Poprad 18. januára (TASR) - V hornej časti rieky Poprad medzi mestami Svit a Poprad bola v 60. rokoch minulého storočia vybudovaná kaskáda riečnych stupňov, ktorá má nepriaznivý vplyv na migráciu rýb. V snahe odstrániť tento vplyv bude Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ako správca vodného toku spriechodňovať migračné bariéry prebudovaním existujúcich riečnych stupňov s vybudovaním rybovodov na nich.

„Rybovod je priechod pre ryby, mihule a ďalšie vodné živočíchy a predstavuje stavbu náhradného vodného prúdu. Umožňuje týmto živočíchom bezpečne prekonať migračnú bariéru proti prúdu aj po prúde. Nemá byť teda stavaný za vodohospodárskym účelom prevedenia vody, ale za ichtyologickým účelom preplávania rýb, najmä proti prúdu toku,“ vysvetľuje riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko s tým, že rybovod by mal umožniť každoročnú protiprúdovú neresovú migráciu rýb na neresiská, celoročnú migráciu za lepšími potravnými možnosťami a biotopmi, návrat rýb na pôvodné stanovištia, resp. znovu osídlenie areálu po znečistení toku, ako aj rozširovanie vodných živočíchov v rámci toku.

„V prípade prírodných rybovodov sa snažíme vybudovať napodobeniny prírodného riečneho koryta, vrátane prahov, balvanitých perejí, tôní, pričom je ideálne, aby tento obtokový kanál meandroval,“ dodáva Majko. Dôležitá je však podľa neho nielen samotná konštrukcia rybovodov, ale aj ich umiestnenie. Na Slovensku, na rozdiel od iných krajín ako Nemecko a Česko, doteraz neexistovala schválená metodika alebo norma na spriechodňovanie migračných bariér na tokoch. „Až v roku 2014 bola vypracovaná metodická príručka pre posudzovanie, navrhovanie a monitorovanie rybovodov, a to Spriechodňovanie bariér na tokoch, ktorú vydala Štátna ochrana prírody SR,“ konštatoval Majko.

Horná časť rieky Poprad predstavuje chránený areál, územie európskeho významu, ktoré patrí do sústavy siete NATURA 2000. Hlavným predmetom ochrany tohto územia je vodný živočích mihuľa potočná, ako aj vodné a brehové biotopy. Samotné územie sa začína na najväčšej migračnej bariére v hornej časti rieky Poprad, na hati pri bývalých kasárňach v meste Poprad a končí na hranici TANAP, nad obcou Mengusovce. „V samotnom území sa medzi Popradom a Svitom nachádza až 22 riečnych stupňov, pričom niektoré presahujú výšku jedného metra. Tieto riečne stupne sú pri migrácii schopné prekonať iba dospelé jedince pstruha potočného. V danom úseku rieky Poprad však žije aj chránený lipeň tymiánový, ako aj ďalšie druhy rýb ako hlaváč pásoplutvý, čerebľa pestrá, mieň sladkovodný a slíž severný,“ vymenúva Majko.

Na dolnej hranici územia však najvýznamnejšiu migračnú bariéru predstavuje takmer tri metre vysoká hať pri objekte bývalých kasárni v meste Poprad. Táto bariéra je nepriechodná pre všetky druhy rýb. Práve jej spriechodnením by došlo k prepojeniu populácie rýb z dolného úseku rieky Poprad s jej hornou časťou a samotným územím európskeho významu Poprad, s predpokladom prieniku chránenej hlavátky podunajskej do horných častí rieky. SVP pripravil projekty na spriechodnenie siedmich riečnych stupňov na rieke Poprad, medzi ktorými je aj spomínaná hať, komôrkovým typom rybovodu. „Spriechodnenie prvých piatich menších riečnych stupňov medzi Popradom a Svitom by sa malo začať realizovať už tento rok výstavbou štrbinových typov rybovodov. Tie tak budú prvými lastovičkami spriechodňovania migračných bariér na vodných tokoch v podhorí Tatier s veľkým prínosom nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj rybárstva a trvalo udržateľného využívania vodných tokov,“ uzavrel Majko.