Nižná Polianka 31. októbra (TASR) – V súvislosti s vojnovými konfliktami sa zvykne v literatúre spomínať slovné spojenie „tiekli potoky krvi“. Pre niekdajších obyvateľov obce Nižná Polianka však nešlo len o metaforu.

Kruté boje počas 1. svetovej vojny sa odohrali aj na vrchu Kaštielik, ktorý sa týči nad dedinou. Strety vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády si vyžiadali veľa obetí, ľudia preto kopec volali aj Krvavá hora.

Boje pri Nižnej Polianke prebiehali od konca roka 1914 až do Veľkej noci 1915, teda v neľudských zimných podmienkach. Raz získali strategickú kótu jedni, raz druhí vojaci, bojovalo sa v zákopoch a vojaci išli po stovkách do útoku.

„Starí ľudia nám hovorili, že útoky sa viedli na bodáky, takže zostávalo množstvo ranených a mŕtvych. Bolo to v zime, sneh sa topil, voda sa miešala s krvou a stekala dolu kopcami, preto vrch dostal názov Krvavá hora,“ vysvetlil starosta Ján Cundra.

Všade v okolitých dedinách je množstvo pamätníkov a cintorínov, kde sú pochovaní vojaci z 1. svetovej vojny, ktoré sú pomerne dobre zmapované.

„U nás máme dva vojenské cintoríny. Jeden je hneď pri ceste a zrekonštruovali ho nemeckí vojaci, ktorí sem prišli v rámci medzivládnej dohody. Je tam pochovaných okolo 300 prevažne rakúsko-uhorských vojakov,“ uviedol starosta.

Na ďalšom cintoríne sú pochovaní ruskí vojaci. Ide o hromadný hrob, ktorý predstavuje šachta s rozmermi 15 krát 15 metrov. Pochované sú v ňom desiatky neznámych ruských vojakov.

Vojnovú históriu pripomínajú tiež predmety v pamätnej izbe v priestoroch obecného úradu. „Sú tam umiestnené autentické zbrane z tohto obdobia, uniformy jednotlivých armád, ktoré sa zúčastňovali na týchto bojoch. Máme tam osobné predmety vojakov, dobové fotografie, ktoré nám poprinášali občania z okolia,“ povedal starosta.

O hrôzach 1. svetovej vojny často počúval od svojich predkov aj rodák z Nižnej Polianky dôchodca Ivan Kavuľa. Na Krvavej hore bojoval aj jeho starý otec.

„Pod kaštielikom išiel na šturm aj môj nebohý dedo, ale aj viacerí ľudia od nás z dediny. Dostal sa do ruského zajatia a odviezli ho až na Sibír, kde robil v pracovnom tábore,“ hovorí 78-ročný dôchodca. Nakoniec sa jeho dedo z Ruska vrátil. Niekoľkým zajatcom vraj pomohol utiecť strojvodca vlaku, ktorým tam dovážali tovar. Previezol ich do Rakúska a odtiaľ išli pešo až domov.

Nižnú Polianku vraj založil pastier pri studnične s dobrou vodou

Obec Nižná Polianka, okres Bardejov, stála od nepamäti na Jantárovej ceste, po ktorej sa prepravoval tovar z juhu na sever. Hovorí sa, že ju založil pastier, ktorý sa tu usadil so svojím stádom.

Dedina však dnes už nestojí na svojom pôvodnom mieste. Vojnové udalosti spôsobili, že bola takmer celá zničená a ľudia si po 1. svetovej vojne svoje domy postavili trochu ďalej od pôvodného miesta.

„Podľa rozprávania našich starších spoluobčanov obec vznikla na poľane, kde bola studnička. Tadiaľ vraj prechádzal bača a našiel tu pastvinu pre svoj dobytok alebo ovce plus vodu a rozhodol sa tu zostať a založiť svoje sídlo. Na základe toho vznikla Nižná Polianka,“ vysvetlil starosta obce Ján Cundra.

Historické pramene hovoria o tom, že usadlosť tu stála už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka sa však objavuje až oveľa neskôr - v 15. storočí, keď bolo územie súčasťou makovického panstva.

Ľudia sa tu oddávna zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, prácou v lese a výrobou šindľov. Bol tu mlyn a v 19. storočí aj tehelňa. V polovici spomínaného storočia sa počet obyvateľov znížil, pretože ľudia odchádzali za prácou do zámoria.

V súčasnosti má obec 250 obyvateľov, okrem občanov slovenskej národnosti tu žijú aj občania rusínskej a ukrajinskej národnosti. V obci je postavených 94 rodinných domov a tri bytovky. Je tu základná škola, ktorú navštevujú deti 1. – 4. ročníka. Väčšinu žiakov však tvoria deti zo susednej Varadky. Keďže ide o deti rómskej národnosti, prispôsobili tomu aj učebné osnovy.



