Dúbrava 28. novembra (TASR) – Žiaci základnej školy v dedinke Dúbrava, okres Levoča, majú činnosť starostu obce pod absolútnou kontrolou. Obecný úrad, školu, škôlku i kultúrny dom tu majú v jednej budove. Starosta Ondrej Hovančík má síce samostatný vchod do kancelárie, ale sklenené dvere, cez ktoré vidno do jeho kancelárie priamo z jedálne školy, zamurovať nedal.

„Všetci sa ma pýtajú, či mi nevadí, že decká sa na mňa pozerajú, keď píšem, telefonujem alebo rokujem s nejakým hosťom. Niekedy robia grimasy, inokedy mi zamávajú. Keď mám trocha času, tak idem k nim alebo ich zavolám k sebe. Takto sme si na seba zvykli,“ hovorí starosta Dúbravy.

Dodáva, že tu všetci ľudia o sebe všetko vedia, nezdráhajú sa pýtať či povedať svoj názor, keď sa im niečo nepáči. Keď treba zabrať v robote, tak sa snažia pomôcť, a keď sa chcú zabaviť, tak to vedia roztočiť.

„Aj keď sa, samozrejme, nedá všetkým vyhovieť, som presvedčený, že tu žijú dobrí ľudia. Vlani sme sa teda rozhodli, že sa zapojíme do ankety Dedina roka, veď hanbiť sa nemáme za čo a máme sa čím aj pochváliť,“ hovorí prvý muž obce, ktorý tu úraduje už 25 rokov. Dedina teda vstúpila do otvoreného súboja s ďalšími slovenskými obcami, aby sa ešte viac zviditeľnila.

Hovančík vysvetlil, že sa na nič nehrali, nič umelo nepripravovali a ani neupratovali, pretože príde niekto sondovať, ako tu žijú. Doplnil, že komisia si prezrela dedinu, diskutovala so zástupcami viacerých organizácií a klubov. Vypočuli si miestnu mužskú folklórnu skupinu a nezabudli ani na tamojšieho pána farára.

„Osobne si myslím, že porotu zaujalo to, ako sme ich tu prijali. Nič nebolo pripravené, pekne sme ich tu privítali, ako sme zvyknutí. O našej obci rozprávali hlavne deti. Vedeli všetko o tom, že máme vodovod, plyn a boli veľmi spontánne,“ hovorí starosta.

Verdikt už je dnes známy, pretože obec Dúbrava získala prvé miesto v súťaži Dedina roka 2015 v kategórii Pospolitosť. Ľudia to považujú za ocenenie práce viacerých generácií ľudí pri zveľaďovaní dediny, ako aj záväzok do budúcnosti .

Dedinka s 350 obyvateľmi sa nachádza na Spiši a leží na svahoch pohoria Branisko. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1293, kde sa uvádza ako osada Dobra. Svoje dnešné pomenovanie si obec nesie už od roku 1300.

V obci je vybudovaný vodovod i kanalizácia, na ktorú je napojených asi 90 percent domov. Vo výstavbe však pokračujú naďalej. Okrem toho majú i obyvatelia možnosť pripojiť sa na plynové rozvody. Keďže si chcú udržať predovšetkým mladých ľudí, postavili tu aj osembytovú jednotku a plánujú vybudovať aj ďalšiu.

Obyvatelia sa väčšinou hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a spoločne sa stretávajú na bohoslužbách v kostole sv. Jána Krstiteľa. Do chrámu ich zvoláva aj zvon s priemerom 630 centimetrov a hmotnosťou 250 kilogramov, ktorý v roku 1663 ulial majster Matej Ulrich z Prešova.

Vodu z miestnych prameňov vraj pili aj páni na Spišskom hrade

Historické dokumenty nehovoria o tom, že by sa niekedy v dedinke Dúbrava, okres Levoča, ťažilo zlato alebo drahé kamene. Pravdepodobne tu ani žiaden zbojník nikdy nezakopal nazbíjané bohatstvo. Poklad však táto obec určite vždy mala a podľa domácich je ním aj dnes tamojšia pitná voda.

