Bukovce 28. mája (TASR) – Dnešná obec Bukovce v Stropkovskom okrese vznikla v polovici 60. rokov minulého storočia spojením Veľkých a Malých Bukoviec. Jej história však siaha hlboko do 14. storočia, v ktorom sa objavujú písomné zmienky.
Dedinka ležala na obchodnej ceste, ktorá spájala Zemplín s Poľskom. Tadiaľto putovali ľudia a prevážali tovar z juhu na sever. Za strategickú považovala túto cestu aj rakúsko-uhorská monarchia a preto ju cisár Jozef II. dal počas svojej vlády opraviť a povýšil ju tak na cestu krajinského významu. Od tých čias ju ľudia nezvali inak ako Jozefínka.
Po tejto ceste chodievali vozy a na hornom konci vraj stávala vozovňa, kde odpočívali furmani s koňmi. Tadiaľto údajne prechádzali aj armády počas vojnových konfliktov a to už v období stredoveku.
Na snímke bazilián otec Vladimír pri kríži na gréckokatolíckom pútnickom mieste Buková hora (Bukova hirka).Foto: TASR/Milan Kapusta
Medzi tunajšími obyvateľmi sa traduje príbeh o vzniku kaplnky. Poľskí kupci tu raz prenocovali aj so slepým chlapcom. Ten sa údajne ráno zobudil a slepota bola preč. Z vďaky vraj kupci dali postaviť túto kaplnku.
"Cesta bola postavená z lomového kameňa, naukladaného tesne vedľa seba. Musela to byť veľmi kvalitná práca. Dozvedel som sa, že keď sa to tu opravovalo a boli tu mechanizmy, na tejto ceste zlomili tri tvrdé diamantové zuby," hovorí podnikateľ Ján Harvilko. Ten do Bukovej hôrky často zavedie aj svojich obchodných partnerov.
V Bukovej hôrke, ktorá ležala pri ceste Jozefínka, sa usadili mnísi - baziliáni a vybudovali tu svoj kláštor. Vystavali chrám a neskôr aj kláštor. V ich okolí stáli hospodárske budovy, v ktorých rehoľníci chovali dobytok. Od konca 18. storočia sa Buková hôrka stala pútnickým miestom.
Sláva tohto miesta trvala niekoľko storočí. Postupne však zanikli hospodárske budovy a zostal tu chrám a kaplnka, ktoré po roku 1989 znovu baziliáni opravili. Vznikla tu oáza oddychu, kde chodia rozjímať veriaci a oddychovať pocestní. Žije tu aj bazilián otec Anton, ktorý sa narodil na Spiši, ale niekoľko rokov pôsobil vo Vojvodine.
"Veľa sa zničilo počas druhej svetovej vojny. Z kláštora zostali ruiny a kameň po vojne ľudia rozobrali na stavby, pretože materiál bol vzácny. Zachovala sa však Kaplnka Premenenia Pána a chrám Povýšenia sv. kríža, ktorý nedávno získal duchovné puto s bazilikou sv. Petra v Ríme," vysvetlil otec Anton.
Pripomenul, že v súčasnosti sa na tomto mieste každý víkend konajú bohoslužby a trikrát do roka aj odpustové stretnutia gréckokatolíckych veriacich. Hlavný odpust je vždy začiatkom augusta na sviatok Premenenia Pána, kedy do Bukovej hôrky prichádzajú stovky veriacich.
Uprostred Bukovej hôrky stojí majestátny dub
Pútnici i turisti, ktorí navštívia Bukovú hôrku v obci Bukovce, okres Stropkov, najradšej odpočívajú pod korunou majestátneho duba. Ten tu rastie už niekoľko storočí a je nepochybne najvzácnejším stromom v tomto regióne.
Obyvatelia dediny hovoria, že pod týmto stromom sa cítia najlepšie. Mnohí sa pod ním hrávali už ako malé deti a radi sem chodia i dnes, napriek tomu, že im na chrbte pribudlo pár krížikov.
Na snímke starý dub na gréckokatolíckom pútnickom mieste Buková hora (Bukova hirka).Foto: TASR/Milan Kapusta
"Tento strom sa teší stále dobrému zdraviu. Hovorí sa, že tu stojí približne 700 rokov. Obvod jeho kmeňa vo výške 130 centimetrov má viac ako 5,5 metra a priemer koruny je viac ako 30 metrov," vysvetľuje starosta obce Jaroslav Palička.
V letopisoch Bukovského manastyra sa uvádza, že rehoľníci z Prešovského manastyra sv. Bazila Veľkého na jeseň 2001 začali na tomto pútnickom mieste sadiť duby obyčajné. Zasadili žalude práve zo starého duba, ktorý tu stojí už niekoľko storočí.
