Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo filme sa budú môcť diváci pozrieť na vývoj slovenského himalájskeho horolezectva cez pohľad jednej generácie, ktorá vyrástla medzi horskými záchranármi, až po ich prvé odvážne expedície.
Autor TASR
Kežmarok 10. októbra (TASR) - Aj tento rok bude Kežmarok jedným z dejísk Medzinárodného festivalu horských filmov (MFHF), ktorého hlavný program sa po 25. raz začne v stredu 11. októbra v Poprade. "Ponúkneme horské filmy v dvoch súťažných blokoch a bloku víťazných snímok, od piatka 13. do nedele 15. októbra vždy o 19. hodine," informoval Boris Švirloch z tamojšieho filmového klubu.
Už prvý večer bude v znamení projekcie nového filmu režiséra Pavla Barabáša Vábenie výšok. "Známy a úspešný cestovateľ, dobrodruh a filmár príde svoj celovečerný dokument o histórii slovenského himalájskeho horolezectva pohľadom najstaršej generácie uviesť do Kežmarku osobne," upozornil Švirloch. Slovenské himalájske horolezectvo zaznamenalo koncom minulého storočia svetové výkony, ale i pády. Vo filme sa budú môcť diváci pozrieť na jeho vývoj cez pohľad jednej horolezeckej generácie, ktorá ich prevedie od začiatkov horskej služby v Tatrách, cez prvé expedície, až po odvážne myšlienky smerujúce na najvyššiu horu sveta.
"Hoci sa horolezectvo môže javiť ako príliš špecifická téma, blízka len pár ľuďom, je v ňom obsiahnutého omnoho viac. Nejde totiž len o akési dobýjanie vrchov a budovanie ega. Nie je to víťazstvo nad horami, ale hlavne nad sebou. A ako povedal Edmund Hillary, náročné ciele každého z nás posúvajú ďalej," hovorí režisér Pavol Barabáš.
Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo v Himalájach hviezdne hodiny. V roku 1984 vyliezli Slováci južnú panenskú stenu Lhotse, ktorú Reinhold Messner po neúspešnom pokuse označil za projekt ďalšieho tisícročia. Po svetovom uznaní hľadali odvážnejší cieľ. Vábenie výšok je aj svedectvom o nenaplnených snoch preliezť najťažšiu stenu Mount Everestu. V troch náročných expedíciách sa odohrali prelomové udalosti, ktoré vyvrcholili v najtragickejšie okamihy slovenského horolezectva. S odstupom času sa film snaží zhodnotiť snaženie Slovákov na najvyššej hore sveta.
"Nový Barabášov dokument sa pokúsi odpovedať na otázky, prečo sme kedysi v Himalájach udávali trend a dnes, keď už nie je problém vycestovať za hranice, v najväčších horách sveta nehráme prím. Zároveň zmapuje vízie ľudí, ktorí išli za svojimi snami a dokázali nimi nadchnúť nielen seba," uzatvoril Švirloch.
Už prvý večer bude v znamení projekcie nového filmu režiséra Pavla Barabáša Vábenie výšok. "Známy a úspešný cestovateľ, dobrodruh a filmár príde svoj celovečerný dokument o histórii slovenského himalájskeho horolezectva pohľadom najstaršej generácie uviesť do Kežmarku osobne," upozornil Švirloch. Slovenské himalájske horolezectvo zaznamenalo koncom minulého storočia svetové výkony, ale i pády. Vo filme sa budú môcť diváci pozrieť na jeho vývoj cez pohľad jednej horolezeckej generácie, ktorá ich prevedie od začiatkov horskej služby v Tatrách, cez prvé expedície, až po odvážne myšlienky smerujúce na najvyššiu horu sveta.
"Hoci sa horolezectvo môže javiť ako príliš špecifická téma, blízka len pár ľuďom, je v ňom obsiahnutého omnoho viac. Nejde totiž len o akési dobýjanie vrchov a budovanie ega. Nie je to víťazstvo nad horami, ale hlavne nad sebou. A ako povedal Edmund Hillary, náročné ciele každého z nás posúvajú ďalej," hovorí režisér Pavol Barabáš.
Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo v Himalájach hviezdne hodiny. V roku 1984 vyliezli Slováci južnú panenskú stenu Lhotse, ktorú Reinhold Messner po neúspešnom pokuse označil za projekt ďalšieho tisícročia. Po svetovom uznaní hľadali odvážnejší cieľ. Vábenie výšok je aj svedectvom o nenaplnených snoch preliezť najťažšiu stenu Mount Everestu. V troch náročných expedíciách sa odohrali prelomové udalosti, ktoré vyvrcholili v najtragickejšie okamihy slovenského horolezectva. S odstupom času sa film snaží zhodnotiť snaženie Slovákov na najvyššej hore sveta.
"Nový Barabášov dokument sa pokúsi odpovedať na otázky, prečo sme kedysi v Himalájach udávali trend a dnes, keď už nie je problém vycestovať za hranice, v najväčších horách sveta nehráme prím. Zároveň zmapuje vízie ľudí, ktorí išli za svojimi snami a dokázali nimi nadchnúť nielen seba," uzatvoril Švirloch.
