Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Prešovský kraj

Jozef Chomanič sa pestovaniu pohánky venuje približne 20 rokov

Jozef Chomanič z Kolonice v Sninskom okrese sa venuje pestovaniu pohánky už takmer 20 rokov. Začínal s 300 namlátenými kilogramami, v súčasnosti mu nestačia ani dve tony. Na snímke vpredu nelúpaná, vpravo termicky lúpaná, vľavo mechanicky lúpaná pohánka a v pozadí pohánková múka. Kolonica, 16. januára 2018. Foto: TASR - Michaela Zdražilová

Pestovanie tejto zdravej plodiny bolo zakódované v jeho rodine a ešte väčší záujem o ňu prejavil v čase, keď sa stal onkologickým pacientom.

Kolonica 16. januára (TASR) – Jozef Chomanič z Kolonice v Sninskom okrese sa venuje pestovaniu pohánky už takmer 20 rokov. Začínal s 300 namlátenými kilogramami, v súčasnosti mu nestačia ani dve tony.

Ako pre TASR uviedol, pestovanie tejto zdravej plodiny bolo zakódované v jeho rodine. "Pamätám si ako chlapec, že sme to pestovali, ale intenzívnejšie som sa o to začal zaujímať v roku 1999, keď som sa stal onkologickým pacientom," vysvetlil. Dozvedel sa totiž, že pohánka obsahuje okrem iného aj vitamín P, tzv. rutín, ktorý posilňuje cievne steny. "Po chemoterapiách to bolo pre mňa potrebné a prospešné, tak som začal pohánku pre vlastnú spotrebu pestovať a konzumovať," zdôraznil s tým, že ju radí jesť aj ostatným onkologickým pacientom.

Široká verejnosť v tomto regióne túto plodinu nazýva aj tatarkou. Hovorí sa, že je tomu tak preto, lebo ju tu zaniesli Tatari. Pravdivosť tejto informácie pestovateľ potvrdiť nevedel. Ľudia boli podľa Chomaniča predtým na túto komoditu v tejto oblasti zvyknutí. Začal sa preto zvyšovať dopyt po nej aj u ostatných obyvateľov obce. "Namlátil som 300 kilogramov, potom 500 kilogramov a teraz mi nestačia ani dve tony," spomenul s tým, že dôvodom je aj fakt, že jedno z tradičných jedál aj tu žijúcich Rusínov, sú tzv. tatarčané pirohy. Pripravujú ich nielen doma, ale aj v rôznych stravovacích zariadeniach.

Jozef Chomanič z Kolonice v Sninskom okrese sa venuje pestovaniu pohánky už takmer 20 rokov. Začínal s 300 namlátenými kilogramami, v súčasnosti mu nestačia ani dve tony. Na snímke Jozef Chomanič pri čistení pohánky. Kolonica, 16. januára 2018.
Foto: TASR - Michaela Zdražilová


Záujem o túto plodinu majú podľa jeho ďalších slov nielen tunajší obyvatelia, ale aj ľudia zo vzdialenejších kútov Slovenska. "Pestujem ju ekologicky, pretože tá komodita sa ničím nehnojí, nestrieka," spomenul. Pohánková, resp. tatarčaná múka vzniká mletím celého zrna spolu s obalom. Okrem uvedených pirohov sa z nej podľa Chomaniča pripravuje tiež rôzne pečivo. Ďalším variantom konzumácie je lúpaná pohánka. Sú dva spôsoby odstraňovania obalu, a to termický a mechanický. "Mojou túžbou je, aby som pohánku aj lúpal, predovšetkým mechanicky, aby som neochudobňoval to zrno o výživné látky, ale zatiaľ sa mi to nedarí, jednak finančne je to náročné a sú s tým spojené aj ďalšie problémy," poznamenal s tým, že ju predáva ako zrno a múku.

Pohánka, či už lúpaná, alebo nelúpaná, sa môže používať aj ako príloha, napr. namiesto ryže, pripravujú sa z nej tiež rôzne kaše. Konzumovať ju odporúča bez tepelného spracovania. "Takýmto spôsobom ju totiž ochudobňujeme o živiny," zdôraznil s tým, že najčastejšie sa pripravuje lúhovaním. Podľa Chomaniča je záujem o pohánku čoraz väčší.