Kalinov 3. decembra (TASR) – Kalinov v okrese Medzilaborce je prvá oslobodená obec na území bývalého Československa. Sovietska armáda ju oslobodila presne 21. septembra 1944. Ako TASR informoval starosta obce Ivan Sivák, dôvodom je fakt, že nemeckí obrancovia tu už nedokázali vytlačiť horských strelcov ani z obce, ani za československo-poľskú hranicu. Počas týchto bojov dedina utrpela nielen straty na civilnom obyvateľstve, ale aj na majetku.

Vojnovú históriu v obci pripomína viacero artefaktov. Jedným z nich je Pamätník osloboditeľom nachádzajúci sa v strede dediny, ktorý bol postavený v roku 1967. Autorom súsošia, ktoré je z bieleho rumunského mramoru, je rodák spod Dukly - akademický sochár Fraňo Gibala. Pamätník znázorňuje sovietskeho vojaka ako osloboditeľa, ktorý drží v rukách nad hlavou dieťa.



Každoročne sa v obci pri tejto príležitosti konajú aj spomienkové oslavy. "Chceme, aby táto udalosť znova vstúpila do povedomia širšej verejnosti, aby sa na to jednoducho nezabudlo," uviedol starosta s tým, že v minulom roku tu mali aj rekonštrukciu vzdušných bojov, na ktorej sa zúčastnilo sedem lietadiel. "Na budúci rok, ak sa nám to podarí, plánujeme rekonštrukciu aj vzdušných, aj pozemných bojov," dodal. V poslednom období je podľa jeho slov záujem o túto udalosť zo strany verejnosti nižší.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Aj pre to sa obec snaží slávnosti pripraviť vždy v zaujímavom štýle. Obyvateľov Kalinova, ktorí ich reálne prežili, je už totiž podľa Sivákových slov málo. Najvýraznejšou žijúcou pamätníčkou je ešte Anna Vargová, ktorá si, ako starosta tvrdí, pamätá na obdobie, keď sa do kamennej budovy na vyšnom konci obce, tzv. kasární, nasťahovali začiatkom septembra 1944 Nemci. Dokonca im tam chodievala upratovať. Pamätá i na dni, kedy obec bombardovali.

Kalinovčania sa späť do normálneho života začali vracať až po vojne. Obnovovali si svoje príbytky, hľadali prácu najmä v poľnohospodárstve a v lese. Podieľali sa tiež na rekonštrukcii zničeného železničného Lupkovského tunela. Žilo tu vtedy aj viac ako 600 obyvateľov.

Vojenská technika v chotári obce pripomína obyvateľom boje z roku 1944

Vojnové udalosti, ktoré sa v Kalinove odohrali v roku 1944, pripomína aj vojenská technika rozmiestnená v chotári obce. Ide napr. o tank, kanónovú húfnicu či protilietadlový kanón. "Sú majetkom Vojenského historického ústavu. Obec má s ním uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej udržiava tieto pamiatky v spôsobilom stave," vysvetlil pre TASR starosta obce Ivan Sivák. Samospráva vykonáva len ich základnú údržbu. "V prípade, ak by sme chceli urobiť nejakú rozsiahlejšiu opravu, musíme si vyžiadať súhlas," doplnil.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Vtedajšie Dukelské múzeum zriadilo v budove obecného úradu v Kalinove k 30. výročiu oslobodenia obce aj pamätnú izbu, ktorá dokumentovala túto kapitolu histórie, teda začiatok oslobodzovania vtedajšieho Československa. V 90. rokoch minulého storočia však bola zrušená. "Došlo totiž k vykradnutiu izby. Páchatelia boli našťastie dolapení, všetky predmety boli vrátené späť, ale už sa nevrátili do Kalinova, ale skončili vo vojenskom múzeu vo Svidníku," vysvetlil starosta s tým, že v nej boli umiestnené dobové uniformy, náboje, zbrane, prilby či pamätné tabule. V súčasnosti sa v jej priestoroch nachádza galéria obrazov z dielne Pavla Lopatu, rodáka z Kalinova žijúceho v Kanade.

Starosta tvrdí, že turisti zaujímajúci sa o históriu do obce ešte stále prichádzajú. Okrem Slovákov sa stretáva s Maďarmi, Poliakmi, ale aj Čechmi. "Minule sme tu mali pri tejto príležitosti návštevu z obce Kalinovo v okrese Lučenec. Pán sem prišiel práve kvôli tomu, že chcel vidieť prvú oslobodenú obec a veľmi sa zaujímal o históriu. Bol veľmi rád, že sme ho prijali na našom území a venovali mu čas," dodal.

Cintorín z prvej svetovej vojny takmer upadol do zabudnutia

Prvá svetová vojna zanechala v hraničnej obci Kalinov svoje následky. V jej okolí sa odohrávali kruté boje. Dôkazom toho je aj vojnový cintorín z 1. svetovej vojny, na ktorom je pochovaných viac než 250 padlých vojakov bojujúcich na oboch stranách frontu. Okrem jedného nemeckého vojaka, sú tu uložené pozostatky rakúsko-uhorských, ruských, ale aj neznámych vojakov. Počas druhej svetovej vojny tu pochovávali aj padlých príslušníkov sovietskej armády. Až po zriadení centrálneho vojenského cintorína Červenej armády v Michalovciach boli ich telá exhumované a prevezené.



