Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Drevená konštrukcia, ktorá má takmer 130 rokov, nie je v úplne 100-percentnom stave.
Autor TASR
Veľký Lipník 19. augusta (TASR) – Pôvodná drevenica z Veľkého Lipníka v okrese Stará Ľubovňa sa sťahuje do skanzena pod hradom Ľubovňa. Niekoľko ľudí momentálne pracuje na jej postupnej demontáži a následnom presťahovaní z pôvodného miesta do múzea ľudovej architektúry.
"Je to drevenica z roku 1885, o čom svedčí aj vročenie na stropnom tráme. Za posledných 30 rokov už bola vytypovaná pamiatkarmi SR, že by mala skončiť v nejakom múzeu. My sme sa teda rozhodli, že prečo nie pod Ľubovnianskym hradom, keď je to v našej spádovej oblasti," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
V skanzene už má drevenica pripravené miesto i základy, na ktorých bude stáť. Mikulík predpokladá, že do konca roka by sa mohlo podariť ju aj znovu postaviť. "Ak sa to všetko podarí, tak pôjde o najstarší objekt ľudovej architektúry obytnej, ktorý máme v skanzene. Je to úplná rarita, pretože sú tu pôvodné konštrukčné prvky, pôvodné okenné rámy, dvere, stropy, podlahy, vykurovacie zariadenie," upozornil riaditeľ múzea s tým, že posledná obyvateľka Katarína Šugová v drevenici za sebou zanechala aj mnohé historické skvosty. Približne 300 artefaktov, ktoré denne používala, sú dnes už zbierkovými predmetmi Ľubovnianskeho múzea. "Našli sme jej osobné veci, napr. šlabikár z prvej svetovej vojny, jej zapísané výpovede, takže si vieme predstaviť, aký život viedla," doplnil Mikulík. Pôvodná majiteľka zomrela vo veku 91 rokov v roku 2006, v drevenici žila so svojím bratom a živili sa roľníctvom. Etnografi pani Šugovú navštívili ešte v 70. rokoch, kedy bola v plnej sile a vôbec neuvažovala o tom, že by túto drevenicu predala. Už vtedy však bola vytypovaná, že mala skončiť v skanzene.
"My sme túto dreveničku našli tak, že na stole bola modlitebná knižka, petrolejka a fotografia jej príbuzných, ktorí žijú v Kanade a Amerike," zdôraznil Mikulík s tým, že sa opäť podarilo zachrániť kus kultúry ľudovej architektúry. Samotnému sťahovaniu predchádzal polročný výskum, bolo potrebné drevenicu odfotografovať, nakresliť konštrukčné spoje, ošetriť ju i urobiť výskum v dedine a na cintoríne, kde je pôvodná majiteľka pochovaná. "Dnes už len označujeme jednotlivé drevá, aby sme ich potom vedeli v Ľubovnianskom skanzene správne poskladať. Máme to aj vyfotografované a zakreslené, aby sme vedeli, ako na to. Už sa podarilo dať dole strechu, konštrukciu krovu a strešnú krytinu. Dnes, prípadne v stredu by sme to mali uzavrieť tým, že celá drevenica bude presťahovaná a na budúci týždeň sa začne stavať tzv. podmurovka. Nasledovať bude osadzovanie drevených prvkov," priblížil ďalšie práce Mikulík.
Drevená konštrukcia, ktorá má takmer 130 rokov, nie je v úplne 100-percentnom stave, nachádzajú sa v nej aj "háklivé" časti. O ich zakonzervovanie a ošetrenie sa postarajú ľubovnianski reštaurátori, vďaka čomu sa dostane do stavu, aby bola krásnym exponátom pod Ľubovnianskym hradom, zdôraznil Mikulík. Predpokladá, že sa tak stane už na budúcu letnú sezónu. Tento rok ju chcú dostať pod strechu a na budúci rok dokončiť. "Bude v nej zmapovaný príbeh ľudských osudov, brata a sestry, ktorí tento dom obývali až do svojej smrti," uzavrel Mikulík.
"Je to drevenica z roku 1885, o čom svedčí aj vročenie na stropnom tráme. Za posledných 30 rokov už bola vytypovaná pamiatkarmi SR, že by mala skončiť v nejakom múzeu. My sme sa teda rozhodli, že prečo nie pod Ľubovnianskym hradom, keď je to v našej spádovej oblasti," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
V skanzene už má drevenica pripravené miesto i základy, na ktorých bude stáť. Mikulík predpokladá, že do konca roka by sa mohlo podariť ju aj znovu postaviť. "Ak sa to všetko podarí, tak pôjde o najstarší objekt ľudovej architektúry obytnej, ktorý máme v skanzene. Je to úplná rarita, pretože sú tu pôvodné konštrukčné prvky, pôvodné okenné rámy, dvere, stropy, podlahy, vykurovacie zariadenie," upozornil riaditeľ múzea s tým, že posledná obyvateľka Katarína Šugová v drevenici za sebou zanechala aj mnohé historické skvosty. Približne 300 artefaktov, ktoré denne používala, sú dnes už zbierkovými predmetmi Ľubovnianskeho múzea. "Našli sme jej osobné veci, napr. šlabikár z prvej svetovej vojny, jej zapísané výpovede, takže si vieme predstaviť, aký život viedla," doplnil Mikulík. Pôvodná majiteľka zomrela vo veku 91 rokov v roku 2006, v drevenici žila so svojím bratom a živili sa roľníctvom. Etnografi pani Šugovú navštívili ešte v 70. rokoch, kedy bola v plnej sile a vôbec neuvažovala o tom, že by túto drevenicu predala. Už vtedy však bola vytypovaná, že mala skončiť v skanzene.
Fotogaléria zo sťahovania drevenice
"My sme túto dreveničku našli tak, že na stole bola modlitebná knižka, petrolejka a fotografia jej príbuzných, ktorí žijú v Kanade a Amerike," zdôraznil Mikulík s tým, že sa opäť podarilo zachrániť kus kultúry ľudovej architektúry. Samotnému sťahovaniu predchádzal polročný výskum, bolo potrebné drevenicu odfotografovať, nakresliť konštrukčné spoje, ošetriť ju i urobiť výskum v dedine a na cintoríne, kde je pôvodná majiteľka pochovaná. "Dnes už len označujeme jednotlivé drevá, aby sme ich potom vedeli v Ľubovnianskom skanzene správne poskladať. Máme to aj vyfotografované a zakreslené, aby sme vedeli, ako na to. Už sa podarilo dať dole strechu, konštrukciu krovu a strešnú krytinu. Dnes, prípadne v stredu by sme to mali uzavrieť tým, že celá drevenica bude presťahovaná a na budúci týždeň sa začne stavať tzv. podmurovka. Nasledovať bude osadzovanie drevených prvkov," priblížil ďalšie práce Mikulík.
Drevená konštrukcia, ktorá má takmer 130 rokov, nie je v úplne 100-percentnom stave, nachádzajú sa v nej aj "háklivé" časti. O ich zakonzervovanie a ošetrenie sa postarajú ľubovnianski reštaurátori, vďaka čomu sa dostane do stavu, aby bola krásnym exponátom pod Ľubovnianskym hradom, zdôraznil Mikulík. Predpokladá, že sa tak stane už na budúcu letnú sezónu. Tento rok ju chcú dostať pod strechu a na budúci rok dokončiť. "Bude v nej zmapovaný príbeh ľudských osudov, brata a sestry, ktorí tento dom obývali až do svojej smrti," uzavrel Mikulík.
