Dravce 22. apríla (TASR) – Zhruba osem kilometrov od Levoče sa nachádza obec Dravce. Leží na južných svahoch Levočských vrchov v doline potoka Bicír. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1263, Dravce sa v nej spomínajú ako obec kráľovských chovateľov sokolov, uviedol pre TASR starosta obce Peter Faltin. Panovník Bela IV. v tom čase rozhodol, že hranica medzi obcami Dravce a Iliašovce, o ktorú sa v minulosti súdili, bude tvoriť cesta vedúca od Spišského Štvrtka.

V Dravciach bol v roku 1288 založený kláštor antonitov, koncom 13. storočia pri ňom vzniklo xenodochium, teda prvá nemocnica na Spiši. Podľa slov Štefana Novotného, ktorý bol v miestnom kostole 45 rokov kostolníkom, mala nemocnica 11 lôžok. Nachádzala sa za kostolom. "Mnísi chodili do obce Červený Kláštor a do Slovenského raja zbierať bylinky, z ktorých robili rôzne odvary a liečivé sirupy," povedal pre TASR bývalý kostolník. Liečili tu pocestných a domácich obyvateľov. Nemocnica zanikla v 16. storočí.



V minulosti sa panovníci v okolitých obciach zúčastňovali na poľovačkách a každá obec bola výnimočná niečím iným. Názov obce sa odvádza aj od toho, že tu kedysi občania chovali a cvičili dravých vtákov určených na poľovačky. "V roku 1787 mala obec 54 domov a 491 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 70 domov a 500 obyvateľov," uvádza sa na internetovej stránke obce. Podľa starostu sa obec začala najviac rozvíjať po druhej svetovej vojne.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

K obci Dravce patrí aj časť Bukovinka, ktorá vznikla, ako uviedol starosta, okolo roku 1920. "Vytvorili ju obyvatelia Tatranskej Bukoviny, teda Poliaci, ktorí vycestovali za prácou do Ameriky. Po návrate domov si chceli kúpiť pozemky v Tatranskej Bukovine, ale panstvo im ich predať nechcelo. Tunajší páni im pozemky predali a nasťahovali sa sem," priblížil starosta. V Bukovinke sa dodnes nachádzajú pôvodné rodiny, ktoré sa do tejto časti nasťahovali ešte v prvej polovici 20. storočia. "Veľa starších domčekov sa už mení na chaty a tento kút našej dediny ľudia využívajú na turistiku a rekreáciu," priblížil Faltin. V Bukovinke sa nachádza drevená zvonica, ktorú si postavili obyvatelia po príchode do tejto oblasti. "Pravidelne o 12.00 h sa na nej ručne zvoní," uzavrel starosta s tým, že aj keď Dravce s Bukovinkou tvoria jednu obec, nachádzajú sa tu dva kostoly, dva kultúrne domy i dva cintoríny.

Dominantou obce je kostol bez veže

Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety v obci Dravce v Levočskom okrese pochádza z 13. storočia. Už na prvý pohľad sa od ostatných kostolov líši tým, že nemá žiadnu vežu. Do tej pôvodnej, ako uviedol pre TASR Štefan Novotný, ktorý v ňom robil 45 rokov kostolníka, udrel blesk a tá praskla na polovicu. Vtedajší biskup dal príkaz, aby ju rozobrali a z použitého materiálu postavili v susednej obci Spišský Štvrtok základnú školu.

O tom, či kostol v Dravciach postavili križiaci, alebo je pôvodným dielom mníchov z rádu antonitov, sa podľa starostu obce Dravce Petra Faltina vedú diskusie. "V 15. storočí bol kostol prestavaný na dvojloďový a pristavené bolo k nemu aj presbytérium," povedal bývalý kostolník. Klenba lode je z prvej polovice 15. storočia. V tom čase levočskí stavitelia pristavili k najstaršej časti kostola aj vežu. Tá bola v roku 1875, ako uviedol kostolník, zničená po požiari, ktorý zapríčinil úder blesku. Veža už do pôvodného stavu nebola obnovená, pričom jej múry boli zbúrané a jej zvyšky boli upravené na oporné piliere, ktoré sú charakteristické pre dravecký kostol.