Vojnový cintorín v Kalinove začal upadať do zabudnutia. V mieste, kde sa dnes nachádza, stál už len pomník pripomínajúci tieto udalosti, žiadne kríže tu osadené neboli. "Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel v roku 2013, kedy tu boli nanovo vytvorené hrobové miesta, osadené kríže, vybudované chodníky, lavičky i oplotenie," vysvetlil pre TASR starosta obce Ivan Sivák. Obnovu pietneho miesta finančne podporilo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, jeho bežnú údržbu zabezpečuje obec.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Pod vojnovým cintorínom stojí tiež jedna z dominánt obce - gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Podľa dostupných zdrojov bola cirkev v obci založená koncom 18. storočia. V kostole sa nachádza niekoľko cenností, ako sú štyri vzácne zvony vo veži i sakrálne predmety. Medzi artefakty, ktoré sú zapísané ako národná kultúrna pamiatka, patria okrem iného svietniky, bohostánok či evanjeliár, ktorý pochádza pravdepodobne zo 17. alebo 18. storočia. Zaujímavosťou veže chrámu je malé okno, ktoré slúžilo nemeckým vojakom na ostreľovanie.

Okolitá chránená príroda je vhodná na turistiku a oddych

Okolie Kalinova ponúka vhodné podmienky na turistiku. Svedčí o tom aj turistický chodník, ktorý spája Kalinov s poľskou obcou Moszczaniec. Ako pre TASR uviedol starosta obce Ivan Sivák, na poľskej strane tejto približne deväťkilometrovej trasy sa nachádza pamätník padlým pohraničníkom, ktorých tam v roku 1946 vystrieľali banderovci. "My k tomuto miestu organizujeme každoročne turistický pochod na sviatok sv. Cyrila a Metoda," dodal.

Súčasťou trasy sú aj odpočívadlá s ohniskom i lavičkami. Turistický chodník je podľa slov starostu relatívne nový, verejnosti ho predstavili pred šiestimi rokmi. Jeho bežnú údržbu realizuje obec Kalinov v spolupráci s poľskou stranou. Aj za týmto účelom prichádzajú do dediny podľa slov Siváka turisti. "Osobne sa s nimi sem-tam stretnem v obci, prehodíme zopár slov," doplnil.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Ďalšou zaujímavou lokalitou v katastri Kalinova je vrch Paseky, čo je najvyšší bod v okolí. Nachádza sa tu bývalá nemecká pozorovateľská veža, z ktorej vojaci sledovali prichádzajúcu armádu. V súčasnosti slúži ako rozhľadňa. Podľa slov Siváka bola pred niekoľkými rokmi zrekonštruovaná. Turisti na ňu môžu vstúpiť, ale veľký rozhľad z tejto veže už nie je, pretože je obrastená stromami. "Naším zámerom do budúcnosti je, na mieste tejto veže, resp. pri nej postaviť novú vyhliadkovú vežu, z ktorej by bolo vidieť do širokého okolia," dodal. Vedľa veže sa nachádza tiež pamätná tabuľa, ktorá stojí na mieste, kde sovietske jednotky po prvý raz prekročili štátnu hranicu vtedajšieho Československa.

Obec leží v Nízkych Beskydách v nadmorskej výške 453 metrov, v doline Hlbokého potoka. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. V katastri obce sa nachádza tiež prírodná rezervácia Pod Demjatou, kde sa vyskytujú štyri druhy vzácnych rastlín. Kalinov je zároveň súčasťou Natury 2000 a nachádza sa tu aj chránené vtáčie územie.

Obyvateľov v obci ubúda, nový prírastok tu nemali už sedem rokov

Obyvateľov v Kalinove stále ubúda. Momentálne tu žije 260 ľudí, väčšina z nich je v dôchodkovom veku. "Obec je značne prestarnutá, o čom svedčí aj to, že posledných sedem rokov sa tu nenarodilo žiadne nové dieťa," uviedol pre TASR starosta obce Ivan Sivák. Problém vidí tiež v nedostatku pracovných miest. "Okolo 30 ľudí, ktorí majú trvalý pobyt v obci, tu ani nežijú, pretože sú za prácou vo svete," dodal.

O tom, že ich tu kedysi žilo viac, svedčí i budova bývalej školy, ktorá v súčasnosti slúži ako denný stacionár pre seniorov. Už v roku 1910 sa v obci vyučovalo náboženstvo v rusínskom jazyku, ktorí obyvatelia Kalinova používajú dodnes. Dejiny školstva sa ale podľa slov Siváka začali písať ešte skôr. Traduje sa, že na obecnej škole už v roku 1872 prebiehalo vyučovanie dvakrát do týždňa.

Koncom 50. rokov minulého storočia bola v Kalinove založená aj Lesnícka učňovská škola. Sídlila v budove bývalých kasární. Tie v minulosti slúžili pre tzv. financov a úradníkov, ktorí mali kontrolovať pohyb osôb v pohraničí. Škola mala v tých rokoch vlastný internát i jedáleň, navštevovalo ju viac ako 60 študentov z celého východného Slovenska. Od roku 1962 slúži ako sociálne zariadenie.

Podľa slov Siváka sa v obci nachádza veľa starých domov, ktoré sú prázdne. "Niekedy je problém zohnať správcu tohto domu, aby si urobil okolo neho poriadok," vysvetlil. Mnohé zo stavieb využívajú na oddych aj chatári. Samospráva by prijala, ak by sa turistický ruch v obci rozvíjal. "Minulý rok sa nám podarilo vybudovať nové multifunkčné ihrisko pre obyvateľov obce, zároveň tu máme nový penzión, kde je možné prespať i stravovať sa," zdôraznil starosta s tým, že turisti majú možnosti, ako využívať toto miesto na oddych a relax.