Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 22. apríl 2025Meniny má Slavomír
< sekcia Počasie

Výberová chronológia: Extrémne počasie sužovalo svet aj v roku 2024

Kombosnímka. Foto: TASR/AP

Teraz.sk prináša chronológiu extrémnych prejavov počasia vo svete v roku 2024.

Bratislava/Svet 29. decembra (TASR) - Rok 2024 sa zapíše do histórie ako globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní. Európske stredisko Copernicus predpokladá, že jeho priemerná teplota bude o 1,62 stupňa Celzia vyššia, než normál z rokov 1850 až 1900, teda z predindustriálneho obdobia. Prekoná tak dosiaľ rekordný rok 2023.

TASR prináša výberovú chronológiu extrémnych prejavov počasia vo svete, a tiež udalostí, ktoré súvisia s klimatickou zmenou a s globálnym otepľovaním. Slovenska, susednej Českej republiky a celkovo strednej Európy sa najviac dotkli ničivé povodne v septembri tohto roku.

JANUÁR



3. januára - Silný vietor a dážď obmedzil dopravu a prerušil dodávky elektriny pre tisíce domácností v Anglicku a Walese.

- Hlboká tlaková níž Henk a následné záplavy spôsobili na severe Francúzska čiastočné výpadky elektriny a prerušenie dodávok pitnej vody. Takmer 200 ľudí museli záchranári evakuovať.

- Sever Európy sužovali mimoriadne nízke teploty, silný vietor a sneženie. Vo švédskej časti Laponska namerali rekordnú teplotu mínus 43,6 stupňa Celzia, čo bol najsilnejší januárový mráz zaznamenaný vo Švédsku od roku 1999.

Na snímke hmla a silný vietor.
Foto: TASR- Martin Baumann


21. januára — Najmenej 83 obetí si vyžiadalo mimoriadne chladné počasie, ktoré postihlo rozsiahle oblasti Spojených štátov. Najviac, 19 obetí, u ktorých bola potvrdená súvislosť s počasím, zaznamenali v štáte Tennessee.

FEBRUÁR


5. februára - Najmenej 20 ľudí zomrelo po tom, čo juh Filipín zasiahli niekoľkodňové prívalové dažde.

MAREC


11. marca - Päť obetí si vyžiadali búrky a následné záplavy, ktoré cez víkend zasiahli juh Francúzska.

Na snímke pováľané obilie po búrke.
Foto: TASR - Lukáš Grinaj


13. marca - Najmenej 60 obetí na životoch si v predošlých troch týždňoch vyžiadalo v Afganistane sneženie a lejaky.



25. marca - Na najmenej 25 sa zvýšil počet obetí silných búrok, ktoré na juhovýchode Brazílie spôsobili povodne a zosuvy pôdy.

APRÍL



18. apríla - Silné búrky v Afganistane a Pakistane si vyžiadali najmenej 137 ľudských životov. Väčšinu obetí našli v zrútených domoch.



19. apríla - Počas záplav v Spojených arabských emirátoch (SAE) prišli o život štyria ľudia. Búrky zasiahli SAE a Bahrajn po tom, čo spôsobili bleskové záplavy a zosuvy pôdy v Ománe, kde zahynulo najmenej 21 ľudí. Dubaj zažil najvýdatnejšie zrážky od začiatku ich pozorovania pred 75 rokmi.

Na snímke zaplavená cesta.
Foto: TASR Henrich Mišovič


22. apríla - Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom na svete. Jej teploty stúpajú zhruba dvakrát rýchlejšie než je svetový priemer, uviedli služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy spadajúca pod program Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).



25. apríla — Najmenej 155 ľudí zahynulo v Tanzánii v dôsledku prívalových dažďov. Postihli približne 200.000 ľudí.



27. apríla - V dôsledku záplav spôsobených prívalovými lejakmi prišlo v Keni od marca o život najmenej 76 ľudí. Záplavami bolo najviac postihnuté hlavné mesto Nairobi, odkiaľ hlásili 29 obetí na životoch a 16.909 vysídlených domácností.
Ilustračná snímka.
Foto: TASR

MÁJ



11. mája – Počet obetí povodní v Brazílii dosiahol 126. Búrky a záplavy vyhnali z domovov už takmer 340.000 ľudí. Nezvestných bolo v tomto čase ďalších 141 osôb.



11. mája – Podľa OSN je počet obetí záplav v Afganistane vyšší než 300 – len v severnej provincii Baglán si dažde vyžiadal najmenej 311 životov a zničili 2011 domov.