Bývalý hlavný oltár bol gotický z čias okolo roku 1450 a znázornený na ňom bol patrón kostola svätý Anton Pustovník. "Tento oltár bol odovzdaný do zbierok múzea v Budapešti a namiesto neho bol v Dravciach postavený oltár svätej Alžbety, ktorý kostolu darovala rodina Ujfalussy. Ten vydržal v obci zhruba 100 rokov, lebo v roku 1959 bol odvezený do národných zbierok na Bratislavský hrad," povedal Novotný. Podľa slov starostu tam bol oltár vystavený až do rekonštrukcie. Pri nej sa znížili stropy a zistilo sa, že oltár sa tam už nezmestí. "V súčasnosti sa náš oltár nachádza v depozite Slovenského národného múzea v Pezinku a snažíme sa o jeho prinavrátenie do Draviec, teda na jeho pôvodné miesto," priblížil starosta. V draveckom kostole sa nachádzajú tri oltáre. Jedným z nich je aj oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče. "Nie je dokázané, či ide priamo o dielo z rúk Majstra Pavla, ale nanajvýš to budú jeho prví žiaci," vysvetlil Faltin s tým, že obec je súčasťou Memoranda obcí, ktoré majú vo svojich mestách a obciach diela Majstra Pavla.



Súčasťou interiéru sú aj jedny z najstarších fresiek na Spiši, ktoré neboli nikdy reštaurované. Maľby v kostole sú dvojakého druhu, jedny pochádzajú zo 14. storočia, ďalšie sú zhruba o storočie staršie. Najvzácnejšie fresky vyjavujú rôzne scény zo života svätého Antona Pustovníka. Výtvarne najhodnotnejšia je podľa Novotného freska Zvestovania na pravej strane hlavného oltára. "Na stene nad vchodom do sakristie sa nachádza veľká freska, ktorá zobrazuje Krížovú cestu so 14 zastaveniami, ktorá bola v 70. rokoch minulého storočia zamaľovaná. Odvtedy je zakrytá vrstvou bieleho vápna," povedal bývalý kostolník.

Na oboch stranách presbytéria sa nachádzajú chórové lavice, ktorých súčasťou sú štítové znaky rádu antonitov. "V laviciach sedávali predstavení a priori kláštora. V kostole sa nachádzali aj štaluny, teda goticky vyrezávané kreslá. Tie však boli odvezené do múzea na Bratislavský hrad," uzavrel Novotný.

V obci je jeden z najstarších mostov na Spiši

Medzi najstaršie mosty na Spiši, ktoré sú v súčasnosti aj funkčné, patrí gotický most v Dravciach v okrese Levoča. Ako pre TASR uviedol starosta obce Peter Faltin, most pochádza z 13. storočia.

Podľa svojho tvaru patrí medzi gotické mosty, vybudovaný je z lomového štiepaného kameňa s jedným oblúkom klenby. "V 80. rokoch minulého storočia bol v spodnej časti zrekonštruovaný, nakoľko cezeň viedla hlavná cesta. V tom čase bol v správe Prešovského kraja," povedal starosta. Spodná časť mosta bola v havarijnom stave. Podľa Faltina ho rozobrali a zaliali betónom. Jeho pôvodný stav je zachovaný vo vrchnej časti.

Po vybudovaní obchádzky a odklone hlavnej cesty mimo obce začal most chátrať. "Roky sa oň nikto nestará, je v dezolátnom stave. Ako obec sa snažíme okolo mosta aspoň kosiť, aby prostredie okolo neho bolo pekné," priblížil starosta. Podľa jeho ďalších slov na historickú pamiatku sa pýta mnoho návštevníkov obce, lebo je to jeden z najstarších gotických mostov na Slovensku. "Takto zachovaný most, ktorý je stáročia plne využívaný, nájdete málokde," poznamenal.



Faltin si myslí, že o túto historickú pamiatku sa na Slovensku nestarajú dostatočne. "Hocikde inde vo svete, keby mali takýto most, tak sa o neho postarajú inak," poznamenal. V dezolátnom stave je najmä spodná časť. Most by však podľa neho potreboval komplexnú rekonštrukciu, obec však na jeho opravu nemá finančné prostriedky. "Most sa stále používa, denne cezeň prechádzajú autá, tečie cezeň voda, len je zničený," uzavrel Faltin.

Dobrovoľných hasičov v obci pribúda, chcú zriadiť i hasičské múzeum

V posledných rokoch sa v obci Dravce v okrese Levoča obnovil záujem o dobrovoľné hasičstvo. Vlani oslavoval zbor 90. výročie založenia. Uviedol to pre TASR starosta obce Dravce Peter Faltin.