Na jar nasledujúceho roka bolo v okolí vysadených dovedna 1000 dubov obyčajných. Okrem toho v okolí pribudli aj ďalšie stovky mladých stromčekov iného druhu duba, ktorý má na jeseň červené lístie.
To, že pod týmto dubom radi odpočívajú pútnici a veriaci, potvrdzuje aj ikona Bohorodičky s Ježišom v náručí. Je umiestnená na kmeni stromu vo výške šesť metrov a pod ním je zavesený veľký ruženec.
Na snímke starý dub na gréckokatolíckom pútnickom mieste Buková hora (Bukova hirka), vpravo bazilián - otec Anton, vľavo Jaroslav Palička starosta obce Bukovce pri meraní obvodu duba. Foto: TASR/Milan Kapusta
"Tento náš dub však nemá význam len pre veriacich, ktorí si tu zvykli rozjímať. Poľovníci sem odjakživa chodili zbierať žalude a tie potom využili na zakrmovanie zveriny v lese," dodáva starosta.
Pripomína, že je to miesto pre stretávanie sa priateľov. Deti sem chodia na výlety a vychádzky. Počas víkendov tu vidieť celé rodiny, ktoré sem prichádzajú na pikniky.
Trojramenný kríž z ocele váži 2000 kilogramov
Krížová cesta na Bukovej hôrke v obci Bukovce, okres Stropkov, končí pri trojramennom cyrilometodskom kríži, ktorý tu dali postaviť členovia Rádu sv. Bazila Veľkého.
Gréckokatolícky kríž tu umiestnili v septembri 1999, kedy všetci očakávali príchod symbolického roka 2000. Presne toľko kilogramov váži tento monumentálny kríž z ocele, ktorého výrobu financoval podnikateľ z Trebišova a naprojektoval ho otec Gorazd A. Timkovič z Trebišovského monastyra.
Na snímke kríž s dátumom 1884 na mieste starého cintorína, kde sa pochovali obete morovej nákazy.Foto: TASR/Milan Kapusta
"Kríž má výšku desať metrov, pričom jeden a pol metra je pod zemou, čo slúži ako ukotvenie v základoch. Vrchné a spodné rameno majú rozpätie jeden a pol metra a stredné rameno je zhruba o meter dlhšie," vysvetľuje správca Bukovej hôrky, duchovný otec Vladimír.
Dodal, že na myšlienku postaviť takýto kríž, ktorý bol v tom čase považovaný za najväčší gréckokatolícky kríž svojho druhu na svete, prišli otcovia baziliáni. V strede kríža, medzi jeho ramenami, je rytina veľkomoravského gréckokatolíckeho kríža chránená cínovou vrstvou.
Správca Bukovej hôrky pripomenul, že do kríža v čase jeho stavania vložili písomný odkaz a vtedajšie slovenské mince. V odkaze sa píše, že v Bukovciach žijú obyvatelia rusínskej národnosti, ktorí hovoria týmto jazykom a hlásia sa ku gréckokatolíckej cirkvi.
Región je predurčený na chov hovädzieho dobytka a oviec
Historické dokumenty o obci Bukovce, okres Stropkov, hovoria o tom, že ľudia sa tu oddávna živili prácou v lese, ale predovšetkým chovom dobytka. Dôkazom, že zvieratám sa tu darí, je aj fakt, že tamojšie družstvo chová aj dnes viac ako 700 kusov hovädzieho dobytka a 1800 oviec.
"Tento kraj je predurčený na chov hovädzieho dobytka a oviec. Bolo by zle, ak by štát nevytváral podmienky, aby tu tieto kategórie zvierat mohli byť," tvrdí konateľ tamojšieho poľnohospodárskeho podniku Ján Harvilko.
Dodáva, že pred rokom 1989 živočíšna výroba na Slovensku predstavovala 60 a rastlinná 40 percent z poľnohospodárskej produkcie. Všetka produkcia v rastlinnej výrobe sa vedela zužitkovať. Dnes je to podľa neho naopak, čo nie je dobre.
"V nedávnej minulosti sa skoro v každom dome chovala ošípaná, krava, ovce a možno aj kozy. Dnes v tejto dedine nenájdete nikoho, kto by mal kravu. Ľudia sa naučili žiť aj bez toho. Krava je stvorenie, ktoré dokáže uživiť štvorčlennú rodinu aj za vojny," konštatuje Harvilko.
