Na snímke najdlhšia listina v strednej Európe - 14,63 metra dlhý pergamenový rotulus s notárskym dokumentom súdneho sporu medzi cirkevnými dištriktmi zo 14. storočia je vystavená v rámci Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Levoči 18. júna 2014.Foto: TASR/Oliver Ondráš
Prvoradou úlohou archívu je chrániť historické dokumenty.
Levoča 18. júna (TASR) – Štátny archív v Levoči dnes otvoril svoje brány pre verejnosť. Návštevníci tak môžu v rámci Dňa otvorených dverí vidieť dokumenty, knihy či iné artefakty, ktoré inak ostávajú skryté pred vplyvmi prostredia.
"Deň otvorených dverí je u nás každý rok, vlani sme prezentovali ochranu archívnych dokumentov a teraz vystavujeme naše klenoty. Tie sú rozdelené do štyroch blokov, jedna časť je venovaná stredovekým archívnym dokumentom, ďalšia novovekým, ktoré vznikli po roku 1526, tretí blok je venovaný knihám. Máme obrovskú knižnicu, ktorá má asi 50.000 zväzkov, z toho 32.000 je už zinventarizovaných. Štvrtý tematický blok sme venovali dokumentom našej levočskej pobočky," priblížil riaditeľ Štátneho archívu v Levoči František Žifčák.
Dokumenty sú od roku 1248 až po súčasnosť, najstarším je listina uhorského kráľa Bela IV. pre spišského prepošta, ktorému daroval vinicu v dnešnom Maďarsku a tiež dve kúrie na Zemplíne. "Druhý najstarší dokument je veľmi dôležitý pre dejiny Spiša, ale aj Slovenska, pretože je v ňom najstaršia písomná zmienka o Levoči," doplnil Žifčák. V levočskom archíve sa nachádza aj najdlhší dokument v strednej Európe, ktorý meria 14 metrov a 63 centimetrov a ide o súdny spis z roku 1332. Ďalším zaujímavým dokumentom, ktorý dnes môžu návštevníci vidieť, je univerzitný diplom zo stredoveku, ktorých sa zachovalo len veľmi málo.
Fotogaléria: Štátny archív v Levoči
Zatykač na štúrovcov
Na snímke pracovníčka Štátneho archívu v Levoči ukazuje jednu z historických matrík v rámci Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Levoči 18. júna 2014.Foto: TASR/Oliver OndrášV priestoroch jednej z budov archívu bol sprístupnený aj zatykač na štúrovcov, ale aj najstaršia matrika zo Spišskej Soboty, ktorá je z rokov 1599–1674 či röntgenové snímky doktora Alexandra, ktorý bol priekopníkom röntgenológie v Uhorsku. V Levoči sa však nachádza množstvo historického materiálu, keby sa poukladal do škatúľ, tak by sa vytvoril rad dlhý vyše štyri kilometre. Je tu množstvo kníh, listín, len zo stredoveku je ich vyše 2000, nachádzajú sa tu tiež stovky máp a plánov.
"Archívy vo všeobecnosti len veľmi neradi vystavujú archívne dokumenty, pretože ich prvoradou úlohou je ich chrániť. A práve ich neustále vystavovanie by mohlo vplývať na písmo, ktorým sú napísané, niektoré majú vyše 700 rokov a to písmo je, ako keby bolo dnes napísané. Je to tým, že sú chránené pred denným svetlom a tiež vďaka tomu, že sú na mimoriadne kvalitnej písacej látke, teda na pergamene," zdôraznil Žifčák. Najväčšiu starostlivosť si pritom vyžadujú dokumenty z 19. storočia, ktoré sú na nekvalitnom papieri.
Študovne sú v Levoči bádateľom k dispozícii od pondelka do štvrtka od 8. do 15.30 h a na požiadanie im archivári pripravia materiál, ktorý potrebujú, niektorý v digitálnej podobe. "Najčastejšie k nám chodia bádatelia, ktorí sa venujú genealogickému štúdiu, teda hľadajú svoje korene, svojich predkov, dnes je to vo svete taký boom. Vieme, že mnoho ľudí sa zo Spiša presťahovalo do Ameriky a teraz Američania chodia k nám a hľadajú svoje slovenské korene," doplnil Žifčák s tým, že využívajú predovšetkým cirkevné matriky, ktorých majú v archíve v Levoči asi 1200 z celého Spiša. Do Levoče zavítal už napríklad aj Japonec, ktorý tu študoval nemecké dokumenty.
