Červený Kláštor 14. júna (TASR) – Zamagurská obec Červený Kláštor, nachádzajúca sa v okrese Kežmarok, je situovaná v doline Dunajca a je hraničnou obcou s Poľskom. Napriek tomu, že ide o malú dedinu, v ktorej žije len niečo cez 200 obyvateľov, každé leto sem zavíta množstvo turistov. „História našej obce sa spája najmä s kláštorom zo 14. storočia, ktorý je dnes už národnou kultúrnou pamiatkou a je zasadený do nádhernej pieninskej scenérie pod vrchom Tri Koruny,“ priblížil pre TASR starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný.

Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza až z prvej polovice 19. storočia, kláštor, ktorý bol najprv kartuziánsky a neskôr kamaldulský, bol postavený v 14. storočí, v roku 1319. Preslávil ho najmä mních Cyprián, ktorý tu pestoval liečivé byliny a zostavil rozsiahly herbár. „Takým symbolom našej obce je práve pohorie Tri Koruny, ktoré je síce na poľskej strane, ale my sa ním hrdíme a práve s ním je spojená aj legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi. Hovorí sa o ňom, že vzlietol práve z Troch Korún a pristál vo Vysokých Tatrách, za to však bol tvrdo potrestaný,“ objasnil starosta.

V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádza aj liečivý minerálny prameň. „Práve pred dvoma rokmi tu boli obnovené aj pôvodné kúpele Smerdžonka s liečivou vodou špecificky zapáchajúcou po sírovodíku. Z toho je odvodený aj ten názov,“ dodal starosta. Obec je známa aj vďaka splavu rieky Dunajec na 11-kilometrovej trase na tradičných goralských drevených pltiach. V poslednom období sa teší veľkej obľube aj raftovanie a postupne sa v okolí obce rozvíja aj cykloturistika.

„Naša obec je lídrom v oblasti turistiky na Zamagurí, sme však skôr letnou destináciou. V budúcnosti by sme sa preto chceli zamerať na dobudovanie infraštruktúry, ktorá by bola spojená so zimným využívaním tohto prostredia. Mám na mysli vleky, prípadne bobové dráhy či rozhľadne,“ konštatoval Džurný. Tradičnou súčasťou obce sú Zamagurské folklórne slávnosti, ktoré sa tento rok uskutočnia 20.-22. júna, ale aj Pieninský pochod dobrej nálady, ktorý práve dnes a v nedeľu 15. júna píše už svoj 9. ročník. Každoročne na jeseň sa tu tiež koná akcia Čisté hory, keď sa čistí Pieninský národný park, ale aj Kláštorný deň v Kláštore kartuziánov.

Fotogaléria: Obec Červený Kláštor


.
V obci obnovili kúpele, ich symbolom je voda so sírovodíkovým zápachom

Foto: TASR/Oliver Ondráš

V obci Červený Kláštor pred dvoma rokmi obnovili miestne kúpele. Minerálna voda vyviera na povrch zeme v tejto zamagurskej dedinke už od nepamäti. „Sme hrdí na to, že sa podarilo kúpele znovu otvoriť, dá sa povedať, že sú takou výkladnou skriňou našej obce,“ konštatoval starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný.

Miestni verili, že voda špecificky zapáchajúca po sírovodíku pochádza z iného, nadprirodzeného sveta a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali jama smrti. Vodu pomenovali smerdžonka, čo znamená smradľavá voda. Dnes toto pomenovanie nesú aj kúpele. Ako prví začali túto minerálnu vodu využívať v liečiteľskej praxi mnísi kartuziáni a po nich kamaldulovia. Ako prvý začal verejne pripravovať teplý kúpeľ z liečivej vody vo vaniach začiatkom 19. storočia mlynár z neďalekého mlyna. Neskôr, okolo roku 1820, vznikla pri sírnom prameni kúpeľná osada a v roku 1824 bola postavená prvá kúpeľná budova. Kúpeľné zariadenia však neskôr, keď boli majetkom novozriadeného gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, neboli udržiavané a začali pomaly chátrať. V roku 1887 sa Smerdžonka včlenila medzi oficiálne kúpele vtedajšieho Uhorska.