Na snímke predseda družstva Ján Harvilko pri krave s nedávno narodeným teliatkom.Foto: TASR/Milan Kapusta
Podľa jeho ďalších slov spôsob života na dedine je dnes iný ako kedysi. Ľudia sa naučili žiť bez toho vidieckeho prídavku, ktorý bol typickým pre dedinu. Aj keď, samozrejme, netreba všetko zovšeobecňovať.
Na snímke krava s nedávno narodeným teliatkom.Foto: TASR/Milan Kapusta
"Ľudia sa vzďaľujú od charakteru dediny. Ten vidiek už nie je takým vidiekom. Z maštalí sú porobené garáže a altánky a namiesto práce v sobotu sa ide opekať a nejde sa na záhumienok," zdôraznil Harvilko.
Všade sa hovorí, že charakter tohto regiónu a tradície, ktoré tu boli, sú dobrým základom pre agroturistiku.
"Agroturistika neznamená, že postavíme pri diaľnici penzión, ktorý má wellness a ubytujeme ľudí na týždeň. Je toto vidiek?" pýta sa podnikateľ.
Zdôrazňuje, že agroturistika je výraz zložený z dvoch slov a to turistika a agro – teda poľnohospodárstvo. Myslí si, že nadarmo budeme budovať takýto spôsob podnikania, ak nebudú dobré podmienky na farmárčenie či chov domácich zvierat.
"Ak nebude na lúkach vidieť ovce, ak sa ľuďom nenaskytne taký pohľad, ako nám dnes, keď sa na pastvisku otelila krava a okolo nej začalo behať malé teliatko, tak neviem, čo by sme takým agroturistom ukazovali," uzatvára konateľ družstva.
Na mieste zničeného mosta dnes stojí nový Most sv. Martina
Hoci dedinka Bukovce, okres Stropkov, patrí čo sa týka počtu obyvateľov k tým menším obciam, smelo sa púšťa do realizácie projektov, bez ktorých by nebol možný jej ďalší rozvoj.
K najväčším doterajším investíciám patrí regenerácia centra obce, na ktorú získali dotáciu vo výške približne 350.000 eur. Z týchto peňazí sa podarilo vybudovať chodník, cestu, parkovacie miesta, skrášliť okolie kultúrneho domu.
„V dedine vďaka fondom pribudlo detské ihrisko pri základnej škole, podarila sa opraviť prístupová komunikácia a chodník pre deti. Pre tých, ktorí si potrebujú na chvíľu odpočinúť, sme vybudovali altánok,“ vysvetľuje starosta obce Jaroslav Palička.
Ničivé povodne z prívalových dažďov, ktoré zasiahli severovýchodné Slovensko v roku 2010, sa nevyhli ani tejto dedine. Riečka Chodčianka tu vtedy zaliala časť dediny a strhla most. Okrem toho zničila multifunkčné ihrisko, ktoré bolo otvorené iba niekoľko dní.
Vedeniu obce sa v rámci riešenia krízovej situácie podarilo zabezpečiť na premostenie rieky od armády pontónový most, ktorý neskôr získala do vlastníctva. Ten má dnes drevené zábradlie a je upravený na bezpečný prechod cez vodu. Na mieste, kde stál pôvodný strhnutý most, je dnes úplne nový a dali mu meno Most svätého Martina.
„Rieka sa v roku 2010 v priebehu niekoľkých minút premenila na ničivú silu, ktorá brala všetko, čo jej prišlo do cesty. Podarilo sa nám vybaviť peniaze a už máme dokončený nový most. Čo sa týka protipovodňových opatrení, podali sme projekt na financovanie regulácie Kožuchovského potoka, ktorý rovnako tečie cez našu dedinu,“ doplnil Palička.
Dedina sa však rozhodla aj pre ďalšie investície. Využila vypísané výzvy a chce cez projekty získať peniaze na zateplenie budovy obecného úradu a kultúrneho domu. Za najdôležitejší projekt však starosta považuje výstavbu chodníka.
„Ten by mal lemovať cestu stredom obce, ktorá je hlavným ťahom na Medzilaborce. Po tejto ceste chodí do školy veľa detí, a preto chceme tú časť dediny urobiť bezpečnejšou. K tomu by mala napomôcť aj modernizácie verejného osvetlenia a kamerový systém,“ konštatoval starosta.
Doplnil, že v januári tohto roka sprevádzkovali v obci denný stacionár pre dôchodcov, ktorí tak získali priestory na stretávanie sa, realizáciu svojich koníčkov.
„Nie len prácou je človek živý, ale potrebuje aj trochu tej zábavy. V dedine pripravujeme počas roka množstvo podujatí a medzi najobľúbenejšie patrí obecná zabíjačka. Koná sa začiatkom januára a na hostinu je pozvaná celá dedina,“ uzavrel starosta.