„V rámci projektu sa naše deti vyučujú rómske reálie. Učia sa rómske piesne, básne a slovíčka. Aj nerómske deti sa zoznamujú s touto kultúrou, ktorá je spätá s naším regiónom,“ vysvetlila realizáciu projektu riaditeľka základnej školy Viera Zozomová.

Z finančných prostriedkov ďalšieho projektu obec pre školu vybudovala vo vlastnom areáli malú triedu v prírode. „Otvorili sme to len nedávno, ale deti to vnímajú veľmi pozitívne. Keď je pekné počasie, v altánku v školskej záhrade máme vytvorené pomerne slušné podmienky na vyučovanie v prírode," konštatovala riaditeľka.

Doplnila, že toto nové sedenie je vhodné aj na spoločenské podujatie pre deti a rodičov a na jar tu plánujú realizovať aj rodičovské združenie.

Ľudia si s úctou spomínajú na pána učiteľa Kapišinského

Meno učiteľa Konštantína Kapišinského zostane navždy zapísané v pamäti obyvateľov obce Nižná Polianka, v okrese Bardejov. Spomínajú na neho ako na múdreho, silne veriaceho a spravodlivého muža.

Zanietený osvetový pracovník sa okrem vyučovania venoval aj mimoškolskej činnosti. Zasväcoval deti do tajov rusínskej kultúry, divadla, viedol ich k ochrane životného prostredia. Venoval sa včelárstvu a písal obecnú kroniku.

Foto: TASR/Ján Lašák

„Lásku k rodnej dedine vštepoval aj nám na ľudovej škole po vojne. Vše nám pripomínal, ako máme byť na svoju domovinu hrdí a máme sa správať tak, aby tu po nás niečo poriadne zostalo,“ spomína na svojho učiteľa Ivan Kavuľa.

Pripomenul, že pán učiteľ to v živote nemal ľahké. Narodil sa v susednej dedine Varadka ako syn gréckokatolíckeho kňaza, čo vtedajší režim nepovažoval za pozitívum, skôr naopak. Kapišinský nadovšetko miloval okolitú prírodu. Čistil studničky a dokonca vyrobil pre ľudí aj prírodnú fontánu.

„Raz prišiel ku mne a hovorí, Ivanku, poď, pomôžeš mi. Z prameňa odviedol potrubím vodu dolu asi 30 metrov a tam vyrobil taký systém, aby to bublalo, alebo striekalo do výšky,“ hovorí Kavuľa.

Učiteľ vraj vyčistil všetky studničky v chotári a vždy tam niečo napísal na kameň. Takýto nápis zanechal aj pri vodostreku. „Nikde inde na tom svete, len u nás na Makovici, nevyteká spod skaly makovický penicilín.“

Problémy mu robili úrady, lebo nechcel podpísať vstup do strany. Veľmi zle znášal, keď mu zakazovali chodiť do kostola, lebo bol silne veriaci. Pri ceste vedľa domu pána Kavuľu je krížik a ten sa vraj stal aj jemu osudným.

„Raz ako chlapec našiel som tu nejaké knižky. Vytušil som, že budú asi pána učiteľa. Priznal sa, že sa tam chodí večer modliť a keďže nemohol chodiť do kostola, presedel tu i celú nedeľnú omšu. Hovorieval mi zo žartu, že tu raz možno budem stavať dom. No a teraz tu bývam,“ hovorí dôchodca.

Nemôže zabudnúť na to, ako s učiteľom chodili na výlety. Raz ich zobral na Zborovský hrad a tam hrali divadelné predstavenie o bosorkách.

„Alebo sme si v lese pri studničke postavili chatrče z dreva a celý deň a noc sme žili ako Indiáni. Opekali sme si na ohni, tancovali bojové tance,“ dodáva 78-ročný rodák z Nižnej Polianky.

Hrávali aj divadelné predstavenia, keďže Kapišinský pred tým pôsobil ako režisér. Kostýmy šiť nemuseli, lebo vedel všetko zohnať. Vraj niekoľkokrát prišli rekvizity až z Moravy.

„Najprv sme hrali pre obec a potom sme chodili po okolí do Becherova, Jedlinky, Mikulášovej. Išlo sa na vozoch. Ja som zobral harmoniku, lebo som hrával, juj to bola paráda,“ spomína s nostalgiou dôchodca.

Obec chce vsadiť na turizmus, plánuje zriadiť múzeum v prírode

Svoju budúcnosť a predpoklady na rozvoj vidí obec Nižná Polianka, okres Bardejov, predovšetkým v turistickom ruchu. Hoci má len niečo vyše 250 obyvateľov, jej devízou zostáva hlavne príroda Nízkych Beskýd, ktorá dokáže prilákať návštevníkov.

Dedina leží len tri kilometre od hranice s Poľskom. So samosprávami na druhej strane hranice udržuje intenzívne vzťahy a zapája sa aj do spoločných projektov. Ľudia radi využívajú turistické i cyklistické trasy v prírodnom prostredí.

