Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 1. január 2025
< sekcia Počasie

Výberová chronológia: Extrémne počasie sužovalo svet aj v roku 2024

Kombosnímka. Foto: TASR/AP

Teraz.sk prináša chronológiu extrémnych prejavov počasia vo svete v roku 2024.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava/Svet 29. decembra (TASR) - Rok 2024 sa zapíše do histórie ako globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní. Európske stredisko Copernicus predpokladá, že jeho priemerná teplota bude o 1,62 stupňa Celzia vyššia, než normál z rokov 1850 až 1900, teda z predindustriálneho obdobia. Prekoná tak dosiaľ rekordný rok 2023.

TASR prináša výberovú chronológiu extrémnych prejavov počasia vo svete, a tiež udalostí, ktoré súvisia s klimatickou zmenou a s globálnym otepľovaním. Slovenska, susednej Českej republiky a celkovo strednej Európy sa najviac dotkli ničivé povodne v septembri tohto roku.

JANUÁR



3. januára - Silný vietor a dážď obmedzil dopravu a prerušil dodávky elektriny pre tisíce domácností v Anglicku a Walese.

- Hlboká tlaková níž Henk a následné záplavy spôsobili na severe Francúzska čiastočné výpadky elektriny a prerušenie dodávok pitnej vody. Takmer 200 ľudí museli záchranári evakuovať.

- Sever Európy sužovali mimoriadne nízke teploty, silný vietor a sneženie. Vo švédskej časti Laponska namerali rekordnú teplotu mínus 43,6 stupňa Celzia, čo bol najsilnejší januárový mráz zaznamenaný vo Švédsku od roku 1999.

Na snímke hmla a silný vietor.
Foto: TASR- Martin Baumann


21. januára — Najmenej 83 obetí si vyžiadalo mimoriadne chladné počasie, ktoré postihlo rozsiahle oblasti Spojených štátov. Najviac, 19 obetí, u ktorých bola potvrdená súvislosť s počasím, zaznamenali v štáte Tennessee.

FEBRUÁR


5. februára - Najmenej 20 ľudí zomrelo po tom, čo juh Filipín zasiahli niekoľkodňové prívalové dažde.

MAREC


11. marca - Päť obetí si vyžiadali búrky a následné záplavy, ktoré cez víkend zasiahli juh Francúzska.

Na snímke pováľané obilie po búrke.
Foto: TASR - Lukáš Grinaj


13. marca - Najmenej 60 obetí na životoch si v predošlých troch týždňoch vyžiadalo v Afganistane sneženie a lejaky.



25. marca - Na najmenej 25 sa zvýšil počet obetí silných búrok, ktoré na juhovýchode Brazílie spôsobili povodne a zosuvy pôdy.

APRÍL



18. apríla - Silné búrky v Afganistane a Pakistane si vyžiadali najmenej 137 ľudských životov. Väčšinu obetí našli v zrútených domoch.



19. apríla - Počas záplav v Spojených arabských emirátoch (SAE) prišli o život štyria ľudia. Búrky zasiahli SAE a Bahrajn po tom, čo spôsobili bleskové záplavy a zosuvy pôdy v Ománe, kde zahynulo najmenej 21 ľudí. Dubaj zažil najvýdatnejšie zrážky od začiatku ich pozorovania pred 75 rokmi.

Na snímke zaplavená cesta.
Foto: TASR Henrich Mišovič


22. apríla - Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom na svete. Jej teploty stúpajú zhruba dvakrát rýchlejšie než je svetový priemer, uviedli služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy spadajúca pod program Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).



25. apríla — Najmenej 155 ľudí zahynulo v Tanzánii v dôsledku prívalových dažďov. Postihli približne 200.000 ľudí.



27. apríla - V dôsledku záplav spôsobených prívalovými lejakmi prišlo v Keni od marca o život najmenej 76 ľudí. Záplavami bolo najviac postihnuté hlavné mesto Nairobi, odkiaľ hlásili 29 obetí na životoch a 16.909 vysídlených domácností.
Ilustračná snímka.
Foto: TASR

MÁJ



11. mája – Počet obetí povodní v Brazílii dosiahol 126. Búrky a záplavy vyhnali z domovov už takmer 340.000 ľudí. Nezvestných bolo v tomto čase ďalších 141 osôb.



11. mája – Podľa OSN je počet obetí záplav v Afganistane vyšší než 300 – len v severnej provincii Baglán si dažde vyžiadal najmenej 311 životov a zničili 2011 domov.

JÚN

4. júna - Vo viacerých oblastiach na juhu Nemecka zaznamenali úhrn zrážok, ktorý sa zvyčajne vyskytuje len raz za 50 až 100 rokov. Silné nepretržité dažde a záplavy si vyžiadali štyri obete, jeden hasič bol nezvestný. Silné dažde postihli aj juh Poľska a severné oblasti Rakúska.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Jakub Kotian


21. júna — Na 47 stúpol počet obetí intenzívnych dažďov a záplav, ktoré postihli vidiecke oblasti juhočínskej provincie Kuang-tung.