Voda má vraj veľmi dobrú kvalitu a dosahuje parametre, ktoré sa udávajú pre dojčenskú vodu. Toto asi v minulosti vedeli aj páni na stredovekom hrade, pretože podľa niektorých historických záznamom vraj pili práve túto vodu. Tá vyvierala pod kopcom Sľubica v pohorí Braniska.

„Hovorí sa, že z Dúbravy čerpali vodu na Spišský hrad. Obec je od neho vzdialená niekoľko kilometrov, ale je vyššie položená ako hrad, takže technicky to možné bolo. Máme tu aj miestnu lokalitu Rúry, ktorá mohla dostať meno podľa toho, že tadiaľto prechádzalo potrubie na Spišský hrad,“ uvažuje rodák z Dúbravy František Dolný.



Keď ste v minulosti navštívili typickú slovenskú dedinu, studňa bola takmer v každom dvore. Špecifikom Dúbravy je však to, že studní tu bolo len pár, a to na hornom konci dediny. Do roku 1954 voda voľne vytekala a ľudia si ju naberali z miestneho potoka.

„Ešte pred tým, ako sa išlo pracovať na pole a pásť dobytok, si ľudia naberali vodu z potoka. To bývalo tak okolo štvrtej hodiny ráno alebo to urobili v noci. Keď už prešiel dobytok cez vodu, tá sa zmútila a museli zasa čakať, kým sa vyčistí,“ spomína si dôchodca Juraj Bašista.

Časom si tu ľudia vybudovali samospádový vodovod. V roku 1955 si na hornom konci spravili záchyt s rezervoárom a postavili gravitačný vodovod.

„Potrubie malo okolo kilometra, tiahlo sa cez celú dedinu a každých 100 metrov bol výpust, odkiaľ si ľudia brali vodu,“ vysvetľuje Dolný.

Doplnil, že neskôr tu vodárne vybudovali vodovod a časť z neho zostala v obecnom vlastníctve. Tá zásobuje vodou dedinu a druhá vetva zabezpečuje pitnú vodu pre neďaleké Spišské Podhradie.

Domácim zo všetkého najviac chutia dúbravské pirohy

Stovky návštevníkov sa schádzajú každý rok na konci letných prázdnin v dedinke Dúbrava, kde sa koná turistický pochod do štátnej prírodnej rezervácie Rajtopiky a o deň neskôr súťaž vo varení pirohov. Domáci nadovšetko milujú pirohy, vie sa to o nich už oddávna, aj preto ich všade na okolí volajú „Pirohale“.

Toto tradičné domáce jedlo sa tu konzumovalo väčšinou v piatok, keď kresťania dodržiavajú pôst a nejedia mäso. Dnes si však ľudia pirohy pripravujú aj vo sviatok a zvyknú nimi pohostiť aj návštevy. Tak vznikla aj tunajšia súťaž vo varení pirohov, kde padajú aj zaujímavé rekordy.

Foto: TASR/Ján Lašák

Pochod Dúbrava – Rajtopiky má 21-ročnú históriu, ale záujemcov oň neubúda. Dôvodom je predovšetkým nádherné prostredie v prírodnej rezervácii, ale aj trasa, ktorá je vhodná pre rodiny s deťmi.

„Pochod sa začína vždy v sobotu ráno, ide sa voľným tempom hore na Sľubicu, každý má možnosť sa pokochať našou prírodou a v posledných rokoch tu v tomto čase vidieť aj paraglajdistov. Celá túra trvá asi šesť hodín a počas nej prejdú účastníci desať kilometrov,“ vysvetľuje starosta obce Ondrej Hovančík.

Doplnil, že to ešte nie je zďaleka všetko. Po príchode do cieľa, teda späť do dediny, účastníkov čaká tombola, guláš, súťaže a zábava až do rána. V tom čase sú však už v napätí súťažné družstvá kuchárov amatérov. Na druhý deň ich čaká poriadna zaberačka - súťaž Dúbravské pirohy.

„Pirohy sa robili vždy v piatok. Ráno sa mama spýtala, čo budeme variť, no tak papcun a pirohy, nevedeli sme sa toho prejesť. Boli so zemiakmi, bryndzou, s lekvárom, makom i s tvarohom, trocha masla, a tak to robíme ešte aj dnes,“ hovorí Alžbeta Bašistová z Dúbravy.