"Disponujeme starou hasičskou technikou, máme napríklad starú ručnú konskú striekačku. Najnovšie nám do zbierky pribudla Avia od profesionálnych hasičov z Levoče," vymenoval starosta. Ako ďalej doplnil, starú techniku sa v Dravcoch snažia opraviť, aby ju mohli následne používať. "Keď to je potrebné, využívajú ju naši dobrovoľní hasiči. Niekedy sa so starou technikou dostanú aj na také miesta, kde sa to moderným strojom nepodarí," vysvetlil.

Starosta Draviec zároveň potvrdil, že by v obci rád zriadil múzeum hasičskej kultúry. V ňom by návštevníkom okrem iného priblížili aj historické kúsky, ktoré obec vlastní. Požiarna zbrojnica sa v súčasnosti nachádza na prízemí poschodovej budovy obecného úradu.

S dobrovoľným hasičstvom v obci súvisia aj viaceré podujatia. Ide napríklad o súťaž hasičských družstiev v rôznych kategóriách. O dobrovoľné hasičstvo podľa starostu prejavili záujem aj mladší chlapci. "Vlani sa nám podarilo postaviť aj ženské družstvo z dievčat, ktoré majú okolo 15 rokov," uzavrel starosta.

Počet obyvateľov posledné roky stúpa, v škôlke musia pristaviť dve triedy

Počet obyvateľov v obci Dravce v Levočskom okrese za posledné roky stúpa najmä vďaka výstavbe rodinných domov a príchodom nových rodín. Ako uviedol pre TASR starosta obce Dravce Peter Faltin, nárast zaznamenali aj v miestnej škôlke, ktorá už kapacitne nepostačuje, preto sa k nej v tomto roku pristavia ďalšie dve triedy.



V draveckej škôlke sa nachádza 40 detí, podľa Faltina v nej však každý rok deti pribúdajú. "Budova škôlky prešla v minulom roku kompletnou rekonštrukciou nielen exteriéru, ale aj interiéru. Tohto roku budeme k tejto budove pristavovať dve triedy. Máme schválenú dotáciu z Ministerstva vnútra SR, nakoľko v nej máme stúpajúcu tendenciu," vysvetlil. Na tento zámer obec dostala dotáciu cez 164.000 eur. V Dravcoch sa nachádza aj prvý stupeň základnej školy, ktorú navštevuje 25 žiakov, z nich sú štyria externí. "Budova školy je čiastočne zrekonštruovaná, uchádzame sa o dotáciu na zateplenie budovy, na výmenu strechy a kúrenia," povedal.

Do budúcna plánujú v obci pripraviť novú lokalitu na individuálnu bytovú výstavbu. "Bola by tu možnosť výstavby ďalších 40 rodinných domov. Pracujeme na rozvoji obce ďalej, rovnako aj na prísune obyvateľstva. Mladým ľuďom chceme ponúknuť možnosť, aby bývali u nás a neodchádzali žiť preč," priblížil Faltin s tým, že o pozemky je v Dravcoch záujem. Podľa neho je obec situovaná veľmi dobre. "Nachádza sa v okolí štyroch okresných miest (Levoča, Spišská Nová Ves, Poprad, Kežmarok) zhruba do 20 minút cesty autom, do krajského mesta Prešov je to zhruba pol hodiny cesty po diaľnici," povedal. V obci v súčasnosti žije viac ako 810 obyvateľov, v časti Bukovinka ich je okolo 160.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Najväčšími problémami, ktoré starostu v obci trápia, sú čistiareň odpadových vôd (ČOV) a dokončenie kanalizácie. "Chýba nám odkanalizovať ešte okolo 20 percent obce a ČOV nemáme vôbec. Mali sme tu veľký problém s vodou, nakoľko ju prečerpávame zo Spišského Štvrtka," povedal starosta. Vlani sa v Dravcoch podarilo dokončiť stavbu vodojemu, ktorý sa nachádza nad obcou.

Veľký problém vidí starosta aj s kultúrnym domom, ktorý je v dezolátnom stave. "Kultúrny dom prešiel naposledy stavebnou úpravou v 50. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa tam toho veľa nezmenilo. Krov je niekde tak prehnitý, že na niektorých miestach musia byť podopreté trámy, aby sa strop neprepadol," opísal s tým, že obec chce podať projektovú dokumentáciu na získanie finančných prostriedkov na jeho komplexnú rekonštrukciu.