Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dunajec bol už od začiatku 18. storočia významnou cestou, po ktorej sa prepravovalo drevo až k Baltskému moru.
Autor TASR
Červený Kláštor 5. augusta (TASR) – Dunajec bol už od začiatku 18. storočia významnou cestou, po ktorej sa prepravovalo drevo až k Baltskému moru. Túto rieku začali splavovať kúpeľní hostia z poľského mesta Szczawnica v polovici 19. storočia a postupne sa začali objavovať prístaviská pltí aj na slovenskej strane, a to v obci Červený Kláštor. Ako pre TASR uviedla majiteľka spoločnosti na prevádzkovanie pltí Helena Lainczová, pltníctvo sa v mnohých prípadoch dedí z generácie na generáciu a neraz sa stane, že pltníkom je nielen otec, ale aj jeho synovia.
V minulosti za každú splavenú cestu dostal pltník jednu morskú mušľu, ktorú si pripevnil na klobúk. Takýto klobúk zdobený mušličkami, nazývaný aj kapeľus, je dodnes neodmysliteľnou súčasťou goralského kroja. „Hoci splavovanie na pltiach pre ľudí začali prevádzkovať najskôr na poľskej strane, rýchlo sa rozšírilo aj na Slovensko. V máji 1921 mali v Červenom Kláštore osem pltí a rekreačná plavba po Dunajci sa rozšírila predovšetkým po druhej svetovej vojne. V roku 1950 mali slovenskí pltníci k dispozícii už 20 súprav,“ priblížila Lainczová.
Ako vysvetlila, ide o ťažké zamestnanie po fyzickej stránke. „Je to zodpovedná práca, chlapci musia poznať každý kameň, aby vedeli, kde môžu s plťou ísť. Okrem toho musia byť silní, pretože keď prídu s turistami do prístavu, tak sa jednotlivé články plte rozviažu a po jednom sa naložia na nákladné auto. Z prístavu sa prepravia naspäť do Červeného Kláštora a celý kolobeh sa opakuje,“ vysvetlila. Dodala, že počas letnej sezóny sa tento proces zopakuje aj trikrát.
Pltníctvo má dlhoročnú tradíciu aj v rodine Heleny Lainczovej. Ako uviedla, pltníkom bol nielen jej manžel, ale aj svokor a v súčasnosti sa tejto práci venujú aj jej dvaja synovia. „Je to prirodzené, že pltníctvo sa dedí z generácie na generáciu aj pri zamestnancoch. Aj v súčasnosti máme pltníkov, ktorí sú rodinou, ide napríklad o otcov so synmi,“ vysvetlila.
„Splav na pltiach vedie z obce Červený Kláštor Prielomom Dunajca až po štátnu hranicu pri obci Lesnica, je dlhý desať kilometrov. Od výšky hladiny rieky sa odvíja aj samotná dĺžka splavu, preto sa pohybuje v rozmedzí 80 až 120 minút,“ objasnila Lainczová. Počas plavby si turisti môžu vychutnať pieninskú prírodu či rôzne skalné previsy. „Ešte predtým, ako sa návštevníci dostanú drevenou plťou do kaňonu, majú možnosť vidieť symbol samotných Pienin, ktorým je poľské pohorie Tri koruny,“ priblížila prevádzkovateľka pltí. Dodala, že pltníci turistom počas plavby povedia nielen o zbojníkovi Jánošíkovi, ktorý preskočil Dunajec na jeho najužšom mieste, ale aj o záletných siedmich mníchoch z Červeného kláštora, ktorí skameneli po tom, čo chodili za poľskou mníškou.
V minulosti za každú splavenú cestu dostal pltník jednu morskú mušľu, ktorú si pripevnil na klobúk. Takýto klobúk zdobený mušličkami, nazývaný aj kapeľus, je dodnes neodmysliteľnou súčasťou goralského kroja. „Hoci splavovanie na pltiach pre ľudí začali prevádzkovať najskôr na poľskej strane, rýchlo sa rozšírilo aj na Slovensko. V máji 1921 mali v Červenom Kláštore osem pltí a rekreačná plavba po Dunajci sa rozšírila predovšetkým po druhej svetovej vojne. V roku 1950 mali slovenskí pltníci k dispozícii už 20 súprav,“ priblížila Lainczová.
Ako vysvetlila, ide o ťažké zamestnanie po fyzickej stránke. „Je to zodpovedná práca, chlapci musia poznať každý kameň, aby vedeli, kde môžu s plťou ísť. Okrem toho musia byť silní, pretože keď prídu s turistami do prístavu, tak sa jednotlivé články plte rozviažu a po jednom sa naložia na nákladné auto. Z prístavu sa prepravia naspäť do Červeného Kláštora a celý kolobeh sa opakuje,“ vysvetlila. Dodala, že počas letnej sezóny sa tento proces zopakuje aj trikrát.
Pltníctvo má dlhoročnú tradíciu aj v rodine Heleny Lainczovej. Ako uviedla, pltníkom bol nielen jej manžel, ale aj svokor a v súčasnosti sa tejto práci venujú aj jej dvaja synovia. „Je to prirodzené, že pltníctvo sa dedí z generácie na generáciu aj pri zamestnancoch. Aj v súčasnosti máme pltníkov, ktorí sú rodinou, ide napríklad o otcov so synmi,“ vysvetlila.
„Splav na pltiach vedie z obce Červený Kláštor Prielomom Dunajca až po štátnu hranicu pri obci Lesnica, je dlhý desať kilometrov. Od výšky hladiny rieky sa odvíja aj samotná dĺžka splavu, preto sa pohybuje v rozmedzí 80 až 120 minút,“ objasnila Lainczová. Počas plavby si turisti môžu vychutnať pieninskú prírodu či rôzne skalné previsy. „Ešte predtým, ako sa návštevníci dostanú drevenou plťou do kaňonu, majú možnosť vidieť symbol samotných Pienin, ktorým je poľské pohorie Tri koruny,“ priblížila prevádzkovateľka pltí. Dodala, že pltníci turistom počas plavby povedia nielen o zbojníkovi Jánošíkovi, ktorý preskočil Dunajec na jeho najužšom mieste, ale aj o záletných siedmich mníchoch z Červeného kláštora, ktorí skameneli po tom, čo chodili za poľskou mníškou.