Špecialitou dúbravských pirohov je napríklad hrušková plnka, ktorá sa pripravuje zo sušených hrušiek. Podľa receptu sa sušené hrušky najskôr musia uvariť a na drobnejšie posekať, aby boli mäkké. K nim sa môžu pridávať aj ďalšie ingrediencie. Podľa pani Alžbety sa robili pirohy na sladko i slano. Tie ovocné mali najradšej deti.

Súťaž Dúbravské pirohy sa uskutočnila už 13-krát a väčšinou z nej vyšli víťazne domáce päťčlenné družstvá. Mali tu však aj kuchárov z iných častí Slovenska. Zvykne sa tu zísť okolo 2000 návštevníkov. Každé družstvo dostane k dispozícii priestor, jeden kilogram múky, jedno vajce a vody koľko potrebujú. Plnku si každý nosí sám.

„Z kila múky sme urobili tak 160 – 180 pirohov. Také gazdovské sme robili, že keď sa do piroha zahryzne, aby to už bolo, ako sa patrí. Padali tu však aj rekordy, keď dcéra urobila pirohy, tak ich bolo 240, tie však boli také tenšie,“ konštatovala niekoľkonásobná víťazka súťaže pani Alžbeta.

Komisia hodnotí samotnú prípravu, ako sa družstvo baví, či je dobrá atmosféra, aké množstvo vyrobia z daného materiálu, ale predovšetkým aj ich kvalitu. Ďalšie hodnotenie je na návštevníkoch, pretože cenou pre súťažiacich je aj to, keď po ich pirohoch sa len tak zapráši.

V kultúrnom programe sa predstavujú vždy umelecké a folklórne zoskupenia z okolia, ale mali tu účinkujúcich aj Číny, Holandska či Poľska.

Piesne mužskej folklórnej skupiny Gubov znejú najkrajšie v kostole

Na vznik speváckej skupiny, ktorá by v povedomí ľudí uchovávala tradičné zvyky a piesne z východného Slovenska a zabávala ich, vraj netreba žiadne fondy ani finančné injekcie. Chlapi z obce Dúbrava v Levočskom okrese tvrdia, že stačí vedieť a chcieť spievať.

„Chodí k nám veľa ľudí, lebo u nás sa vždy niečo deje. Vystupovali tu už aj ľudia z Číny, a tak sme si povedali, či to nie je trochu hanba, že my tu nič také nemáme. Spievať vieme aj pesničky máme pekné, tak sme si založili skupinu,“ spomína jeden zo zakladateľov skupiny Gubov z Dúbravy František Dolný.

S úsmevom dodáva, že ľudia za tým vždy hľadali niečo iné, a tak sa stalo, že ohľadom vzniku folklórnej skupiny Gubov už vznikla akási legenda. Tú si vraj všetci veľmi ľahko osvojili, a keď sa stokrát zopakovala, ako je u nás zvykom, stane sa pomaly aj pravdou.

Na vystúpeniach a medzi ľuďmi sa to podáva asi takto: „Nuž jednoducho chlapi z Dúbravy sú zdraví, ženy ich nechceli pustiť do krčmy na pivo, tak sa rozhodli, že založia folklórnu skupinu. Vymysleli si, že budú trénovať každý piatok o tej 19. hodine,“ hovorí so smiechom Dolný.

Zaujímavé bolo, keď na tieto spevácke tréningy lanárili aj ďalších chlapov. Vraj na tých skúškach bude zábava, trochu si oddýchnu od roboty, porozprávajú vtipy a podobne. Na otázku, že kedy budú teda cvičiť a spievať, sa natískala len jedna odpoveď. „Keď pôjdeme z krčmy.“

Zanietený folklorista však so všetkou vážnosťou dodáva, že sa tomuto zoskupeniu veľmi tešia nielen oni, ale aj celá dedina. V októbri 2006 po zrelých úvahách vzniká teda folklórna skupina. Začalo sa hľadať meno, ktoré by súviselo s týmto krajom. Takmer všetky kopce okolo sú ženského rodu, ale našiel sa jeden - Gubov, to bola vraj správna voľba.

