Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Studený front spojený s prudkým ochladením rázne zmenili za posledný týždeň podmienky v horstvách Slovenska, ktoré sa posunuli od letných rovno do zimných.
Autor TASR
Vysoké Tatry 25. septembra (TASR) - Tohtotýždňová lavínová nehoda pod Bradavicou vo Vysokých Tatrách sa stala v rekordne najskoršom období. Informovalo o tom Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS) s tým, že najskoršou tragédiou, ktorú spôsobila lavína, bola doposiaľ udalosť v Belianskych Tatrách pod Kopským sedlom 17. októbra 1974. "Posledná lavínová nehoda sa tak stala o 25 dní skôr. Celkovo sa počet evidovaných obetí v lavíne v slovenských horstvách zvýšil na 328," uvádza stredisko.
Studený front spojený s prudkým ochladením rázne zmenili za posledný týždeň podmienky v horstvách Slovenska, ktoré sa posunuli od letných rovno do zimných. Teploty klesli na záporné hodnoty počas celého dňa už od nadmorskej výšky 1900 metrov. Front navyše sprevádzali aj snehové zrážky a tie sa vplyvom nízkych teplôt neroztopili. Horskí záchranári uvádzajú, že nad hranicou 2000 metrov nad morom dokonca sneh neustále pribúdal. "V priebehu troch dní sme evidovali priemerný prírastok snehu plus 30 centimetrov. Nad 2000 metrov sneh pribúdal vo väčšej miere a ukladal sa do terénnych depresií a žľabov," doplnilo stredisko.
V stredu (21. 9.) sa počas výstupu na Bradavicu v exponovanom teréne pohybovali dve skupiny turistov. Vo vrcholovej časti, nad Kvetnicovým sedlom, kde sa terén už pokladá, skupiny menili svoje poradie. Počas tohto manévru jedna zo skupín uvoľnila snehovú dosku o rozmere desať krát desať metrov, ktorá ich následne strhla do strmého exponovaného žľabu do Slavkovskej doliny. "Dĺžka dráhy lavíny bola približne 250 metrov, výška odtrhu sa pohybovala od desať do 20 centimetrov. Následkom pádu v exponovanom teréne utrpeli osoby v lavíne zranenia nezlučiteľné so životom. Išlo o dodatočné zaťaženie veľmi lokálne nafúkanej dosky, ktorá by v prípade plytkého terénu nepredstavovala veľké riziko. V takomto teréne mala však tragické následky," uvádza stredisko. Na mieste zahynuli dvaja ľudia.
Sneženie na konci leta či prelome jesene nie je podľa riaditeľa HZS Mareka Biskupiča nič ojedinelé, tento rok však aj jeho prekvapilo množstvo snehových zrážok. Na niektorých miestach je vrstva nerovnomerne rozloženého snehu aj pol metra a pokrývka je nestabilná. "Nie je to typické babie leto, ani náhodou. V lokalitách na severe v najvyšších polohách sa už sneh neroztopí. Chodníky sú otvorené, aj vysokohorské sedlá a priechody, ale treba byť do tých hôr naozaj pripravený a vyzbrojený," upozornil Biskupič.
Studený front spojený s prudkým ochladením rázne zmenili za posledný týždeň podmienky v horstvách Slovenska, ktoré sa posunuli od letných rovno do zimných. Teploty klesli na záporné hodnoty počas celého dňa už od nadmorskej výšky 1900 metrov. Front navyše sprevádzali aj snehové zrážky a tie sa vplyvom nízkych teplôt neroztopili. Horskí záchranári uvádzajú, že nad hranicou 2000 metrov nad morom dokonca sneh neustále pribúdal. "V priebehu troch dní sme evidovali priemerný prírastok snehu plus 30 centimetrov. Nad 2000 metrov sneh pribúdal vo väčšej miere a ukladal sa do terénnych depresií a žľabov," doplnilo stredisko.
V stredu (21. 9.) sa počas výstupu na Bradavicu v exponovanom teréne pohybovali dve skupiny turistov. Vo vrcholovej časti, nad Kvetnicovým sedlom, kde sa terén už pokladá, skupiny menili svoje poradie. Počas tohto manévru jedna zo skupín uvoľnila snehovú dosku o rozmere desať krát desať metrov, ktorá ich následne strhla do strmého exponovaného žľabu do Slavkovskej doliny. "Dĺžka dráhy lavíny bola približne 250 metrov, výška odtrhu sa pohybovala od desať do 20 centimetrov. Následkom pádu v exponovanom teréne utrpeli osoby v lavíne zranenia nezlučiteľné so životom. Išlo o dodatočné zaťaženie veľmi lokálne nafúkanej dosky, ktorá by v prípade plytkého terénu nepredstavovala veľké riziko. V takomto teréne mala však tragické následky," uvádza stredisko. Na mieste zahynuli dvaja ľudia.
Sneženie na konci leta či prelome jesene nie je podľa riaditeľa HZS Mareka Biskupiča nič ojedinelé, tento rok však aj jeho prekvapilo množstvo snehových zrážok. Na niektorých miestach je vrstva nerovnomerne rozloženého snehu aj pol metra a pokrývka je nestabilná. "Nie je to typické babie leto, ani náhodou. V lokalitách na severe v najvyšších polohách sa už sneh neroztopí. Chodníky sú otvorené, aj vysokohorské sedlá a priechody, ale treba byť do tých hôr naozaj pripravený a vyzbrojený," upozornil Biskupič.
