Matysová 25. júla (TASR) – Život v dedinke Matysová v Staroľubovnianskom okrese, ktorá leží v horách v údolí potoka Lipník, nebol nikdy ľahký. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1408. Svoje meno dostala podľa šoltýsa, ktorý sa staral o usadlosť. Ľudia sa tu oddávna živili hlavne poľnohospodárstvom a prácou v lese.

Podľa historických záznamov bola niekedy Matysová pomerne veľkou dedinou. V roku 1870 tu vraj žilo okolo 680 ľudí. Neskôr však prišla vlna vysťahovalectva a ľudia poodchádzali za prácou do zahraničia.

"Dnes je to všetko inak. Obec sa stala chalupárskou dedinou, z pôvodných obyvateľov tu zostalo len 70 a väčšina sa hlási k rusínskej národnosti. Niekedy tu bolo viac ako 120 čísel rodinných domov, dnes je tu 82 a z toho trvalo obývaných 23," hovorí starostka obce Iveta Kundrátová.

Nie je tu škola, škôlka, krčma ani obchod. Starších ľudí zásobujú deti alebo musia chodiť nakupovať mimo obce. Chlieb z pekárne nosia na obecný úrad a rozváža ho starostka dvakrát do týždňa podľa objednávky.

"Ak sa vrátia mladí ľudia, tak to bude trochu lepšie. Asi dva alebo tri domy po starých rodičoch už začali opravovať. Vlani sa nám dokonca v obci narodili dve detičky, z čoho máme nesmiernu radosť," dodáva starostka.

Starí ľudia s úsmevom vravia, že mladí ľudia to nemali jednoduché ani v minulosti. Keď chcel totiž mládenec večer po robote ísť za svojou dievčinou na druhý koniec dediny, musel prejsť pešo alebo na koni viac ako tri kilometre. Určite si však nemohol pomýliť smer, lebo všetky domy v tejto horskej dedinke, okrem troch, ležia na ľavom brehu potoka.

Kundrátová tvrdí, že jediným smerom na zabezpečenie rozvoja obce, ktorým sa dnes môžu vydať, je agroturistika a malé rodinné farmy.

"Mne sa páči, keď k nám prídu deti a vidia, ako to zvieratko žije, ako sa pestujú zemiaky, zelenina, ako sa dojí kozička či vyrába syr," vysvetľuje starostka.

Hoci sa v tejto dedine narodila, niekoľko rokov žila a pracovala v Starej Ľubovni. Syn však mal zdravotné problémy, a preto sa rozhodli s rodinou pred deviatimi rokmi usídliť na dedine.

"To sa ani nedá porovnať. V Matysovej je na 100 percent lepšie ako v meste. Starám sa s rodičmi o domáce zvieratá, máme koňa, kozy, zajace. Treba skoro vstať a aj veľa chodiť a robiť na lúkach a v záhrade," hovorí syn Peter.

Starostka obce je presvedčená, že ľudia a predovšetkým turisti si do Matysovej cestu nájdu. Aj dnes sem často prichádzajú za krásami prírody, ale nájdu sa aj takí, čo sa venujú histórii a kultúre. V strede dediny totiž kedysi stál drevený gréckokatolícky chrám, ktorý bol postavený bez jediného klinca.

"Táto vzácna pamiatka dnes zdobí skanzen pod hradom Ľubovňa, vzdušnou čiarou len pár kilometrov od nás, kde ju obdivujú ročne tisíce turistov zo Slovenska a zahraničia. Mnohí však prídu aj do našej dediny a chcú vidieť miesto, kde chrám pôvodne stál," uzavrela Kundrátová.