Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku.
Autor TASR
Štrbské Pleso 20. marca (TASR) – Lesníci zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska oddnes do utorka 21. marca na Štrbskom Plese súťažia na Majstrovstvách lesníkov SR v lyžovaní, ktorý nesie pomenovanie aj Venerovského memoriál. Pretekári súťažia v behu na lyžiach so streľbou zo vzduchovky a v obrovskom slalome.
Muži súťažia v piatich vekových kategóriách, ženy v dvoch. Víťaz v dvojkombinácii získa titul Majster lesník Slovenska, víťazka si odnesie titul Majsterka lesníčka Slovenska, absolútny víťaz sa stane Víťazom Venerovského memoriálu. "Lesnícka práca a lyžovanie sú neoddeliteľné späté. O lesy sa totiž lesníci starajú bez ohľadu na počasie a ročné obdobie. Som presvedčená, že sa súťažiaci na štart postavia s rovnakým odhodlaním, s akým vykonávajú aj svoje lesnícke poslanie. Za ich nasadenie v starostlivosti o osud zelených pľúc Zeme sa im chcem poďakovať. To, že starostlivosť o naše lesy založenú na faktoch, zozbieraných odborných vedomostiach a viac ako stovkách rokov skúseností vykonávajú kvalitne, svedčí aj špičkové renomé slovenského lesníctva v Európe," uviedla počas otváracieho ceremoniálu ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
"Veríme, že našim lesníkom sa bude dariť minimálne tak, ako po minulé roky a v konkurencii svojich kolegov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska obsadia popredné priečky," povedal riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Peter Líška. Ako ďalej poznamenal, Ukrajina v tomto roku na súťaži nebude mať zastúpenie.
"Od včera dopoludnia sme už testovali trať, včera bol sneh dobrý, dnes už máme odmäk, ale lyžovať sa dá za každého počasia. V minulosti som aj bežkovala a strieľala, keďže počas stredoškolských čias sme mali branné cvičenia a tam som strieľala zo vzduchovky aj malorážky," poznamenala Matečná s tým, že nestrieľa zver. Podľa nej je však poľovníctvo súčasťou prírody. "Je potrebné ho robiť korektne. A práve preto možno budeme korigovať zákon o lese, zákon o poľovníctve, aby sme vyšli aj v ústrety tým, ktorí tvrdia, že strieľame veľa," vysvetlila.
Prvý ročník Venerovského memoriálu sa konal v roku 1947. Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania v lese musia zvládať aj pohyb na lyžiach. "Lyže sa stali a sú neodmysliteľnou pracovnou pomôckou lesníkov v náročných horských podmienkach. Ich praktické používanie je neodmysliteľné pri špecifických prácach v lese, napríklad pri starostlivosti o zver, zisťovaní stavu lesa, kontrole pohybu iných osôb v lese či v horách v čase sezónnej uzávery značkovaných turistických chodníkov," konkretizoval Líška.
V prvých rokoch sa ho mohli zúčastniť aj špičkoví lyžiari, ktorí reprezentovali republiku na majstrovstvách sveta či zimných olympiádach. Takmer všetky ročníky sa uskutočnili v Tatrách, prevažne na Štrbskom Plese, s výnimkou troch, a to v roku 1951 lesníci súťažili v Špindlerovom Mlyne, v roku 1955 v Novom Meste na Morave a v roku 1970 v Banskej Bystrici. Až do roku 1992 bol Venerovského memoriál považovaný za čisto mužskú záležitosť, odvtedy na stupňoch víťazov pravidelne stoja i lesníčky. "Po vzniku samostatného Slovenska sa na podujatí niekoľko rokov zúčastňovali výlučne domáci pretekári, no postupne sa k nim pridali lesníci zo susednej Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a v posledných rokoch aj z Maďarska," povedal lesník Marián Šturcel.
Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Zahynul počas Slovenského národného povstania pri Podsuchej nad Ružomberkom.
Muži súťažia v piatich vekových kategóriách, ženy v dvoch. Víťaz v dvojkombinácii získa titul Majster lesník Slovenska, víťazka si odnesie titul Majsterka lesníčka Slovenska, absolútny víťaz sa stane Víťazom Venerovského memoriálu. "Lesnícka práca a lyžovanie sú neoddeliteľné späté. O lesy sa totiž lesníci starajú bez ohľadu na počasie a ročné obdobie. Som presvedčená, že sa súťažiaci na štart postavia s rovnakým odhodlaním, s akým vykonávajú aj svoje lesnícke poslanie. Za ich nasadenie v starostlivosti o osud zelených pľúc Zeme sa im chcem poďakovať. To, že starostlivosť o naše lesy založenú na faktoch, zozbieraných odborných vedomostiach a viac ako stovkách rokov skúseností vykonávajú kvalitne, svedčí aj špičkové renomé slovenského lesníctva v Európe," uviedla počas otváracieho ceremoniálu ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
"Veríme, že našim lesníkom sa bude dariť minimálne tak, ako po minulé roky a v konkurencii svojich kolegov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska obsadia popredné priečky," povedal riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Peter Líška. Ako ďalej poznamenal, Ukrajina v tomto roku na súťaži nebude mať zastúpenie.
"Od včera dopoludnia sme už testovali trať, včera bol sneh dobrý, dnes už máme odmäk, ale lyžovať sa dá za každého počasia. V minulosti som aj bežkovala a strieľala, keďže počas stredoškolských čias sme mali branné cvičenia a tam som strieľala zo vzduchovky aj malorážky," poznamenala Matečná s tým, že nestrieľa zver. Podľa nej je však poľovníctvo súčasťou prírody. "Je potrebné ho robiť korektne. A práve preto možno budeme korigovať zákon o lese, zákon o poľovníctve, aby sme vyšli aj v ústrety tým, ktorí tvrdia, že strieľame veľa," vysvetlila.
Prvý ročník Venerovského memoriálu sa konal v roku 1947. Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania v lese musia zvládať aj pohyb na lyžiach. "Lyže sa stali a sú neodmysliteľnou pracovnou pomôckou lesníkov v náročných horských podmienkach. Ich praktické používanie je neodmysliteľné pri špecifických prácach v lese, napríklad pri starostlivosti o zver, zisťovaní stavu lesa, kontrole pohybu iných osôb v lese či v horách v čase sezónnej uzávery značkovaných turistických chodníkov," konkretizoval Líška.
V prvých rokoch sa ho mohli zúčastniť aj špičkoví lyžiari, ktorí reprezentovali republiku na majstrovstvách sveta či zimných olympiádach. Takmer všetky ročníky sa uskutočnili v Tatrách, prevažne na Štrbskom Plese, s výnimkou troch, a to v roku 1951 lesníci súťažili v Špindlerovom Mlyne, v roku 1955 v Novom Meste na Morave a v roku 1970 v Banskej Bystrici. Až do roku 1992 bol Venerovského memoriál považovaný za čisto mužskú záležitosť, odvtedy na stupňoch víťazov pravidelne stoja i lesníčky. "Po vzniku samostatného Slovenska sa na podujatí niekoľko rokov zúčastňovali výlučne domáci pretekári, no postupne sa k nim pridali lesníci zo susednej Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a v posledných rokoch aj z Maďarska," povedal lesník Marián Šturcel.
Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Zahynul počas Slovenského národného povstania pri Podsuchej nad Ružomberkom.
