Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Drevený evanjelický artikulárny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.
Autor TASR
Kežmarok 20. marca (TASR) – Drevený artikulárny kostol v Kežmarku bol do dnešnej podoby v roku 1717 postavený za tri mesiace. Finančne na jeho stavbu prispeli protestanti z celej severnej Európy. Švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine finančné zbierky. Ako pre TASR potvrdil zborový farár Roman Porubän, kostol návštevníkov zaujme najmä veľkosťou. Aj keď sa podľa farára zvonku zdá, že ide o malý kostolík, tak interiér ľudí uchváti svojou veľkosťou.
Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli kostoly postaviť len na základe 26. článku Šopronského snemu z roku 1681. Keďže v tom čase bolo najlacnejším stavebným materiálom drevo, tak kežmarský kostol postavili práve z neho. Prvá stavba dreveného kostola pochádza z roku 1687. "V roku 1717 bol kostol, ktorý poznajú turisti dnes, postavený za tri mesiace," povedal farár. Pri stavaní kostola pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku. Vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru, podobne ako na plavidlách. Na stavbe kostola sa podieľali aj ľudia z Kežmarku, Popradu či Levoče.
"Kostol je zaujímavý svojou vnútornou výmaľbou, pretože kostoly sa v tom čase stavali strohé. Prevláda tu ľudové baroko, čo ho robí netypickým pre protestantskú cirkev," priblížil farár. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. "Z prvého kostola sa zachovala len kamenná časť krstiteľnice z roku 1689. Ide o najstaršiu časť kostola, pričom je staršia ako kostol samotný," povedal Porubän. V kostole sa nachádza 15 okrúhlych vitrážových okien, šesť šesťdielnych okien s vitrážami a jedno štvorcové okno.
Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať v roku 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Podľa Porubäna je práve táto časť interiéru kostola medzi turistami veľmi obdivovaná.
Drevený evanjelický artikulárny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.
Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli kostoly postaviť len na základe 26. článku Šopronského snemu z roku 1681. Keďže v tom čase bolo najlacnejším stavebným materiálom drevo, tak kežmarský kostol postavili práve z neho. Prvá stavba dreveného kostola pochádza z roku 1687. "V roku 1717 bol kostol, ktorý poznajú turisti dnes, postavený za tri mesiace," povedal farár. Pri stavaní kostola pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku. Vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru, podobne ako na plavidlách. Na stavbe kostola sa podieľali aj ľudia z Kežmarku, Popradu či Levoče.
"Kostol je zaujímavý svojou vnútornou výmaľbou, pretože kostoly sa v tom čase stavali strohé. Prevláda tu ľudové baroko, čo ho robí netypickým pre protestantskú cirkev," priblížil farár. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. "Z prvého kostola sa zachovala len kamenná časť krstiteľnice z roku 1689. Ide o najstaršiu časť kostola, pričom je staršia ako kostol samotný," povedal Porubän. V kostole sa nachádza 15 okrúhlych vitrážových okien, šesť šesťdielnych okien s vitrážami a jedno štvorcové okno.
Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať v roku 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Podľa Porubäna je práve táto časť interiéru kostola medzi turistami veľmi obdivovaná.
Drevený evanjelický artikulárny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.