JÚL



7. júla – Od konci júna sužovali časti Švajčiarska silné dažde a vyžiadali si deväť obetí. V údolí Maggia v Ticine zahynulo šesť ľudí v dôsledku zosuvov pôdy a záplav. Týždeň pred tým taktiež v dôsledku lejakov prišli o život traja ľudia.



8. júla – Jún 2024 bol celosvetovo najteplejším júnom od začiatku vedenia záznamov. Oznámila to služba monitorovania klímy EÚ. Mimoriadne teploty pretrvávali už 13 mesiacov po sebe od júna 2023. Podľa C3S je to viac, než len štatistická odchýlka a poukazuje to na veľký a pokračujúci posun našej klímy.

AUGUST



1. augusta - V rokoch 2000 až 2019 v dôsledku horúčav zomrelo v Európe každoročne priemerne 176.000 ľudí. Tri najteplejšie zaznamenané roky v európskom regióne WHO sa vyskytli od roku 2020 a od roku 2007 bolo zaznamenaných desať najteplejších rokov.

Pretrvávajúce horúčavy. Najrizikovejšie skupiny sú deti a starší ľudia. Na snímke záchranná zdravotná služba.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


5. augusta - Zosuvy pôdy a záplavy si v Číne vyžiadali za uplynulé dva mesiace vyše 150 obetí na životoch. Krajinu už niekoľko týždňov sužujú prívalové dažde.



8. augusta - Pakistan uviedol záchranné služby do stavu vysokej pohotovosti a spustil evakuáciu ľudí z oblastí na brehoch riek. Počas niekoľkotýždňových monzúnových dažďov tam zahynulo už 150 ľudí.

SEPTEMBER



16. septembra – Najmenej 18 životov si do tohto dňa vyžiadali záplavy v strednej Európe, ktoré spôsobili neobvykle prudké a dlhotrvajúce dažde. Silný vietor a zrážky zasiahli regióny Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Dano Veselský


17. septembra - Počas povodní spôsobených tajfúnom Yagi prišlo o život najmenej 226 ľudí v Mjanmarsku. Podľa OSN pomoc potrebovalo vyše 630.000 osôb.



18. septembra – Česká republika zaznamenala päť obetí rozsiahlych povodní. Medzi najviac postihnuté patrila oblasť v pohorí Jeseníky, ktorá bola odrezaná od sveta. V tejto časti ČR susediacej s Poľskom spadlo od 12. do 17. septembra na niektorých miestach 400 až 500 milimetrov zrážok.



30. septembra – Počet potvrdených obetí v dôsledku monzúnových dažďov, záplav a zosuvov pôdy v Nepále narástol na 193.

OKTÓBER



2. októbra — Počet obetí hurikánu Helene, ktorý zasiahol juhovýchod USA, sa zvýšil na najmenej 155. V najviac postihnutom štáte Severná Karolína evidovali k tomuto dňu najmenej 74 úmrtí, v Južnej Karolíne 36, v Georgii 25, na Floride 14, štyroch v Tennessee a dvoch vo Virgínii.



5. októbra – Bosnu zasiahli najničivejšie povodne za uplynulé roky, vyžiadali si do tohto dňa najmenej 21 obetí na životoch.

Na snímke protipovodňové zábrany.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


16. októbra – V posledných dvoch desaťročiach došlo k prudkému nárastu počtu klimatických katastrof v EÚ a úrovne spôsobených škôd. Potvrdil to aj rok 2024. Ekonomické straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia v EÚ dosiahli v priemere viac než 26 miliárd eur ročne.

NOVEMBER



18. novembra - Počet obetí prívalových dažďov a rozsiahlych záplav na juhovýchode Španielska stúpol na 227. Len v regióne Valencia zomrelo najmenej 219 ľudí. Španielsko ešte v októbri vyhlásilo trojdňový štátny smútok. Krajina zaznamenala najdaždivejší október od začiatku meraní v roku 1961, na mnohých miestach pokračovali dažde aj v novembri.

Ilustračná snímka - dažde.
Foto: TASR/AP


11. novembra - Svetová meteorologická organizácia OSN hovorila o najvyššom stupni výstrahy v súvislosti s rýchlosťou postupu klimatických zmien v rámci jednej generácie. Oznámila to pri predkladaní správy o globálnych teplotách na konferencii OSN o klíme v Baku (COP28). Priemerná globálna teplota stúpla o rekordných 1,54 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou z rokov 1850 až 1900. Parížske klimatické dohody z roku 2015 si pritom stanovili za cieľ obmedziť nárast dlhodobej priemernej teploty na 1,5 stupňa.