Na Karpatskej kraslici sa dosiaľ prezentovalo viac ako 500 domácich a zahraničných autorov so spolu takmer 26.000 kraslicami. Aktuálna výstava potrvá do 19. júna.
Autor TASR
Humenné 18. marca (TASR) – Takmer 800 kraslíc rôznych, tradičných i novších techník je možné vidieť v rámci 30. ročníka medzinárodnej výstavy Karpatská kraslica vo Vihorlatskom múzeu (VM) v Humennom. Väčšina vystavených kolekcií získala v predošlých ročníkoch ocenenia, medzi exponátmi z Ukrajiny je i replika kraslice z 15. storočia.
"Sú tu zastúpené predovšetkým tradičné techniky, akými sú vosková batika, leptanie, farbenie v rôznych prírodných materiáloch alebo odvaroch, vyškrabávanie, olepovanie slamou a ďalšími, či už prírodnými materiálmi alebo bavlnkami a stužkami. Z novších techník je to paličkovaná čipka, madeira," priblížil pre TASR etnograf VM Jozef Fundák s tým, že prevažná väčšina vystavených kraslíc pochádza od regionálnych autorov z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Zaujímavosťou v rámci slovenskej tvorby má byť kolekcia inšpirovaná tvorbou z Polichnia, ktorá je zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Najväčšia zahraničná zbierka pochádza z Ukrajiny, VM ju darovalo partnerské Národné múzeum ľudového umenia Huculštiny a Pokuttja J. Kobrynského v meste Kolomyja. "Ide o veľkú kolekciu kraslíc z jednotlivých ukrajinských regiónov, a takisto repliku kraslice pôvodne z 15. storočia nájdenú pri meste Ľvov počas archeologických vykopávok," ozrejmil etnograf s tým, že na výstave sú zastúpené aj kraslice z Poľska, Maďarska, Čiech, Rumunska či Pensylvánie v USA.
Jubilejný ročník Karpatskej kraslice nie je súťažný. Ako Fundák vysvetlil, z obavy z pretrvávajúcich protipandemických opatrení sa múzeum tento rok rozhodlo neosloviť krasličiarov s výzvou na zapojenie sa. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierkového fondu múzea a tvorilo ich spolu viac ako 90 autorov.
"Sú tu zastúpené predovšetkým tradičné techniky, akými sú vosková batika, leptanie, farbenie v rôznych prírodných materiáloch alebo odvaroch, vyškrabávanie, olepovanie slamou a ďalšími, či už prírodnými materiálmi alebo bavlnkami a stužkami. Z novších techník je to paličkovaná čipka, madeira," priblížil pre TASR etnograf VM Jozef Fundák s tým, že prevažná väčšina vystavených kraslíc pochádza od regionálnych autorov z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Zaujímavosťou v rámci slovenskej tvorby má byť kolekcia inšpirovaná tvorbou z Polichnia, ktorá je zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Najväčšia zahraničná zbierka pochádza z Ukrajiny, VM ju darovalo partnerské Národné múzeum ľudového umenia Huculštiny a Pokuttja J. Kobrynského v meste Kolomyja. "Ide o veľkú kolekciu kraslíc z jednotlivých ukrajinských regiónov, a takisto repliku kraslice pôvodne z 15. storočia nájdenú pri meste Ľvov počas archeologických vykopávok," ozrejmil etnograf s tým, že na výstave sú zastúpené aj kraslice z Poľska, Maďarska, Čiech, Rumunska či Pensylvánie v USA.
Jubilejný ročník Karpatskej kraslice nie je súťažný. Ako Fundák vysvetlil, z obavy z pretrvávajúcich protipandemických opatrení sa múzeum tento rok rozhodlo neosloviť krasličiarov s výzvou na zapojenie sa. Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierkového fondu múzea a tvorilo ich spolu viac ako 90 autorov.