Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súťaž Dni Mateja Hrebendu pozostávajú z dvoch častí a to prednesovej a autorskej.
Autor TASR
Levoča 25. novembra (TASR) – Nevidiaci a slabozrakí recitátori a literárni tvorcovia zo Slovenska sa môžu zapojiť do súťaže Dni Mateja Hrebendu (DMH), ktorá sa koná v Levoči. Prehliadka poézie a prózy sa prvýkrát uskutočnila 26. novembra 1977. Vtedajším organizátorom bol Zväz invalidov. V tomto roku (11.-13.11.) sa súťažnej prehliadky zúčastnilo 19 recitátorov a desať autorov.
Po roku 1977 nasledovali tri ročníky s nepravidelnou periodicitou. "V roku 1988 sa uskutočnil piaty ročník už pod dnešným názvom," uviedla Gabriela Rerková na konferencii Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva zrakovo postihnutým a ich príspevok ku kultúrnemu životu spoločnosti. V roku 1991 sa prehliadka rozšírila o autorskú súťaž. DMH podľa slov koordinátora podujatia Jozefa Zbraneka pozostávajú z dvoch častí a to prednesovej a autorskej. "V prednese sa súťaží v kategóriách poézia, próza a hlasové divadlo. Súťažiaci sú rozdelení do kategórií podľa veku. Autori súťažia v kategóriách poézia, próza a aforizmy – epigramy," priblížil pre TASR Zbranek. Organizátorom podujatia je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Zbranek poznamenal, že prednes poézie a prózy je umeleckou činnosťou, v ktorej sa môžu nevidiaci a slabozrakí porovnávať s ostatnými, aj keď im chýba zrak. "Pri seminároch a tvorivých dielňach, ktoré sú súčasťou prehliadky, kladieme dôraz okrem umeleckého stvárnenia textu aj na neverbálnu komunikáciu, teda na pohyby, gestá, výraz tváre a celkovú jazykovú kultúru," povedal. Podľa jeho ďalších slov majú recitátori so zrakovým postihnutím obmedzené možnosti pri výbere literatúry. "Vďaka napredovaniu techniky, kedy je už mnoho literatúry dostupnej v digitálnej forme, sa tento deficit najmä u mladých ľudí, ktorí ovládajú počítače so špeciálnymi programami, postupne znižuje," doplnil.
Posledných desiatich ročníkov sa pravidelne zúčastňovalo 20 až 30 recitátorov a desať až 15 autorov. "Potešiteľný je fakt, že sa vyprofilovala skupina siedmich až ôsmich mladých ľudí, ktorí sa pravidelne zúčastňujú a vzájomne konfrontujú, vymieňajú si texty, svoje názory na prednes i literatúru a tešia sa na seba," povedal Zbranek. Podľa slov recitátora Ondreja Rosíka záujem o recitátorskú časť je najmä medzi dospelými. "Kedysi recitovali hlavne deti, teraz recitovalo viac dospelých. U starších ale záujem klesá, tento rok nebola kategória seniorov vôbec zastúpená," poznamenal pre TASR Rosík, ktorý tento rok vyhral v kategórii prednesu poézie medzi dospelými. Podľa neho je najťažší výber textu. Ako jeden z problémov označil aj obmedzené možnosti, ako sa dostať k literatúre. "Náročné sa je aj pripraviť na prednes, hlavne ak sa to učím z počítača, pretože ten mi text číta robotickým hlasom a to niekedy vyrušuje," doplnil. Recitátorka Zuzana Rojíková, ktorá tento rok triumfovala v kategórii prednesu prózy medzi dospelými, pre TASR uviedla, že sa text dokáže naučiť za pár dní. "Text sa učím prevažne s veľkým zväčšením alebo cez robotický hlas. Nikdy nie od spíkra, pretože potom nepriamo preberiem aj jeho intonáciu, tempo či pauzu. To je moja zásada, ktorú som si pri učení textov na prednesy odsledovala," povedala s tým, že podľa nej sa človek musí v texte nájsť.
Po roku 1977 nasledovali tri ročníky s nepravidelnou periodicitou. "V roku 1988 sa uskutočnil piaty ročník už pod dnešným názvom," uviedla Gabriela Rerková na konferencii Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva zrakovo postihnutým a ich príspevok ku kultúrnemu životu spoločnosti. V roku 1991 sa prehliadka rozšírila o autorskú súťaž. DMH podľa slov koordinátora podujatia Jozefa Zbraneka pozostávajú z dvoch častí a to prednesovej a autorskej. "V prednese sa súťaží v kategóriách poézia, próza a hlasové divadlo. Súťažiaci sú rozdelení do kategórií podľa veku. Autori súťažia v kategóriách poézia, próza a aforizmy – epigramy," priblížil pre TASR Zbranek. Organizátorom podujatia je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Zbranek poznamenal, že prednes poézie a prózy je umeleckou činnosťou, v ktorej sa môžu nevidiaci a slabozrakí porovnávať s ostatnými, aj keď im chýba zrak. "Pri seminároch a tvorivých dielňach, ktoré sú súčasťou prehliadky, kladieme dôraz okrem umeleckého stvárnenia textu aj na neverbálnu komunikáciu, teda na pohyby, gestá, výraz tváre a celkovú jazykovú kultúru," povedal. Podľa jeho ďalších slov majú recitátori so zrakovým postihnutím obmedzené možnosti pri výbere literatúry. "Vďaka napredovaniu techniky, kedy je už mnoho literatúry dostupnej v digitálnej forme, sa tento deficit najmä u mladých ľudí, ktorí ovládajú počítače so špeciálnymi programami, postupne znižuje," doplnil.
Posledných desiatich ročníkov sa pravidelne zúčastňovalo 20 až 30 recitátorov a desať až 15 autorov. "Potešiteľný je fakt, že sa vyprofilovala skupina siedmich až ôsmich mladých ľudí, ktorí sa pravidelne zúčastňujú a vzájomne konfrontujú, vymieňajú si texty, svoje názory na prednes i literatúru a tešia sa na seba," povedal Zbranek. Podľa slov recitátora Ondreja Rosíka záujem o recitátorskú časť je najmä medzi dospelými. "Kedysi recitovali hlavne deti, teraz recitovalo viac dospelých. U starších ale záujem klesá, tento rok nebola kategória seniorov vôbec zastúpená," poznamenal pre TASR Rosík, ktorý tento rok vyhral v kategórii prednesu poézie medzi dospelými. Podľa neho je najťažší výber textu. Ako jeden z problémov označil aj obmedzené možnosti, ako sa dostať k literatúre. "Náročné sa je aj pripraviť na prednes, hlavne ak sa to učím z počítača, pretože ten mi text číta robotickým hlasom a to niekedy vyrušuje," doplnil. Recitátorka Zuzana Rojíková, ktorá tento rok triumfovala v kategórii prednesu prózy medzi dospelými, pre TASR uviedla, že sa text dokáže naučiť za pár dní. "Text sa učím prevažne s veľkým zväčšením alebo cez robotický hlas. Nikdy nie od spíkra, pretože potom nepriamo preberiem aj jeho intonáciu, tempo či pauzu. To je moja zásada, ktorú som si pri učení textov na prednesy odsledovala," povedala s tým, že podľa nej sa človek musí v texte nájsť.
