Kežmarok 5. marca (TASR) – Aktivisti z podtatranského regiónu chcú znovu postaviť Kežmarskú chatu, ktorá zhorela pred takmer 40 rokmi. Za iniciatívou stojí viacero ľudí, organizácií i miestna samospráva. "Myslím si, že Kežmarská chata má svoje opodstatnenie, už moji predchodcovia sa zaujímali o jej výstavbu. Aj v roku 2003 sa ponúklo zopár skupín ľudí, ktorí ju chceli znovu postaviť, avšak vždy to skončilo na zonácii, prípadne na stanovisku ochranárov. Teraz sa ľady pohli a je to na dobrej ceste," uviedol pre TASR primátor Kežmarku Igor Šajtlava.

Vlastníkom pozemkov pod bývalou chatou je mesto, primátor verí, že sa investorovi podarí nájsť finančné prostriedky na samotnú výstavbu. Cieľom samosprávy je, aby bolo vlastníctvo následne rozdelené na polovicu. "Prevádzkovať nejakú chatu chceme už veľmi dlho, čas ukázal, že je veľmi ťažké ju postaviť legitímne nad pásmom lesa tak, aby bola v súlade s ochranou prírody a zároveň poskytovala služby turistom a horolezcom," konštatoval Marián Seman z Občianskeho združenia (OZ) Kežmarská chata, ktoré je pripravené toto turistické zariadenie postaviť a následne aj prevádzkovať.

Na leto aktivisti pripravili aj brigády, budú čistiť okolie

Nie je však jediné, o to isté sa snaží aj istý podnikateľ. Cieľom OZ však nie je rozdeliť záujmy a hádzať polená pod nohy, ale spolupracovať. "Naše OZ vzniklo aj s tým zámerom, aby sme spropagovali samotnú chatu a dostali ju do povedomia, aby následne mohla verejnosť a odborníci kontrolovať celý proces jej obnovenia a zároveň, aby sme spojili iniciátorov tejto myšlienky, ako aj finančné a ľudské zdroje," upozornil Dalibor Kiš z OZ Kežmarská chata. Prvým krokom bolo vyhlásenie medzinárodnej architektonickej súťaže, po stanovení víťaza začiatkom júna prídu na rad ďalšie rokovania a následne aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Víťazný projekt by si mala podľa Kiša osvojiť samospráva aj verejnosť a mal by byť transparentný. "V lete máme pripravené aj množstvo brigád, aby sme tú lokalitu očistili od odpadu, ktorý tam ostal a zároveň tak vtiahli Kežmarčanov a iných ľudí do celého procesu," dodal Kiš.

Sympatizanti bývalej Kežmarskej chaty sa už dlhé roky stretávajú na mieste, kde kedysi stála, teda pri Bielych plesách na hranici Vysokých a Belianskych Tatier. V utorok (4.3.) sa tak trochu výnimočne stretli v kežmarskom kine Iskra, aby si mohli pozrieť prezentáciu projektu obnovy a zároveň si vymenili názory. "Október je pre tú chatu aj veselý, aj smutný, keďže 4. októbra 1942 bola slávnostne vysvätená a sprevádzkovaná a zároveň v tomto roku bude 7. októbra 40 rokov, čo vyhorela. Tento rok budeme mať už ôsme stretnutie priaznivcov Kežmarskej chaty a ja som pri prvom povedal, že rád by som tu raz pil čaj nie z termosky, ale vo vnútri chaty," konštatoval organizátor stretnutia Oto Rozložník s tým, že cieľom iniciátorov nie je postaviť veľkú chatu, ale skôr letnú útulňu, ktorá by poskytla útočisko prechádzajúcim turistom.

Pri hasení chaty zlyhala technika

Posledným chatárom na Kežmarskej chate bol Rudolf Horeháj, ktorý má na ňu veľa pekných spomienok. "Zážitkov sme tam mali veľmi veľa, niektoré boli veselé, iné smutné, mali sme tam dosť úrazov, najmä na Jahňacom štíte, bol to život pekný, ale aj tvrdý," zhodnotil svoje pôsobenie. Osobne nebol pri tom, keď chata začala horieť, zo všetkých síl sa ju však snažil zachrániť. Keď mu chlapci z Horskej záchrannej služby oznámili, že chata horí, v prvom momente si myslel, že je to vtip. "Snehu bolo po pás, mínus 14 stupňov, bol večer, utekali sme hore, už cestou sme počuli, že tam niečo vybuchlo, ale boli sme presvedčení, že ju uhasíme. Bohužiaľ sme nemohli naštartovať striekačku, priniesli sme druhú z Brnčalky, ale tá sa zadrhla, a tým pádom sa už nedalo nič robiť. Snažili sme sa zachrániť, čo sa dalo," objasnil bývalý chatár, ktorý by si veľmi želal, aby sa chata znovu postavila, pretože tam patrí.