„Nemohli sme si dať ženské meno. To bolo sedení a debát, ani neviem koľko pálenky sme vypili, kým sme na to prišli. Dokonca sme chceli organizovať aj ženy, aby založili skupinu. Keby nemali meno, aj to sme už vymysleli, vedľajší kopec sa totiž volá „Seksia,“ hovorí so smiechom ďalší člen skupiny Ondrej Hovančík.

Skupina má v súčasnosti okolo desať členov vo veku od 20 do 58 rokov. Vystupuje na všetkých podujatiach v dedine, ale poznajú ju aj ďalej od rodnej obce. Domáci ich vraj najradšej počúvajú v kostole. Keď sa postaví desať chlapov v klobúkoch a spustia, vraj je to neuveriteľný zážitok.

„Pán biskup Imrich raz povedal, že ani v Kanade také hlasy nepočul ako u nás v Dúbrave. Jedným slovom, keď sa ozve ich spev v kostole, to by sme my ženy nedokázali, ani keby sme ako chceli. Zimomriavky idú po chrbte, keď tí chlapi spievajú,“ hovorí Alžbeta Bašistová.

Speváci si všetko organizujú sami, keď sa dá, pomôže im obecný úrad. Dali si ušiť oblečenie podľa tamojších zvyklostí, zbierajú piesne a aranžujú ich. V prípade, že treba vycestovať, zložia sa, sadnú do áut a vyrazia. Stále sú presvedčení, že sú to dobre investované peniaze.

Ľudia môžu načerpať energiu v rekreačnej zóne pri rybníku

Obecná samospráva, ale aj samotní obyvatelia Dúbravy, okres Levoča, si veľmi dobre uvedomujú, že nielen prácou je človek živý. Dôkazom toho, že potrebujú aj relaxovať a spoločne sa stretávať v nádhernej prírode, je vznik oddychovej zóny pri rybníku.

Foto: TASR/Ján Lašák

V tomto prípade opäť využili svoje najväčšie bohatstvo, ktorým je kvalitná a čistá voda. Po dlhom zvažovaní a plánovaní spojili príjemné s užitočným a pri budovaní protipovodňových opatrení a vodozádržných objektov vznikol malý rybník.

„Takto sa nám podarí udržiavať vodu v teréne, čo zabezpečí aj ochladzovanie a zvlhčovanie ovzdušia v letných mesiacoch, a pomohli sme aj obci pod nami, pretože vieme istým spôsobom spomaliť nápor stekajúcej vody zo svahu v čase búrok a na to sme získali podporu z úradu vlády,“ hovorí starosta obce Ondrej Hovančík.

Dúbravčania sa veľmi tešia, že mohli vybudovať malý rybník, kde sa dá regulovať voda a okolo neho vzniká malá rekreačná oblasť. Tu radi privítajú domácich i návštevníkov. Okrem vodnej plochy je tu upravený terén, kde majú ľudia možnosť posedieť si. Postupne tu vznikajú aj altánky s ohniskami na opekačku.

„Keďže tu máme kvalitnú vodu, v budúcnosti tu plánujeme upraviť prítok a vybudovať aj malú zastrešenú studničku, aby sa ľudia mohli napiť našej dobrej pramenitej vody. Kúsok odtiaľto je aj prameň s minerálnou železitou vodou,“ doplnil Hovančík.

Starosta konštatoval, že na usporiadanie súťaží a podujatí majú dostatok priestoru na futbalovom ihrisku alebo v centre dediny, kde vybudovali amfiteáter. Ale aj tento priestor pri rybníku sa dá postupne rozširovať a dobudovávať, aby tu ľudia našli to, čo hľadajú, teda oddych a zábavu.

Do rybníka patria ryby a aj to sa už podarilo. Tento rok do neho dali prvú násadu kaprov. Vypracovali podmienky pre športový rybolov a kto bude mať záujem, môže si tu zachytať ryby, len sa treba nahlásiť na obecnom úrade.

„Nepostavili sme veľký rybník, ako sme pôvodne plánovali, ale niečo menšie. Za tie korunky to stálo a vybudovali sme krásnu oddychovú zónu pri obci, ktorá sa dá rozširovať. Získali sme trikrát dotáciu z agentúry životného prostredia a máme priestor, kde môžeme lákať turistov,“ uzavrel starosta obce.