Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôstnou pochúťkou boli aj posúchy, podávané na slano potreté riedeným bielym vínom s cesnakom alebo na sladko s medom.
Autor TASR
Spišské Podhradie 9. apríla (TASR) - Počas Veľkej noci sa na šľachtických dvoroch v niektorých regiónoch Šariša a Spiša objavovalo aj pečivo, ktoré sa konzumovalo iba na jar a len počas pôstu. Boli to tzv. Judášove uši, tradičné veľkonočné pečivo, podobné pasche. Zástupkyňa riaditeľky Spišského múzea - SNM v Levoči Dáša Uharčeková Pavúková priblížila, že sa pieklo z bielej koláčovej múky počas "Veľkého týždňa".
"Svojím tvarom pripomínalo tvar ucha, často sa toto pečivo vyskytovalo aj v tvare povrazu a nazývalo sa Judášov povraz. Oba druhy tohto obradového pečiva mali odkazovať na biblické udalosti spojené s Veľkou nocou," ozrejmila Uharčeková Pavúková. Pôstnou pochúťkou boli aj posúchy, podávané na slano potreté riedeným bielym vínom s cesnakom alebo na sladko s medom. Piekli sa z hrubej múky, vody, soli a byliniek nad otvoreným ohniskom a podávali sa ako príloha k jedlu. "Posúchy sa jedli aj mimo pôstnych dní, vtedy mohli byť aj omastené masťou," dodáva Uharčeková Pavúková. Jarnou alternatívou aj na Veľkú noc boli posúchy pečené s medvedím cesnakom, ktorý sa nasekaný pridával do cesta.
Medzi pôstne jedlá patrili hlavne ryby, ktoré sa využívali úplne celé a podávali sa varené, pečené, sušené, solené i plnené. Z vnútorností sa pripravovali polievky či kaše. Špecialitou boli podľa Uharčekovej Pavúkovej namáčané rybacie šupiny ako tzv. studená kyselica. Ozvláštnením pôstnych tabúl boli račie mäso, klepetá i panciere. "Z Talianska prišla v 17. storočí móda žabacích stehienok, ktoré však neboli všeobecne považované za vhodné na panský stôl. Za zaujímavé pôstne jedlo môžeme považovať konzumovanie bobra. Zaužíval sa ako pôstne jedlo, keďže žil vo vode a bol priradzovaný k rybám," upozornila Uharčeková Pavúková.
Slávenie veľkonočných sviatkov bolo podľa nej absolútne podriadené cirkevným kresťanským tradíciám a zvykom dodržiavaným po stáročia. Vo vyššej spoločnosti sa dbalo na náboženské obrady, účasť na nich bola bez výnimky vyžadovaná od všetkých členov rodiny. "Tradície z ľudového prostredia sa vyskytovali skôr výnimočne a ojedinele a šľachta bola skôr v pozícii pozorovateľa než aktívneho účastníka. Veľká noc bola v týchto kruhoch prevažne sviatkom duchovnej obnovy a cez pôst aj telesnej očisty," uzatvára Uharčeková Pavúková.
"Svojím tvarom pripomínalo tvar ucha, často sa toto pečivo vyskytovalo aj v tvare povrazu a nazývalo sa Judášov povraz. Oba druhy tohto obradového pečiva mali odkazovať na biblické udalosti spojené s Veľkou nocou," ozrejmila Uharčeková Pavúková. Pôstnou pochúťkou boli aj posúchy, podávané na slano potreté riedeným bielym vínom s cesnakom alebo na sladko s medom. Piekli sa z hrubej múky, vody, soli a byliniek nad otvoreným ohniskom a podávali sa ako príloha k jedlu. "Posúchy sa jedli aj mimo pôstnych dní, vtedy mohli byť aj omastené masťou," dodáva Uharčeková Pavúková. Jarnou alternatívou aj na Veľkú noc boli posúchy pečené s medvedím cesnakom, ktorý sa nasekaný pridával do cesta.
Medzi pôstne jedlá patrili hlavne ryby, ktoré sa využívali úplne celé a podávali sa varené, pečené, sušené, solené i plnené. Z vnútorností sa pripravovali polievky či kaše. Špecialitou boli podľa Uharčekovej Pavúkovej namáčané rybacie šupiny ako tzv. studená kyselica. Ozvláštnením pôstnych tabúl boli račie mäso, klepetá i panciere. "Z Talianska prišla v 17. storočí móda žabacích stehienok, ktoré však neboli všeobecne považované za vhodné na panský stôl. Za zaujímavé pôstne jedlo môžeme považovať konzumovanie bobra. Zaužíval sa ako pôstne jedlo, keďže žil vo vode a bol priradzovaný k rybám," upozornila Uharčeková Pavúková.
Slávenie veľkonočných sviatkov bolo podľa nej absolútne podriadené cirkevným kresťanským tradíciám a zvykom dodržiavaným po stáročia. Vo vyššej spoločnosti sa dbalo na náboženské obrady, účasť na nich bola bez výnimky vyžadovaná od všetkých členov rodiny. "Tradície z ľudového prostredia sa vyskytovali skôr výnimočne a ojedinele a šľachta bola skôr v pozícii pozorovateľa než aktívneho účastníka. Veľká noc bola v týchto kruhoch prevažne sviatkom duchovnej obnovy a cez pôst aj telesnej očisty," uzatvára Uharčeková Pavúková.
