Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvýznamnejšie rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu boli prekonané napríklad na Lomnickom štíte, na Štrbskom Plese či Tatranskej Javorine.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Začiatok roka 2023 sa opäť niesol v znamení mimoriadne teplého počasia, ktoré prinieslo rekordné zápisy predovšetkým v širšom okolí Tatier i na severovýchode Slovenska. V mnohých prípadoch bol prvý, prípadne druhý deň nového roka na meteorologických staniciach najteplejším v rámci celého mesiaca január z pohľadu maximálnej, minimálnej dennej, priemernej dennej, ale aj nočnej minimálnej teploty vzduchu. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe.
"Niektoré nové extrémy boli pritom zaregistrované s nesmierne vysokým rozdielom v porovnaní s predchádzajúcimi najvyššími hodnotami, a to aj na klimatologicky najvýznamnejších, vyše 60 rokov prevádzkovaných staniciach," konštatuje SHMÚ s tým, že meteorológovia zaznamenali množstvo denných rekordov pre 1. a 2. január.
Najvýznamnejšie rekordy maximálnej teploty vzduchu pre január boli prekonané na klimatologických staniciach na Štrbskom Plese (13,8 stupňa Celzia), v Telgárte (10,7 stupňa Celzia), Oravskej Lesnej (10,8 stupňa Celzia), na Chopku (8,5 stupňa Celzia), v Rabči (16,5 stupňa Celzia) či na Podbanskom (15,7 stupňa Celzia). Napríklad v prípade Štrbského Plesa hovoria meteorológovia o extréme za obdobie prinajmenšom od roku 1923, v prípade Oravskej Lesnej od roku 1943 či Podbanského od roku 1961.
Najvýznamnejšie rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu boli prekonané napríklad na Lomnickom štíte, na Štrbskom Plese či Tatranskej Javorine. V prípade priemernej dennej teploty vzduchu boli rekordy prekonané okrem Štrbského Plesa či Chopku napríklad aj na Podbanskom či v Medzilaborciach.
Meteorológovia zároveň poukazujú na to, že už samotná novoročná noc (1. 1.) bola na niektorých miestach extrémne teplá. Napríklad na Štrbskom Plese dosiahla nočná minimálna teplota vzduchu 7,6 stupňa Celzia, čím sa na tejto stanici stala jasne najteplejšou januárovou nocou prinajmenšom od roku 1951. Lokálne ešte teplejšia bola z pohľadu nočného minima nasledujúca noc na 2. januára, počas ktorej napríklad v Kamenici nad Cirochou teplota neklesla pod 9,3 stupňa Celzia. Podľa tejto charakteristiky znamená najteplejšiu staničnú januárovú noc prinajmenšom od roku 1951.
"Niektoré nové extrémy boli pritom zaregistrované s nesmierne vysokým rozdielom v porovnaní s predchádzajúcimi najvyššími hodnotami, a to aj na klimatologicky najvýznamnejších, vyše 60 rokov prevádzkovaných staniciach," konštatuje SHMÚ s tým, že meteorológovia zaznamenali množstvo denných rekordov pre 1. a 2. január.
Najvýznamnejšie rekordy maximálnej teploty vzduchu pre január boli prekonané na klimatologických staniciach na Štrbskom Plese (13,8 stupňa Celzia), v Telgárte (10,7 stupňa Celzia), Oravskej Lesnej (10,8 stupňa Celzia), na Chopku (8,5 stupňa Celzia), v Rabči (16,5 stupňa Celzia) či na Podbanskom (15,7 stupňa Celzia). Napríklad v prípade Štrbského Plesa hovoria meteorológovia o extréme za obdobie prinajmenšom od roku 1923, v prípade Oravskej Lesnej od roku 1943 či Podbanského od roku 1961.
Najvýznamnejšie rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu boli prekonané napríklad na Lomnickom štíte, na Štrbskom Plese či Tatranskej Javorine. V prípade priemernej dennej teploty vzduchu boli rekordy prekonané okrem Štrbského Plesa či Chopku napríklad aj na Podbanskom či v Medzilaborciach.
Meteorológovia zároveň poukazujú na to, že už samotná novoročná noc (1. 1.) bola na niektorých miestach extrémne teplá. Napríklad na Štrbskom Plese dosiahla nočná minimálna teplota vzduchu 7,6 stupňa Celzia, čím sa na tejto stanici stala jasne najteplejšou januárovou nocou prinajmenšom od roku 1951. Lokálne ešte teplejšia bola z pohľadu nočného minima nasledujúca noc na 2. januára, počas ktorej napríklad v Kamenici nad Cirochou teplota neklesla pod 9,3 stupňa Celzia. Podľa tejto charakteristiky znamená najteplejšiu staničnú januárovú noc prinajmenšom od roku 1951.
