Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Prešovský kraj

Aj posledná zo štyroch diorám v Múzeu TANAP-u prešla obnovou

Ilustračná snímka. Foto: TASR Roman Hanc

Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy je v dioráme šesť medveďov.

Vysoké Tatry 8. decembra (TASR) - Už aj posledná zo štyroch diorám Múzea Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici zachytávajúcich rôzne vegetačné stupne dostala novú podobu. V rámci pravidelnej údržby múzejníci tento raz pracovali s pásmom kosodreviny. Zoologička Správy TANAP-u Gabriela Chovancová uviedla, že pôvodnú diorámu, ktorej vládla medvedia rodinka, nechali kompletne rozobrať a prerobiť. Tatranská šelma, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou subalpínskeho stupňa, tam však ostala naďalej.

"V poslednej dobe pribúdali úhyny medveďov, otvorili sa nám tak nové možnosti, ako vyskladať poslednú z našich diorám. Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy máme v dioráme šesť medveďov," priblížila Chovancová, ktorá je zároveň aj kurátorkou zoologických zbierok Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u.

Aj táto dioráma, podobne ako ďalšie tri už zrekonštruované, vychádza z autentického záberu. Na základe neho vznikla umelecká maľba zachytávajúca časť Žiarskej doliny s Hrubou kopou a ďalšími končiarmi. Jej autorom je opäť Tomáš Záruba, zvyšok scény bol v réžii Michala Červeňa. Ten spoločne s umeleckým reštaurátorom Tiborom Kováčom stál aj za vznikom predošlých troch diorám. "Asi najviac sme sa museli vyhrať s kompozíciou a príbehom diorámy. Dej sa odohráva počas neskorej jari, keď rodinnú idylku naruší veľký samec, ktorý môže byť počas ruje hrozbou pre mladé," hovorí autor konceptu. V priestore bolo podľa neho potrebné umne rozmiestniť aj množstvo prírodného materiálu a vyladiť farby medzi použitými rastlinami a samotnou maľbou.

Súčasťou diorámy je aj originál medvedieho stromu, ktorý šelmy využívajú predovšetkým na vzájomnú komunikáciu. "Vyhryzovaním a driapaním kôry si označujú spravidla ihličnany a ako sa o kmene otierajú, v trčiacich trieskach a živici sa zachytáva ich jemná srsť i pach," vysvetľuje Chovancová.

Vypracovanie preparátov si podelili traja odborníci, okrem šestice šeliem je súčasťou diorámy aj drozd kolohrivý, lasica myšožravá a sokol myšiar. Každý z exponátov má svoj vlastný príbeh. "Jedno z medvieďat zahynulo pod kolesami auta, ďalšie zrazil vlak a tretie zrejme zabil samec počas ruje. Práve okolnosti, za ktorých prišli o život, sú neraz predmetom záujmu návštevníkov a zvlášť detí," uzatvára zoologička.