tarosta obce Hermanovce Rudolf Šeliga vysvetľuje, z čoho je zložený obecný erb, ktorý symbolizuje predovšetkým to, že obyvatelia sa v tejto dedine oddávna živili poľnohospodárstvom.Foto: TASR/Ján Lašák
Areál fary a Kostola sv. Alžbety Uhorskej v centre Hermanoviec, okres Prešov, disponuje kultúrnym a duchovným dedičstvom, na ktoré miestni nedajú dopustiť
Hermanovce 28. decembra (TASR) – Obci Hermanovce, okres Prešov, sa v posledných dvoch rokoch podarilo do rozvoja investovať takmer milión eur. Predovšetkým išlo o peniaze, ktoré získala táto šarišská obec z európskych zdrojov a vládnych dotácií.
Starosta obce Rudolf Šeliga pripomenul, že opravili časť koryta miestneho potoka, postavili nové multifunkčné ihrisko a dokončujú bytovku s nájomnými bytmi.
Prudké prívalové dažde v dedine, ktorá leží v úzkej doline Hermanovského potoka pretekajúceho Šarišskou vrchovinou, v posledných rokoch narobili poriadne škody. Voda pritekajúca zo svahov zdvihla koryto potoka a zaplavovala komunikácie, dvory, pivnice a studne.
"Rozhodli sme sa, že požiadame o dotáciu a postupne sa pustíme do opravy brehov potoka, v ktorom za normálnych okolností nebýva až tak veľa vody. Myslím, že sa nám podarilo pekné dielo, ale ešte sme neskončili," tvrdí starosta obce.
Prvá etapa v dĺžke 270 metrov, ktorá je v centre obce, sa začala na jeseň 2011 a dokončili ju vlani. Treba však urobiť podobné dva úseky na hornom a dolnom konci toku.
"Celkový rozpočet na reguláciu potoka bol 476.000 eur. Niektoré regulácie, ktoré som videl, sú iba brehy, my máme aj tie základy do zeme, tie brehové pätky. Celková úprava toho koryta je na tisícročnú vodu," zdôraznil Šeliga.
Pred niekoľkými rokmi obec dokončila obytný dom so šiestimi bytmi. Každý rok evidujú takmer 30 záujemcov o bývanie v nájomných bytoch, a preto sa pustili do ďalšej bytovky, kde nájde svoj domov sedem rodín. Tá je už pred dokončením a prví nájomníci by sa sem mali nasťahovať už na jar budúceho roka.
obci Hermnovce finišuje výstavba bytovky s nájomnými bytmi. Tesne pred Vianocami prebieha pripojenie objektu na elektrickú sieť. Na snímke sú zamestnanci stavebnej firmy pri výkopových prácach.Foto: TASR/Ján Lašák
"Teraz prebieha pripojenie na plyn a elektrinu a sedem bytov bude pripravených na kolaudáciu. Byty sú určené pre mladé rodiny a postavili sme ich v rozpočtovom náklade 340.000 eur, pričom sme využili dotáciu z ministerstva výstavby a štátny fond rozvoja bývania," vysvetľuje starosta a pripomína, že v krátkom čase by mohla pribudnúť ďalšia bytovka.
Vďaka eurofondom sa podarilo obci postaviť v blízkosti základnej školy a nových bytoviek aj viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom. Ihrisko s plochou 800 štvorcových metrov bude slúžiť na športové vyžitie a slávnostne ho otvorili pred Vianocami.
"Naša mládež má záujem o šport, svedčia o tom aj výsledky napríklad vo futbale, ale deti chcú hrať hokej i tenis, takže ihrisko bude určite využité. Postavili sme ho za viac ako 128.000 eur a nechýba tu ani umelé osvetlenie," uviedol starosta
Šeliga dodal, že obec má na hornom i dolnom konci vybudovanú časť kanalizácie, ale ako soľ by potrebovala ďalšie vetvy. Problémom sú však roztrúsené rodinné domy v členitom teréne a čistiareň odpadových vôd. Už starý projekt, ktorý bude treba určite prepracovať, hovoril o investičnom náklade vyše 2 milióny eur, ale dnes by to bolo, podľa starostu určite oveľa viac.
Starí ľudia hovoria, že obec pôvodne stála inde, vraj sa prepadla
Starí obyvatelia Hermanoviec hovoria, že pôvodná obec bola položená o niečo ďalej, ako je tomu dnes, a vraj sa prepadla.
Väčšie usadlosti sa na tomto území podľa historických prameňov objavovali už v 13. storočí. Správcom zmienenej šarišskej dedinky, ktorá leží asi 15 kilometrov západne od Prešova, mal byť Nemec Herman. Po ňom pravdepodobne obec zdedila svoje meno. Prvá písomná zmienka o existencii Horných a Dolných Hermanoviec pochádza z februára 1320, keď sa delilo panstvo šľachtica Meršeho medzi jeho dedičov.
Podľa historických prameňov sa obce spojili až v 18. storočí, keď patrili rodu Pechyovcov. Ten dal postaviť aj tamojší kaštieľ, ktorý sa po páde komunizmu dostal do vlastníctva potomkov tohto rodu. Tí ho z vlastných prostriedkov zrekonštruovali.
Ako uviedol miestny kronikár a novinár Milan Grejták, medzi starými obyvateľmi dediny sa povrávalo, že kedysi mala obec vraj stáť o niečo severnejšie ako teraz, tú časť volajú za Jedľom.
"Tá dedina sa vraj prepadla. A to bol trest za to, že ľudia, ktorí tam vtedy žili, išli do Sabinova na Veľký piatok na zábavu. Keď sa z tej zábavy vrátili, dedinu vraj nenašli," pripomenul kronikár starú dedinskú poveru.