Začiatkom 20. storočia boli kúpele opäť v prevádzke pod vedením Spišskej župy a okrem iného ponúkali vaňové kúpele so sírnatou vodou, ktorá mala blahodarné účinky na kožné choroby a reumatizmus. Počas prvej svetovej vojny boli kúpeľné zariadenia poškodené, s pomocou štátu sa ich však podarilo zrekonštruovať a v roku 1928 znovu otvoriť. Druhá svetová vojna však kúpele znovu poškodila a začali upadať do zabudnutia. Po tomto období mal areál v okolí liečivého prameňa viacero majiteľov a predovšetkým len lokálny význam.

V roku 2004 začal podľa starostu súčasný majiteľ areálu s revitalizáciou. V zrekonštruovanej budove pôvodných kúpeľov je dnes reštauračné zariadenie. V roku 2010 bol tunajší prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj, čo naštartovalo výstavbu nového kúpeľného zariadenia, Domu zdravia a obnovenie kúpeľnej tradície v Červenom Kláštore. „Vlastne ide o prvé obnovené kúpele po druhej svetovej vojne,“ zdôraznil Džurný.

Najväčším bohatstvom a základným kameňom zdravotnej starostlivosti kúpeľov je prírodná liečivá minerálna voda, ktorá je vďaka svojmu zloženiu, bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na liečbu kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. Dnes kúpele v Červenom Kláštore poskytujú ozdravné procedúry naordinované lekármi a vykonávané pod dozorom školeného personálu. Ubytovanie je v apartmánoch alebo dvojlôžkových izbách priamo v Dome zdravia, prípadne v chatovej osade v areáli kúpeľov.

„Momentálne pripravujeme štatút kúpeľného miesta, ktorý chceme predložiť na vládu, teraz sme vo fáze rozpracovanosti. Bola by to určitá výhoda a honor pre obec, že by sme sa zaradili medzi kúpeľné miesta. Už tým, že tie kúpele tu máme, sa zvýšil počet návštevníkov, predpokladáme, že keby sme získali ten štatút, ešte by to rástlo,“ uzavrel Džurný.

Obec je dôležitou súčasťou OOCR Tatry - Spiš - Pieniny

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Zamagurská obec Červený Kláštor hraničiaca s Poľskou republikou je veľmi dôležitou súčasťou Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tatry – Spiš - Pieniny. Dôvodov je podľa výkonnej riaditeľky OOCR Gabriely Bodnárovej viacero. „Je to predovšetkým jej lokalizácia v Pieninskom národnom parku, kde je jedinečná príroda s mimoriadne čistým ovzduším, minerálnymi prameňmi, jedinečným rastlinstvom, unikátnym kaňonom, ktorým preteká rieka Dunajec,“ priblížila prvý z dôvodov Bodnárová.

Obec je podľa nej výraznou lokalitou Zamaguria aj v dôsledku existencie unikátneho Kláštora kartuziánov. Z tohto mníšskeho rádu sa totiž zachovali len tri kláštory v strednej Európe „Obec má potenciál pre ďalší celoročný rozvoj cestovného ruchu, napr. v oblasti cyklistiky či bežeckého lyžovania, zároveň tu za posledné roky vzrástol počet ubytovacích zariadení, počet prenocovaní a aj štandard ubytovacích služieb,“ doplnila Bodnárová. Obec je tiež prepojená pešou drevenou lávkou s Poľskom, kde rastie počet služieb v cestovnom ruchu aj počet turistov, čo je jedným z predpokladov rozvoja turizmu a cezhraničnej spolupráce. Drevená pešia lávka, ktorá je najdlhšou závesného typu v strednej Európe, už prináša ovocie a počet turistov z Poľska sa v obci zvýšil.

