Stará Ľubovňa 29. decembra (TASR) – Končiaci sa rok 2021 hodnotia v Ľubovnianskom múzeu pozitívne. Jeho riaditeľ Dalibor Mikulík pre TASR uviedol, že sa im podarilo zrealizovať viacero projektov a aj návštevnosť hradu a skanzenu ho milo prekvapila.

„Toto pandemické obdobie negatívne zasiahlo najmä cestovný ruch a my sme jeho súčasťou, no aj napriek tomu k nám v tomto roku zavítalo takmer 170.000 návštevníkov. Kým v iných pamiatkach zaznamenali pokles návštevnosti aj o 60 percent, u nás bol prepad na úrovni približne 20 percent,“ zhodnotil Mikulík. Rekordným bol v Starej Ľubovni rok 2019, keď na hrad a do skanzenu zavítalo približne 216.000 návštevníkov.

V tomto roku sprístupnili po rekonštrukcii palác Lubomírskych, čo podľa riaditeľa prispelo k pomerne slušnej návštevnosti. Zároveň je areál hradu a skanzenu veľmi priestranný, a tak nebol problém dodržiavať protipandemické opatrenia. Takmer 30 percent ľudí sa však do Starej Ľubovne vracia opakovane. „Títo ľudia vedia, že aj keď prídu dvakrát do roka, vždy u nás uvidia novú výstavu, nové predstavenie, muzikál, koncerty alebo obnovenú časť hradu. Je o nás veľa počuť, lebo sa u nás veľa robí a aj preto sa k nám hostia vracajú. Stále sa nám však nevrátili hostia z Poľska, ktorí tvorili zhruba 40 percent návštevníkov, keďže podmienky na vstup do krajiny neboli veľmi jednoduché. Cestovný ruch však veľmi podržali a aj zachránili Slováci,“ skonštatoval Mikulík.

Foto: TASR Kristína Mayerová

V tomto roku sa múzeu podarilo zrealizovať dva projekty z Ministerstva kultúry SR. „Získali sme 18.000 eur na záchranu havarijnej časti plášťa západného bastiónu z prvej polovice 16. storočia. Úspešní sme boli aj v grante pre znevýhodnené skupiny obyvateľov, kde pokračujeme v úspešnej animovanej rozprávke, prvý diel bol o tom, ako sa staval hrad, druhý je o jeho obyvateľoch a teraz pokračujeme príbehom o vojenskej posádke hradu. Zároveň vďaka Fondu na podporu umenia reštaurujeme kachľovú pseudo-renesančnú pec a vydali sme tretí diel etnografických zápisníkov Jána Lazoríka, ktorý sa venuje zvykom a obradom, a jeho súčasťou je aj CD s nahrávkami z 25 obcí,“ vymenoval Mikulík. Okrem toho sa podarilo múzeu získať 850.000 eur z grantu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska na obnovu severovýchodnej hradby.