JÚN

4. júna - Vo viacerých oblastiach na juhu Nemecka zaznamenali úhrn zrážok, ktorý sa zvyčajne vyskytuje len raz za 50 až 100 rokov. Silné nepretržité dažde a záplavy si vyžiadali štyri obete, jeden hasič bol nezvestný. Silné dažde postihli aj juh Poľska a severné oblasti Rakúska.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Jakub Kotian


21. júna — Na 47 stúpol počet obetí intenzívnych dažďov a záplav, ktoré postihli vidiecke oblasti juhočínskej provincie Kuang-tung.

JÚL



7. júla – Od konci júna sužovali časti Švajčiarska silné dažde a vyžiadali si deväť obetí. V údolí Maggia v Ticine zahynulo šesť ľudí v dôsledku zosuvov pôdy a záplav. Týždeň pred tým taktiež v dôsledku lejakov prišli o život traja ľudia.



8. júla – Jún 2024 bol celosvetovo najteplejším júnom od začiatku vedenia záznamov. Oznámila to služba monitorovania klímy EÚ. Mimoriadne teploty pretrvávali už 13 mesiacov po sebe od júna 2023. Podľa C3S je to viac, než len štatistická odchýlka a poukazuje to na veľký a pokračujúci posun našej klímy.

AUGUST



1. augusta - V rokoch 2000 až 2019 v dôsledku horúčav zomrelo v Európe každoročne priemerne 176.000 ľudí. Tri najteplejšie zaznamenané roky v európskom regióne WHO sa vyskytli od roku 2020 a od roku 2007 bolo zaznamenaných desať najteplejších rokov.

Pretrvávajúce horúčavy. Najrizikovejšie skupiny sú deti a starší ľudia. Na snímke záchranná zdravotná služba.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


5. augusta - Zosuvy pôdy a záplavy si v Číne vyžiadali za uplynulé dva mesiace vyše 150 obetí na životoch. Krajinu už niekoľko týždňov sužujú prívalové dažde.



8. augusta - Pakistan uviedol záchranné služby do stavu vysokej pohotovosti a spustil evakuáciu ľudí z oblastí na brehoch riek. Počas niekoľkotýždňových monzúnových dažďov tam zahynulo už 150 ľudí.

SEPTEMBER



16. septembra – Najmenej 18 životov si do tohto dňa vyžiadali záplavy v strednej Európe, ktoré spôsobili neobvykle prudké a dlhotrvajúce dažde. Silný vietor a zrážky zasiahli regióny Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Dano Veselský


17. septembra - Počas povodní spôsobených tajfúnom Yagi prišlo o život najmenej 226 ľudí v Mjanmarsku. Podľa OSN pomoc potrebovalo vyše 630.000 osôb.



18. septembra – Česká republika zaznamenala päť obetí rozsiahlych povodní. Medzi najviac postihnuté patrila oblasť v pohorí Jeseníky, ktorá bola odrezaná od sveta. V tejto časti ČR susediacej s Poľskom spadlo od 12. do 17. septembra na niektorých miestach 400 až 500 milimetrov zrážok.



30. septembra – Počet potvrdených obetí v dôsledku monzúnových dažďov, záplav a zosuvov pôdy v Nepále narástol na 193.

OKTÓBER



2. októbra — Počet obetí hurikánu Helene, ktorý zasiahol juhovýchod USA, sa zvýšil na najmenej 155. V najviac postihnutom štáte Severná Karolína evidovali k tomuto dňu najmenej 74 úmrtí, v Južnej Karolíne 36, v Georgii 25, na Floride 14, štyroch v Tennessee a dvoch vo Virgínii.



5. októbra – Bosnu zasiahli najničivejšie povodne za uplynulé roky, vyžiadali si do tohto dňa najmenej 21 obetí na životoch.

Na snímke protipovodňové zábrany.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


16. októbra – V posledných dvoch desaťročiach došlo k prudkému nárastu počtu klimatických katastrof v EÚ a úrovne spôsobených škôd. Potvrdil to aj rok 2024. Ekonomické straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia v EÚ dosiahli v priemere viac než 26 miliárd eur ročne.

NOVEMBER



18. novembra - Počet obetí prívalových dažďov a rozsiahlych záplav na juhovýchode Španielska stúpol na 227. Len v regióne Valencia zomrelo najmenej 219 ľudí. Španielsko ešte v októbri vyhlásilo trojdňový štátny smútok. Krajina zaznamenala najdaždivejší október od začiatku meraní v roku 1961, na mnohých miestach pokračovali dažde aj v novembri.

Ilustračná snímka - dažde.
Foto: TASR/AP


11. novembra - Svetová meteorologická organizácia OSN hovorila o najvyššom stupni výstrahy v súvislosti s rýchlosťou postupu klimatických zmien v rámci jednej generácie. Oznámila to pri predkladaní správy o globálnych teplotách na konferencii OSN o klíme v Baku (COP28). Priemerná globálna teplota stúpla o rekordných 1,54 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou z rokov 1850 až 1900. Parížske klimatické dohody z roku 2015 si pritom stanovili za cieľ obmedziť nárast dlhodobej priemernej teploty na 1,5 stupňa.