Ročne navštívi Múzeum Červený Kláštor viac ako 50.000 turistov, čo je podľa Bodnárovej len zlomok všetkých návštevníkov. Počet prenocovaní v roku 2013 v obci bol okolo 20.000. Odkedy je táto dedinka s niečo viac ako 200 obyvateľmi členom OOCR, počet prenocovaní tu stúpol takmer dvojnásobne. „Dôvodov je viacero, napr. aj rekonštrukcie ubytovacích zariadení. V každom prípade z prostriedkov OOCR sa značné množstvo venuje na propagáciu destinácie Tatry – Spiš - Pieniny, čo tiež prospelo k rastu počtu prenocovaní a jednodňových návštevníkov Múzea Červený Kláštor,“ dodala Bodnárová.

Štruktúra klientov je v Červenom Kláštore i v okolitom regióne rôznorodá, tvoria ju zahraniční aj domáci návštevníci. Z hľadiska vekovej štruktúry je to taktiež rôzne, od detí až po dôchodcov. Tí skôr narodení prichádzajú hlavne v jesennom období, v lete sú to prevažne rodiny z deťmi. „V budúcnosti chceme v regióne pracovať na zlepšovaní kvality služieb, zavádzať nové produkty pre celoročný rozvoj cestovného ruchu, pokračovať tiež v rozvoji informačných služieb, značenia a budovania cyklotrás a lyžiarskych bežeckých tratí. Zároveň chceme sprostredkovávať služby a motivovať návštevníka na predĺženie pobytu v obci. Veľmi dôležitou bude aj neustála koordinácia spolupráce susediacich oblastných organizácií, združení, Správy PIENAP a iných subjektov v regióne,“ avizovala Bodnárová.

Členstvo v OOCR od roku 2012 vníma veľmi pozitívne aj starosta obce Červený Kláštor Štefan Džurný. „Robíme spoločnú propagáciu, spoločné aktivity, myslím si, že je to veľmi dobré a prispieva to k zvýšeniu návštevnosti regiónu, a tým aj našej obce,“ dodal.

Miestni obyvatelia v lete problém s prácou nemajú, horšie je to v zime

Foto: TASR

Obyvatelia obce Červený Kláštor sa zamestnajú v regióne zväčša len počas leta. Dôvodom je predovšetkým fakt, že väčšina z nich pracuje v oblasti cestovného ruchu, ktorý je tu počas letnej sezóny veľmi silný. Zimné obdobie však dostatok práce neprináša.

„Je to taká sezónna práca na pltiach, raftoch, v reštauračných a ubytovacích zariadeniach, takže tí ľudia sa uplatnia práve v tých službách. Letná sezóna pritom u nás začína posledný aprílový týždeň a trvá zhruba do konca septembra,“ objasnil pre TASR starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný s tým, že nezamestnanosť sa tu počas roka pohybuje na úrovni okolo 13 percent, cez leto však klesne na asi 5 percent.

V regióne podľa neho chýba zimné využitie daností, ktoré v obci a v jej okolí sú. Nie je tu dostatočná infraštruktúra týkajúca sa vlekov, bežeckých tratí a iných zimných atrakcií. „Leto je naozaj dobré, máme pomerne vysoký výber aj na dani z ubytovania, ale u nás platí ešte z histórie, že v lete sa treba obracať, aby sa zima dala prežiť,“ konštatoval starosta. Obci sčasti pomohla drevená lávka cez rieku Dunajec pre peších a cyklistov, ktorá spojila Červený Kláštor s poľskou obcou Šromovce Nižné. „Predĺžila sa nám jednak letná sezóna a zvýšil sa aj počet poľských turistov. Zároveň to pomohlo aj susednej poľskej obci a našim vzájomným vzťahom,“ objasnil Džurný.

Hoci v obci žije len niečo vyše 200 obyvateľov, počet lôžok pre turistov je tu oficiálne takmer trojnásobný. Starosta však predpokladá, že ďalšie ubytovacie kapacity sú v Červenom Kláštore na čierno. „Ja predpokladám, že tie úniky sú na úrovni 30 až 40 percent, ale s tým má, myslím si, problém každá jedna obec. Treba urobiť legislatívne zmeny, aby mali obce väčšiu možnosť kontroly ubytovania, a aby sme mohli aj pokutovať,“ zdôraznil Džurný. V minulom roku sa v Červenom Kláštore oficiálne ubytovalo viac ako 12.200 turistov, pričom poplatok za ubytovanie na noc a osobu je tu 50 centov.