V každom prípade obec dnes stojí na miestach, ktoré udávajú aj odborníci. V súčasnosti v nej žije takmer 1600 obyvateľov, majú tam základnú školu s materskou školou, knižnicu, obchody, poštu či futbalové ihrisko.
Tradície a zvyky šarišskej obce už desaťročia pomáha mapovať a zachovávať Folklórny súbor (FS) Hermanovčan. Patrí medzi najstaršie hudobné telesá tohto typu v širokom okolí. Jeho začiatky siahajú do obdobia 50. rokov minulého storočia, keď sa tam začali formovať prvé skupiny. Oficiálne však súbor vznikol až v roku 1967, a to predovšetkým pričinením zanieteného folkloristu Pavla Ragančíka, ktorý sa do Hermanoviec priženil zo Zemplína. Toho očarili tamojšie piesne a spolu s ďalšími nadšencami položil základy folklórneho súboru, ktorý je na scéne už 45 rokov.
Jeden z prvých členov súboru, dnes 62-ročný Karol Dzurik spomína, že začínalo dovedna šesť chlapcov a šesť dievčat, bez muziky, postupne sa rozrastali. Keď išli na súťaže, tak sa ich vraj obávali aj folkloristi zo známejšieho východniarskeho FS Šarišan.
"Chodilo sa po dedine a zbierali sme pesničky a zvyky od starých ľudí. Išli sme za bačom Jankom Kundríkom, ten nám zaspieval a my sme to nahrali a spísali. Alebo nám rozprával, ako chodili s jasličkami," povedal Dzurik.
Súbor dospelých má v súčasnosti približne 30 členov, ale detská folklórna základňa DFS Hermanček združuje 60 detí, čo je úctyhodný počet aj na mestský súbor. Dzurik verí, že aj týmto deťom sa podarí šíriť dobré meno hermanovského folklóru po celom Slovenku, ale aj v zahraničí, pretože ho poznajú v Grécku, Turecku, Srbsku, Poľsku i v ďalších krajinách.
Farár Š. Hlaváč sa stal symbolom dobroty a láskavosti
Areál fary a Kostola sv. Alžbety Uhorskej v centre Hermanoviec, okres Prešov, disponuje kultúrnym a duchovným dedičstvom, na ktoré miestni nedajú dopustiť. Vo farnosti pôsobilo od jej vzniku niekoľko kňazov, najviac sa však spomína na Štefana Hlaváča. V obci Hermanovce pri Kostole sv. Alžbety Uhorskej je pochovaný kňaz Štefan Hlaváč, ktorý tu pôsobil od roku 1957. Foto: TASR/Ján LašákNarodil sa v roku 1903 v Budapešti, pričom jeho matka pochádzala od Trenčína. Neskôr študoval a v roku 1929 ho vysvätili za kňaza. Hlaváč pôsobil vyše 20 rokov v Michalovciach ako katechéta a potom ako profesor na miestnom gymnáziu. Podľa záznamov sa 23 jeho žiakov rozhodlo pre štúdium teológie, medzi nimi aj kardinál Jozef Tomko.
Hlaváč bol prenasledovaný komunistickým režimom, napriek tomu však mohol po roku 1957 pôsobiť ako rímskokatolícky kňaz, pričom sa dostal do Hermanoviec. Skutočnosť, že prišiel do tejto východoslovenskej dedinky, tamojší ľudia vždy považovali za požehnanie.
Terajší duchovný v Hermanovciach Martin Raškovský vysvetľuje, že Hlaváč vynikal dobročinnosťou voči chudobným, sociálnou činnosťou. Za sebou zanechal významné dielo, a to predovšetkým ľudí stmelených a posilnených vo viere.
"Tu si na neho spomínajú ako na veľmi dobrého človeka, ktorý cítil s ľuďmi. Chodili ho čakať, keď išiel na náboženstvo, išli mu oproti, chodili ho odprevádzať do Bertotoviec, kde tak isto učil. Je takou normou v Hermanovciach, keď príde kňaz, hneď ho porovnávajú. Je v nebi a veríme, že ochraňuje túto dedinu a farnosť a v mnohom nám pomáha," hovorí Raškovský.
Profesor Hlaváč zomrel v roku 1983 a je pochovaný pri hermanovskom kostole, kde slúžil omše 25 rokov až do svojej smrti. Aj kostol jeho pričinením dostal novú tvár. Práve tento chrám je jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok v okolí. Na jeho hlavnom oltári sú drevené plastiky, ktoré vraj pochádzajú z dielní žiakov Majstra Pavla z Levoče.
Pred kostolom sa nachádza vzácny klasicistický náhrobník, ktorý tu postavili v roku 1811 na pamiatku veľkých mecenášov tamojšej farnosti rodu Pechyovcov. Pod ním sú pochovaní František Pechy a jeho manželka Barbara Bereczky.
"Náhrobník je z pieskovca, ale takýto tvar a rozmery sú pravdepodobne jedinečnosťou na Slovensku. Objekt je v správe farnosti a momentálne prebieha jeho rekonštrukcia s podporou ministerstva kultúry," povedal miestny duchovný.
K významným osobnostiam tejto farnosti patril aj kňaz František Majoch. Bol to národovec, ktorý po vzniku Československa inicioval zhromaždenia a svojimi prejavmi nabádal ľudí, aby sa verejne hlásili k vznikajúcemu štátu. Organizoval divadelné predstavenie, ktoré sa v slovenskom jazyku hralo v Hermanovciach na Veľkú noc v roku 1919. Majoch však zahynul tragicky, pravdepodobne pre svoje presvedčenie bol v auguste 1919 zavraždený.
