Levoča 19. marca (TASR) – Bazilika sv. Jakuba v Levoči, ktorá je známa najmä oltárom Majstra Pavla z Levoče, je druhým najväčším kostolom na Slovensku s kapacitou 7500 osôb. Ako uviedol pre TASR dekan a správca farnosti Levoča František Dlugoš, ide o kostol, v ktorom sa zachovalo mnoho pôvodných sakrálnych architektonických aj výtvarných artefaktov. Pápež František 28. septembra 2015 povýšil Chrám sv. Jakuba na menšiu baziliku.

Kostol je trojloďový s mohutnou svätyňou. Postavený bol v poslednej štvrtine 14. storočia. V roku 1392 pristavili na severnej strane kostola kaplnku sv. Juraja. V priebehu ďalšieho storočia bol postavený aj severný a južný vchod s bohatými portálmi s množstvom plastickej ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za Vladislava Jagellonského, keď pristavili k západnej strane sedadlá pre mestskú radu. Poslednou úpravou v 16. storočí prešla severná strana kostola, keď nad kaplnkou sv. Juraja pristavili bibliotéku, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu požiare zničili natoľko, že v 18. storočí postavili novú, ktorá bola dokončená v roku 1858.

"Bazilika predstavuje duchovný stánok s neobyčajnou koncentráciou zachovaných historických pamiatok, ktoré síce poznačil plynúci čas, ale na rozdiel od iných vzácnych kostolov tieto klenoty bez väčšej úhony či škôd prežili dramatické obdobie reformácie aj rekatolizácie," priblížil Dlugoš. Ide predovšetkým o gotické oltáre, z ktorých je najcennejší hlavný oltár z dielne Majstra Pavla. V tomto roku oslavuje 500. výročie svojej inštalácie. "Neskorogotický oltár vysoký 18,62 metra je najvyšším gotickým oltárom na svete. Zhotovený je z lipového dreva v dielni Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa považuje za najväčšieho stredovekého umelca Slovenska," uviedla pre TASR Zuzana Beregházyová z Mestského úradu v Levoči. Vznikol v rokoch 1507-1517. Oltár bol v povojnových rokoch reštaurovaný, nakoľko ho napadla červotoč a hrozilo i jeho zrútenie.

Majster Pavol pre chrám zhotovil aj ďalšie diela. "Ide o Oltár štyroch Jánov, Oltár Muža bolesti, Oltár sv. Anny, Oltár sv. Mikuláša, sochy na Oltári Narodenia Pána, súsošie sv. Juraja bojujúceho na koni s drakom, kríž s motívom ukrižovania na korvínovskom oratóriu," vymenoval dekan. Okrem diel Majstra Pavla je v bazilike ďalších sedem oltárov. "Črty unikátnosti možno pripísať barokovému organu s gotickým pozitívom, tretiemu najväčšiemu v strednej Európe. Bronzová krstiteľnica pochádza zo 16. storočia. Z rovnakého obdobia je aj renesančná kazateľnica," povedal Dlugoš. Kultúrno-historické bohatstvo Baziliky sv. Jakuba kompletizujú vitráže s výjavmi zo života svätých a 38 epitafov.

V kostole sa nachádza aj viacero pôvodných artefaktov. Medzi ne patrí sakristia s výzdobou, ktorá je staršia ako samotná bazilika. "Zachovaný je aj kríž Strom života z roku 1320, štít na hlavnom oltári, oltáre sv. Kataríny, Panny Márie Snežnej a sv. apoštolov Petra a Pavla, ale aj gotické lavice, epitafy a nástenné maľby," doplnil dekan.

Chrám bol v roku 2009 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.