Poprad 23. októbra (TASR) – Prešovský samosprávny kraj (PSK) zažil roky stagnácie až úpadku a je potrebné v ňom zlepšiť prostredie pre život ľudí. Myslí si to nezávislý kandidát na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Pavol Gašper z Popradu, podľa ktorého je dôležité dať prácu čo najväčšiemu množstvu ľudí, budovať cyklotrasy, cesty, starať sa o kultúrne a historické pamiatky a tiež revitalizovať krajinu a zadržiavať zrážkovú vodu. Možnosť napredovania kraja vidí najmä v obecných a mestských podnikoch. Potvrdil to v rozhovore pre TASR v rámci predvolebného spravodajského cyklu.


-Čo si myslíte o dopravnom systéme v Prešovskom samosprávnom kraji? Kde sú najväčšie rezervy?-

Doprava a cesty sú jeden veľký problém. Cesty sú nekvalitné, je ich nedostatok, mnohé mosty sú v žalostnom stave, prestarnutá je aj technika na údržbu ciest. V tejto súvislosti si myslím, že nevhodný je aj grafikon železničnej i autobusovej dopravy, keďže sa nevhodne zrušili železničné a tiež autobusové linky najmä na severe kraja. Problémom je tiež nedostatok vozňov Tatranských elektrických železníc. Každého trápi niečo iné. Keďže najdôležitejšia je a musí byť bezpečnosť a ochrana životov a zdravia, uprednostnil by som riešenie havarijných stavov mostov a ciest v poradí podľa ich vyťaženosti. V poradí dôležitosti nasleduje prejazdnosť a zjazdnosť ciest v lete a osobitne v zime. Pri všetkých prácach je nutné prestať sa hrať na investora, ale správať sa ako zodpovedný investor s nekompromisným sledovaním kvality všetkých prác. Na obce a mestá by som delegoval toľko práce, koľko sú, resp. budú schopné zvládnuť prostredníctvom obecných či mestských firiem. Tým získajú peniaze pre vlastný rozvoj. Grafikony sa môžu riešiť súbežne. Zvládnu to aj študenti, ako sme mohli byť nedávno svedkami pri grafikone železničných liniek zo Starej Ľubovne do Prešova.


-Prešovský kraj dlhodobo trápi rómska problematika, kde tu vidíte medzery a ako by ich kraj mohol riešiť? Ako si predstavujete prácu s Rómami?-


Treba prestať hovoriť o rómskej problematike a odčerpávať dotácie na jej riešenie prostredníctvom nezmyselných školení, z ktorých majú osoh len tí, čo ich organizujú. Nie len Rómom, ale každému, kto chce a môže pracovať a živiť sa prácou vlastných rúk, treba zabezpečiť prácu. Práce je plno všade, kam sa pozrieme. Len treba dobrú vôľu zorganizovať ju a zodpovedne riadiť a kontrolovať. Je aj dostatok prostriedkov. Tam, kde to tak urobili, pomaly nevedia, čo je rómska problematika. Najjednoduchšie to ide cez obecné a mestské podniky, ktoré môžu získať obrovské dotácie na vytvorenie pracovných miest. Prácu týmto podnikom môže obec/mesto zadať priamo bez verejného obstarávania. Existujú praktické príklady, že hotové dielo, napríklad kanalizácia, ihrisko a pod., stálo obec menej peňazí, než keby ho robila pomocou eurofondov či iných fondov.



-Čo je vašou prioritou v oblasti cestovného ruchu?-

Pod priamym riadením kraja si viem predstaviť vybudovať pomocou obecných podnikov okružnú terénnu Karpatskú cyklomagistrálu po celom kraji vrátane infraštruktúry – odpočívadlá, ohniská, kempy, jazierka, odbočky ku hradom a zámkom, značenie, bufety, chaty. To dá prácu tisícom ľudí na niekoľko rokov, kým sa to všetko vybuduje a stovkám pri údržbe. O prínose z turizmu ani nehovorím. Toto mal kraj už dávno zrealizovať a nie rozoberať fondy na predražený výkup pozemkov pod asfaltové cyklochodníky, ktoré nikto nikdy nepostaví.

-Ako by ste si predstavili riešiť problematiku nezamestnávania študentov, ktorí navštevujú stredné odborné školy pod správou PSK?-

Záujem o odborné školy je jedna vec a nezamestnanosť ich absolventov druhá. Najdramatickejšie však je, že množstvo mladých študuje s plánom vysťahovať sa z republiky. A to je tragédia. V prvom rade musí kraj dbať na to, aby bol dostatok pracovných príležitostí. Mladí, ktorí končia stredné školy, musia mať základnú podnikateľskú a finančnú gramotnosť, aby boli vôbec schopní uvažovať o tom, že môžu mať vlastnú firmičku. Poznám mladých, ktorí si založili živnosť po dovŕšení 18 rokov. Toto je lepšia cesta, než byť novodobým otrokom v zahraničných firmách za minimálnu mzdu a je jedno, či doma, či v zahraničí.

-Hovoríte o zamestnávaní ľudí v obecných podnikoch. Ako vie byť v tomto nápomocný kraj?

Ak budem zvolený za predsedu kraja, do dvoch týždňov od nástupu do funkcie zverejní krajský úrad informácie, ako si obce a mestá môžu založiť obecné, resp. mestské firmy. Zároveň okresné úrady poskytnú informácie, ako sa dajú čerpať dotácie na tvorbu pracovných miest pre ľudí z úradu práce. Všetka práca objednávaná krajom, ktorú obce a mestá týmito firmami dokážu zvládnuť realizovať, im bude zadávaná do maximálnej legislatívne prípustnej miery.

-Ako by ste riešili nedostatok lekárov najmä v obciach?-

VÚC môže regulovať sieť zdravotníckych zariadení. Tá v súčasnosti nie je vhodne stanovená. Je potrebné vybrať vhodnejšie rozmiestnenie zdravotníckych zariadení v kraji, aby boli ľuďom bližšie na dosah. To je len prvý krok ku priblíženiu zdravotníctva ľuďom. Je prirodzené, že lekári si vyberajú pôsobisko podľa svojho záujmu. Vytvorenie príťažlivých podmienok aj v neatraktívnych oblastiach je už skôr vecou samosprávy. Tam prichádzajú do úvahy nepeňažné stimuly, ako sú jasle, škôlka, byt a podobne. Ukazuje sa, že zásah štátnych orgánov i parlamentu v tejto sfére bude onedlho nevyhnutný. Tu sa ako občania budeme musieť razantnejšie domáhať zmeny, lebo súčasná zdravotnícka, farmaceutická i poisťovnícka loby sa evidentne zoberá viac niečím iným než zdravím obyvateľstva.

-Aké sú vaše priority v oblasti kultúry a športu?-

To, čo je teraz zavedené v oblasti podpory kultúry a športu, je skôr chaos. Mesto Prešov spotrebuje na kultúru porovnateľnú čiastku ako zvyšok kraja. Šport je krajom podporovaný sumou, ktorá je porovnateľná s príspevkom mesta Poprad na šport. Táto suma je rozdelená medzi poslancov, ktorí podľa svojho uváženia dajú svoj diel tam, kde chcú. A tak 62 poslancov sponzoruje približne 62 oddielov a na majstrovstvá Slovenska v dráhovej cyklistike alebo na rely Prešov, neprišiel ani cent. Som za navýšenie rozpočtu na šport a za stanovenie kľúča, ktorým by sa prostriedky rozdeľovali spravodlivejšie. Aj v kultúre a športe sa dajú uplatniť prvky participatívneho rozpočtu.