Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obnovenie ozubnicového spojenia medzi Štrbou a Štrbským Plesom, ktoré funguje dodnes sa uskutočnilo až 20. februára 1970 v súvislosti s majstrovstvami sveta v lyžovaní.
Autor TASR
Štrba/Štrbské Pleso 27. júla (TASR) - Tatranská ozubnicová železnica zo Štrby na Štrbské Pleso oslávi 28. júla 120 rokov od svojho spustenia do prevádzky.
Koncom 19. storočia sa zo Štrby stala druhá vstupná brána do Vysokých Tatier. V tejto súvislosti sa začalo uvažovať o vybudovaní železnice na Štrbské Pleso. O výstavbu prejavilo záujem viacero podnikateľov. Vtedajšie ministerstvo obchodu vydalo v roku 1893 dve povolenia na prípravné práce. Jedno grófovi Jozefovi Szentiványimu a staviteľovi Emilovi Várnaimu, druhé grófovi Keglevichovi. Definitívnu koncesiu však rozhodnutím ministerstva obchodu z 30. júla 1894 získala spoločnosť Košicko-bohumínska železnica (KBŽ).
Stavebný projekt pre KBŽ vypracoval Emil Várnai. Vytýčenie 4,74 kilometrovej trate sa uskutočnilo v júli 1895 a v auguste toho istého roku bola zahájená výstavba, ktorú viedli stavitelia Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na 380.000 vtedajších korún.
Prevádzka na ozubnicovej železnici začala 28. júla 1896, ale technicko-policajná kontrola trate sa uskutočnila deň predtým 27. júla toho roku.
Vybudovaná trať mala rozchod 1000 mm a prevádzková dĺžka bola 4,75 kilometra. Na trati bolo celkom 17 priepustov s dĺžkou do 2 metre a jeden most. Koľajisko stanice KBŽ v Štrbe bolo vo výške 896 metrov nad morom, ale koľajisko úzkorozchodnej ozubnicovej železnice o desať metrov vyššie. Cestujúci medzi stanicami prechádzali po drevenej lávke nad koľajiskom KBŽ. Okrem koncových staníc nebola spočiatku na trati žiadna ďalšia zastávka. Až v roku 1906 bola zriadená zastávka Móryho osada s malou drevenou čakárňou. Stanica na Štrbskom Plese bola v nadmorskej výške 1350 metrov.
Pre prevádzku na ozubnicovej železnici mala spoločnosť k dispozícii dva parné rušne, štyri osobné a dva nákladné vozne. Rušne s výrobnými číslami 1012 a 1013 vyrobila v roku 1896 viedenská firma Floridsdorf.
Po zahájení prevádzky, vlaky premávali len tri mesiace v čase letnej sezóny od polovice júna do polovice septembra. Dĺžka prevádzky na železnici sa však prispôsobovala návštevnosti Tatier. Neskôr bola prevádzka zabezpečená aj počas zimnej sezóny, ale zimná prevádzka bývala často prerušovaná snehovými kalamitami. Prevádzka na ozubnici bola pre nerentabilnosť zastavená 14. augusta 1932.
Obnovenie ozubnicového spojenia medzi Štrbou a Štrbským Plesom, ktoré funguje dodnes sa uskutočnilo až 20. februára 1970 v súvislosti s majstrovstvami sveta v lyžovaní. Parné rušne nahradili elektrické.
Koncom 19. storočia sa zo Štrby stala druhá vstupná brána do Vysokých Tatier. V tejto súvislosti sa začalo uvažovať o vybudovaní železnice na Štrbské Pleso. O výstavbu prejavilo záujem viacero podnikateľov. Vtedajšie ministerstvo obchodu vydalo v roku 1893 dve povolenia na prípravné práce. Jedno grófovi Jozefovi Szentiványimu a staviteľovi Emilovi Várnaimu, druhé grófovi Keglevichovi. Definitívnu koncesiu však rozhodnutím ministerstva obchodu z 30. júla 1894 získala spoločnosť Košicko-bohumínska železnica (KBŽ).
Stavebný projekt pre KBŽ vypracoval Emil Várnai. Vytýčenie 4,74 kilometrovej trate sa uskutočnilo v júli 1895 a v auguste toho istého roku bola zahájená výstavba, ktorú viedli stavitelia Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na 380.000 vtedajších korún.
Prevádzka na ozubnicovej železnici začala 28. júla 1896, ale technicko-policajná kontrola trate sa uskutočnila deň predtým 27. júla toho roku.
Vybudovaná trať mala rozchod 1000 mm a prevádzková dĺžka bola 4,75 kilometra. Na trati bolo celkom 17 priepustov s dĺžkou do 2 metre a jeden most. Koľajisko stanice KBŽ v Štrbe bolo vo výške 896 metrov nad morom, ale koľajisko úzkorozchodnej ozubnicovej železnice o desať metrov vyššie. Cestujúci medzi stanicami prechádzali po drevenej lávke nad koľajiskom KBŽ. Okrem koncových staníc nebola spočiatku na trati žiadna ďalšia zastávka. Až v roku 1906 bola zriadená zastávka Móryho osada s malou drevenou čakárňou. Stanica na Štrbskom Plese bola v nadmorskej výške 1350 metrov.
Pre prevádzku na ozubnicovej železnici mala spoločnosť k dispozícii dva parné rušne, štyri osobné a dva nákladné vozne. Rušne s výrobnými číslami 1012 a 1013 vyrobila v roku 1896 viedenská firma Floridsdorf.
Po zahájení prevádzky, vlaky premávali len tri mesiace v čase letnej sezóny od polovice júna do polovice septembra. Dĺžka prevádzky na železnici sa však prispôsobovala návštevnosti Tatier. Neskôr bola prevádzka zabezpečená aj počas zimnej sezóny, ale zimná prevádzka bývala často prerušovaná snehovými kalamitami. Prevádzka na ozubnici bola pre nerentabilnosť zastavená 14. augusta 1932.
Obnovenie ozubnicového spojenia medzi Štrbou a Štrbským Plesom, ktoré funguje dodnes sa uskutočnilo až 20. februára 1970 v súvislosti s majstrovstvami sveta v lyžovaní. Parné rušne nahradili elektrické.
