Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa experta z organizácie Greenpeace Milana Vítka je príčinou otepľovania v Česku spaľovanie fosílnych palív.
Autor TASR
Praha 27. decembra (TASR) - Za posledných 60 rokov stúpla priemerná teplota vzduchu v Česku o približne dva stupne Celzia. Ďalšie otepľovanie by pritom mohlo mať vplyv najmä na obdobia sucha, ktoré sa v ČR začali prejavovať už v minulom desaťročí. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy spravodajského portálu Novinky.cz, ktorý sa odvoláva na časopis Statistika&My a Český štatistický úrad (ČSÚ).
Medzi rokmi 1961 a 2021 sa priemerná teplota v Česku zvýšila každých desať rokov približne o jednu tretinu stupňa Celzia. Stúpanie teploty vzduchu pritom najviac badať v letných mesiacoch júl a august a v zimných mesiacoch december a január, keď teplota za desať rokov stúpla v priemere o 0,4 °C.
Naopak, najmenej výrazný nárast teploty bol evidovaný v jesenných mesiacoch september a október, a to menej než 0,2 stupňa za desať rokov.
Podľa experta z organizácie Greenpeace Milana Vítka je príčinou otepľovania v Česku spaľovanie fosílnych palív. Vítek tiež upozornil, že vzduch v Česku sa otepľuje dvakrát viac, než je globálny priemer, a to preto, že Česko je kontinentálna krajina bez prístupu k moru. Kontinenty sa totiž podľa Vítka otepľujú rýchlejšie než oceány.
"Rastie nám priemerná teplota a najväčším vplyvom toho bude sucho," skonštatoval Vítek s tým, že Česko napriek tomu nepríde o stabilné zrážky.
"Porovnanie dát z rokov 2011-2020 s dátami z predchádzajúceho obdobia 1971-2010 ukázalo, že posledné desaťročie bolo jednoznačne najsuchšie," uviedli v časopise odborníci z českého hydrometeorologického ústavu.
Uplynulých desať rokov sa podľa nich líšilo nielen vysokým počtom suchých rokov ale tiež absenciou výrazne vlhkých rokov. Medzi rokmi 2014 a 2019 trpela okrem toho česká krajina nielen zrážkovým deficitom, ale aj nadpriemernými teplotami vzduchu.
"Na vyššie teploty reaguje aj vegetácia, a to predĺžením svojho vegetačného obdobia. Rastliny sa začínajú rozvíjať na jar skôr, čím sa zvyšuje aj ich potreba vody," uviedli odborníci.
Okrem sucha však môžu klimatické zmeny mať v dlhodobom horizonte na Česko aj iné vplyvy. "Hovorí sa, že tu budeme mať niečo ako stredozemskú klímu. To je čiastočne pravda, no my tu na rozdiel od tamojších štátov nemáme more. Takže sa nám môže stať, že tu budú obrovské mrazy," uzavrel Vítek.
Medzi rokmi 1961 a 2021 sa priemerná teplota v Česku zvýšila každých desať rokov približne o jednu tretinu stupňa Celzia. Stúpanie teploty vzduchu pritom najviac badať v letných mesiacoch júl a august a v zimných mesiacoch december a január, keď teplota za desať rokov stúpla v priemere o 0,4 °C.
Naopak, najmenej výrazný nárast teploty bol evidovaný v jesenných mesiacoch september a október, a to menej než 0,2 stupňa za desať rokov.
Podľa experta z organizácie Greenpeace Milana Vítka je príčinou otepľovania v Česku spaľovanie fosílnych palív. Vítek tiež upozornil, že vzduch v Česku sa otepľuje dvakrát viac, než je globálny priemer, a to preto, že Česko je kontinentálna krajina bez prístupu k moru. Kontinenty sa totiž podľa Vítka otepľujú rýchlejšie než oceány.
"Rastie nám priemerná teplota a najväčším vplyvom toho bude sucho," skonštatoval Vítek s tým, že Česko napriek tomu nepríde o stabilné zrážky.
"Porovnanie dát z rokov 2011-2020 s dátami z predchádzajúceho obdobia 1971-2010 ukázalo, že posledné desaťročie bolo jednoznačne najsuchšie," uviedli v časopise odborníci z českého hydrometeorologického ústavu.
Uplynulých desať rokov sa podľa nich líšilo nielen vysokým počtom suchých rokov ale tiež absenciou výrazne vlhkých rokov. Medzi rokmi 2014 a 2019 trpela okrem toho česká krajina nielen zrážkovým deficitom, ale aj nadpriemernými teplotami vzduchu.
"Na vyššie teploty reaguje aj vegetácia, a to predĺžením svojho vegetačného obdobia. Rastliny sa začínajú rozvíjať na jar skôr, čím sa zvyšuje aj ich potreba vody," uviedli odborníci.
Okrem sucha však môžu klimatické zmeny mať v dlhodobom horizonte na Česko aj iné vplyvy. "Hovorí sa, že tu budeme mať niečo ako stredozemskú klímu. To je čiastočne pravda, no my tu na rozdiel od tamojších štátov nemáme more. Takže sa nám môže stať, že tu budú obrovské mrazy," uzavrel Vítek.