V obci je vybudované rekreačné stredisko, ktoré je rozdelené na dve časti, a to pre letnú a zimnú sezónu. Je tu prírodné kúpalisko s plochou jedného hektára a s kapacitou 3000 návštevníkov. Je to obľúbené miesto pre turistov z okolia, ale chodia sem i návštevníci z Poľska a Česka.

Obec ako majiteľ i prenajímateľ areálu sú si vedomí, že v najbližšom čase tu bude potrebné investovať peniaze do infraštruktúry. Ďalšou atrakciou je lyžiarsky svah, ktorý je vybavený technológiou na umelé zasnežovanie, takže keď mrzne, núdza o sneh tu nebýva.

"V zimnom období plánujeme osvetliť svah a spustiť ďalší vlek. Výhoda toho celého prostredia je tá, že sa môžeme spoliehať na dve sezóny. Chýba tu však ubytovanie. To je naša najväčšia slabina, najmä pre strednú triedu alebo pre študentov," vysvetlil prenajímateľ areálu Jaroslav Špik.

Ďalším plánom je vybudovanie múzea v prírode. V dedine prednedávnom vytvorili pamätnú izbu, ktorá ukrýva spomienkové predmety na obdobie 1. svetovej vojny. Ľudia, ktorí navštívia Nižnú Polianku, sa o túto časť histórie živo zaujímajú.

V pamätnej izbe sú autentické zbrane, ktoré sa našli v okolí. Okrem toho je tu aj obnovený často navštevovaný vojnový cintorín.

Múzeum by chceli vytvoriť v exteriéri, priamo tam, kde sa odohrávali samotné boje a okrem toho by vznikol aj náučný chodník. Tu by sa potom mohli organizovať aj rekonštrukcie bojov z 1. svetovej vojny. Jednu takú už robili a bol o ňu veľký záujem.

OZ Dukla chce spojiť desiatky subjektov v prospech regiónu

Zástupcovia Občianskeho združenia Dukla, ktoré vzniklo v dedinke Nižná Polianka, okres Bardejov, sa netaja vysokými ambíciami. Ich cieľom je spájať desiatky subjektov pri aktivitách smerujúcich k rozvoju tohto regiónu.

"Je na čase, aby si ľudia uvedomovali, že v súčasnosti už nebojujeme s klimatickou zmenou, ale pripravujeme sa na ňu a prispôsobujeme sa jej. Naším cieľom je urobiť sériu opatrení pre adaptáciu tohto územia na to, čo príde," vysvetľuje projektová manažérka Viera Dujakovičová.

V rámci projektu sa realizuje napríklad 12 typov vodozádržných opatrení, ktoré majú zadržať vodu v teréne po prívalových dažďoch, ktorá by následne slúžila aj pri veľkých suchách.

"Druhým aspektom tohto projektu je naučiť ľudí na tomto území partnerstvu. My sme spojili desiatky obcí a tieto sa musia naučiť spolupracovať. Jednoducho všetci, ktorí sú zakomponovaní do týchto opatrení," dodáva Dujakovičová. Za úspech považuje už teraz založenie neziskovej organizácie Ondava pre život.

Tretím cieľom tohto projektu je dať ľuďom prácu, konkrétne v regióne, kde je viac ako 20-percentná nezamestnanosť. Ide totiž väčšinou o ľudí, ktorí nemajú prácu už niekoľko rokov a strácajú pracovné návyky.

"Tak sme sa rozhodli, že do nášho projektu zakomponujeme 150 dlhodobo nezamestnaných. Veľkú podporu sme získali u úradov práce v Bardejove a vo Svidníku. Robili sme nábor po všetkých obciach po celom okolí. Podmienky na prijatie spĺňalo 1500 ľudí a prijali sme 10 percent," spresnila Dujakovičová.

Ľudia v rámci projektu, ktorý trvá deväť mesiacov, robia väčšinou manuálne práce. Konkrétne realizovali napríklad zasekávacie pásy pre zadržanie prívalovej vody. Výsledky prekvapili aj miestnych farmárov, keď v čase sucha v letnom období ich dobytok našiel v zdržiach vodu na ochladenie.

"V nasledujúcich dňoch sa chystáme vysadiť takmer 2000 stromčekov a kríkov, aby sme tie opatrenia zafixovali. Navyše to vytvorí nové životné podmienky pre zver a vtáctvo, ktoré sa tu nachádzajú v hojnom počte," zdôraznila manažérka.

OZ Dukla, ktoré vzniklo v roku 2013, má dnes 137 členov a chce pokračovať v aktivitách pre svoj región aj naďalej. V súčasnosti sa mu podarilo v prospech regiónu spojiť dovedna 58 obcí v okresoch Bardejov a Svidník. Ďalšími členmi sú podnikateľské subjekty, jednotlivci a farmári.

Dujakovičová konštatovala, že ich cieľom je transformovať sa v najbližšej budúcnosti na miestnu akčnú skupinu, čo by znamenalo aj posun v spôsobe získavania finančných prostriedkov z rôznych výziev a dotácií.