 79 rokov. "Staršie osoby sú zraniteľnejšie, pretože majú viac pridružených ochorení, ktoré sa teplotou vystupňujú," uviedol Marcos-Quijal Zamorano z ISGlobal.
Tím z ISGlobal pod vedením Elisy Gallovej takisto modelovo analyzoval vplyv úmrtnosti spojenej s teplotami ovzdušia bez opatrení ako zlepšená zdravotná starostlivosť, sociálna ochrana a životný štýl, pokrok v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, zvýšená miera uvedomenia si rizika či účinnejšia komunikácia. Bez týchto opatrení by táto úmrtnosť bola pravdepodobne celkovo o 80 percent vyššia a viac než o 100 percent vyššia v skupine nad 80 rokov.
"Naše výsledky potvrdzujú, že v súčasnom storočí sa uskutočňuje proces spoločenskej adaptácie na vysoké teploty, čo počas uplynulých liet výrazne znižuje zraniteľnosť a úmrtnosť spojenú s teplotou, najmä medzi staršími ľuďmi," uviedla Gallová.
