Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Erbovú listinu udelil kráľovskému mestu Kežmarok kráľ Matej Korvín a súčasne mu dal právo pečatiť červeným voskom, čo bola vtedy tiež veľká výsada.
Autor TASR
Kežmarok 7. augusta (TASR) – Listina o udelení erbu mestu Kežmarok z roku 1463 patrí medzi najvzácnejšie na území bývalého Uhorska.
"Dôvodom je predovšetkým fakt, že erb je na tejto erbovej listine zobrazený v jej strede, čo je unikát, keďže na iných mestských listinách je erb v ľavom rohu," uviedol pre TASR primátor mesta Kežmarok Igor Šajtlava.
Takého vyobrazenie má na Slovensku už len mesto Košice. Erbovú listinu udelil kráľovskému mestu Kežmarok kráľ Matej Korvín a súčasne mu dal právo pečatiť červeným voskom, čo bola vtedy tiež veľká výsada. "Súčasťou erbu je štít, na ktorom sa nachádzajú arpádovské brvná, dva prekrížené meče, ktoré sú tiež znakom, že to bolo slobodné kráľovského mesto a mohlo mať svojho kata. Ďalej je súčasťou erbu kráľovská korunka a kvetinka, ktorej umiestnenie nevieme celkom definovať, prečo tam je," dodala riaditeľka popradskej pobočky Štátneho archívu v Levoči Božena Malovcová s tým, že nosičom erbového štítu je anjel.
Brvná, dve biele a dve červené, s najväčšou pravdepodobnosťou podľa primátora symbolizujú bývalé štyri osady, ktoré sa nachádzali v 12. a 13. storočí na území súčasného mesta Kežmarok. "Boli to osady sv. Michala, sv. Kríža, osada, ktorú založili saskí kolonisti a taktiež osada sv. Petra a Pavla. Niektoré z nich boli po nájazdoch Tatárov zničené," vymenoval Šajtlava.
Originál unikátnej erbovej listiny je umiestnený a uzavretý v popradskom archíve, aby ho mohli historici chrániť pred svetlom, vlhkom a inými vplyvmi, ktoré by ho mohli ohroziť. "Originál vystavený nie je, boli vytvorené dve tzv. faximile listiny, ktoré presne zodpovedajú originálu. Jedno takéto faximile je umiestnené u nás v archíve a druhé je na Mestskom úrade v Kežmarku," dodala Malovcová. Vyrobené boli v dielni majstra Ivana Galamboša zo Slovenského národného archívu v Bratislave.
"Hoci možno nie všetci poznajú pôvod nášho erbu a jeho výnimočnosť, veľa Kežmarčanov je naň hrdých a na to, že existuje v takejto podobe," dodal Šajtlava. Mesto disponuje viacerými erbmi vyhotovenými z dreva, kovu či maľovanými. Kanceláriu primátora v historickom centre Kežmarku napr. zdobí drevený erb. Vyrezal a následne ho daroval jeden z remeselníkov, ktorý sa asi pred desiatimi rokmi zúčastnil na festivale Európske ľudové remeslo.
"Dôvodom je predovšetkým fakt, že erb je na tejto erbovej listine zobrazený v jej strede, čo je unikát, keďže na iných mestských listinách je erb v ľavom rohu," uviedol pre TASR primátor mesta Kežmarok Igor Šajtlava.
Takého vyobrazenie má na Slovensku už len mesto Košice. Erbovú listinu udelil kráľovskému mestu Kežmarok kráľ Matej Korvín a súčasne mu dal právo pečatiť červeným voskom, čo bola vtedy tiež veľká výsada. "Súčasťou erbu je štít, na ktorom sa nachádzajú arpádovské brvná, dva prekrížené meče, ktoré sú tiež znakom, že to bolo slobodné kráľovského mesto a mohlo mať svojho kata. Ďalej je súčasťou erbu kráľovská korunka a kvetinka, ktorej umiestnenie nevieme celkom definovať, prečo tam je," dodala riaditeľka popradskej pobočky Štátneho archívu v Levoči Božena Malovcová s tým, že nosičom erbového štítu je anjel.
Brvná, dve biele a dve červené, s najväčšou pravdepodobnosťou podľa primátora symbolizujú bývalé štyri osady, ktoré sa nachádzali v 12. a 13. storočí na území súčasného mesta Kežmarok. "Boli to osady sv. Michala, sv. Kríža, osada, ktorú založili saskí kolonisti a taktiež osada sv. Petra a Pavla. Niektoré z nich boli po nájazdoch Tatárov zničené," vymenoval Šajtlava.
Originál unikátnej erbovej listiny je umiestnený a uzavretý v popradskom archíve, aby ho mohli historici chrániť pred svetlom, vlhkom a inými vplyvmi, ktoré by ho mohli ohroziť. "Originál vystavený nie je, boli vytvorené dve tzv. faximile listiny, ktoré presne zodpovedajú originálu. Jedno takéto faximile je umiestnené u nás v archíve a druhé je na Mestskom úrade v Kežmarku," dodala Malovcová. Vyrobené boli v dielni majstra Ivana Galamboša zo Slovenského národného archívu v Bratislave.
"Hoci možno nie všetci poznajú pôvod nášho erbu a jeho výnimočnosť, veľa Kežmarčanov je naň hrdých a na to, že existuje v takejto podobe," dodal Šajtlava. Mesto disponuje viacerými erbmi vyhotovenými z dreva, kovu či maľovanými. Kanceláriu primátora v historickom centre Kežmarku napr. zdobí drevený erb. Vyrezal a následne ho daroval jeden z remeselníkov, ktorý sa asi pred desiatimi rokmi zúčastnil na festivale Európske ľudové remeslo.