ONLINE: Sledujeme dianie po úmrtí pápeža Františka

Vo veku 88 rokov v pondelok zomrel pápež František. Teraz.sk prináša ONLINE najnovšie informácie v súvislosti s úmrtím hlavy katolíckej cirkvi.

,aktualizované 

- Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že Ukrajina by v prípade uzavretia prímeria bola pripravená aj na priame rokovania s Ruskom.

- V muničnom sklade východne od Moskvy nahlásili silný výbuch. Explózia bola údajne zapríčinená požiarom, ktorý vznikol „porušením bezpečnostných predpisov“.

- Vláda by mohla požiadať Slovenskú akadémiu vied o vypracovanie kvantitatívnej analýzy na prítomnosť DNA a ďalších látok vo vybraných vzorkách vakcín proti ochoreniu COVID-19. S takýmto návrhom chce na stredajšie rokovanie kabinetu prísť premiér Robert Fico.

- Českí hasiči približne po 22 hodinách lokalizovali rozsiahly požiar plastov pri obci Rynholec v Stredočeskom kraji. Oheň sa už nešíri, zásah však bude podľa odhadu trvať ešte niekoľko dní.

- Izraelské orgány našli pozostatky 40-ročného muža, ktorý sa v pondelok stratil na pobreží mesta Chadera krátko po ohlásení útoku žraloka.

- Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová verí, že existuje priestor na rokovania Európskej únie (EÚ) s USA o clách.

- V okresoch Námestovo, Košice, Košice-okolie a Tvrdošín sa môžu vyskytnúť prívalové povodne. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy prvého stupňa a pre okres Námestovo druhého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

- Dánska vláda plánuje minúť 4 miliardy dánskych korún (536 miliónov eur) na nákup 26 plavidiel určených na hliadkovanie, riešenie únikov ropy a dohľad nad podmorskými káblami, vyhlásil minister obrany Troels Lund Poulsen.

- Nemecká Spolková spravodajská služba (BND) nemá povinnosť zverejniť závery vyšetrovania o pôvode vírusu Sars-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie COVID-19, uviedol nemecký Spolkový správny súd.

- V sobotu (26. 4.) by mohol byť na Slovensku pre úmrtie pápeža Františka štátny smútok. Vyplýva to z materiálu, ktorý na rokovanie vlády predložil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Kabinet má o jeho vyhlásení rozhodnúť v stredu (23. 4.).

- Americký výrobca lietadiel Boeing oznámil, že predá časti svojej divízie Digital Aviation Solutions súkromnej investičnej spoločnosti Thoma Bravo za 10,55 miliardy USD (9,29 miliardy eur).

- Slovenský hokejista Martin Fehérváry nedohrá sezónu v zámorskej NHL. Dvadsaťpäťročný obranca Washingtonu Capitals utrpel v závere základnej časti zranenie pravého kolena a musel absolvovať operáciu menisku.

- Vladimír Országh povedie slovenskú hokejovú reprezentáciu v pozícii hlavného trénera aj na tohtoročných majstrovstvách sveta vo Švédsku a Dánsku. Taktovku preberie po Craigovi Ramsaym, ktorému aktuálny zdravotný stav po zápale pľúc neumožňuje účasť na šampionáte.

- Česko bude na pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutoční v sobotu vo Vatikáne, zastupovať premiér Petr Fiala.

- Švédsko, Fínsko, Nórsko a Litva plánujú posilniť svoje obranné kapacity v oblasti Baltského mora spoločným nákupom niekoľkých stoviek bojových vozidiel CV90.

- Britský premiér Keir Starmer v utorok privítal minulotýždňové rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého zákon o rovnosti definuje ženu ako niekoho, kto sa biologicky narodil ako žena.

- Prezident SR Peter Pellegrini sa zúčastní na pohrebe pápeža Františka v sobotu (26. 4.) vo Vatikáne. Leteckým špeciálom s ním pôjdu aj predstavitelia katolíckej cirkvi.

- Policajti počas kontroly na Veľkonočný pondelok (21. 4.) odhalili 342 vodičov, ktorí prekročili povolenú rýchlosť.

- Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) odmieta, že by zasahoval do nezávislého vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby (ÚIS).

- Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová v utorok na sociálnych sieťach oznámila, že je tehotná. Z toho dôvodu sa nezúčastnila ani na zápasoch kvalifikačnej C-skupiny Pohára Billie Jean Kingovej na harde v bratislavskom NTC.