Lučivná 16. decembra (TASR) – Príprava monografie o obci Lučivná v Popradskom okrese spôsobila, že táto dedinka s takmer 1000 obyvateľmi zostarla o 23 rokov. V prípravnej fáze sa totiž objavil dokument s písomnou zmienkou z roku 1298, kým doteraz Lučivňania datovali vznik svojej obce do roku 1321.

„Táto malá dedina je výnimočná tým, že cez ňu kedysi prechádzala kráľovská poštová cesta Magna Via a nachádzala sa tu aj mýtna stanica. S tým súvisí viacero historických udalostí,“ priblížila pre TASR Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove. Obec je okrem iného známa tým, že sa v nej nachádza kaštieľ zo 17. storočia s udržiavaným parkom. Vlani oslavovali dvojstoročnicu oba tamojšie kostoly, katolícky i evanjelický. O rozmach Lučivnej sa postaral najmä rod Várady-Szakmaryovcov. Táto rodina sa podľa Kollárovej správala k miestnym ľuďom veľmi slušne a pomáhala im vždy, keď mohla, napr. aj pri výstavbe spomínaných kostolov, či v období neúrody. Lučivná bola okrem toho strediskom, kde sa stretávali aj štúrovci.

Obec je jednou zo vstupných brán do Vysokých Tatier s unikátnym výhľadom na ich panorámu. Z jej polohy čerpajú aj tamojšie kúpele, ktoré majú viac ako 140-ročnú históriu a sústreďujú sa najmä na ochorenia horných dýchacích ciest u detí. „Naša obec je špecifická svojou polohou pod Tatrami, zároveň je z každej strany obklopená lesmi, takže je vyhľadávanou hubárskou oblasťou. Okrem toho sa v našom katastri nachádzajú tri lyžiarske strediská. V Lopušnej doline sú dve a priamo u nás v obci je tiež jedno menšie,“ priblížil pre TASR starosta Lučivnej Stanislav Gavalier.

V Lučivnej majú podľa neho kompletne vybudovanú infraštruktúru a s výnimkou dvoch ulíc sa podarilo zrekonštruovať aj všetky miestne cesty a chodníky. V uplynulom období sa tu okrem toho podarilo opraviť a zatepliť aj všetky obecné budovy a vybudovať nový dom smútku. „Myslím si, že kvôli týmto atribútom sme atraktívnym miestom na bývanie a musím povedať, že je záujem zo strany obyvateľov z okolitých miest a obcí o výstavbu u nás. Žiaľ, momentálne máme problém s pozemkami, pretože obec už nevlastní žiadne a výstavba viazne, keďže vlastnícke vzťahy sú tu veľmi problematické. Už desať rokov máme spracovaný územný plán, kým ale nenájdu vôľu títo vlastníci, tak tu nie je iná možnosť a ďalšia výstavba sa tu realizovať nedá,“ konštatoval Gavalier.

Jednou zo zaujímavostí podľa neho je tradícia, ktorú tu založili miestni dôchodcovia. Stretávajú sa dvakrát do týždňa a spoločne chodia na výlety. „Za zmienku určite ale stojí, že táto skupinka vytvorila akúsi hymnu našej obce, v ktorej sa okrem iného spieva - našu obec žehnaj Bože, nech ju zloba nepremôže. Podľa tejto slohy by sa mali ľudia aj správať, len vtedy bude obec prekvitať,“ uzatvára starosta. Na budúci rok bude Lučivná oslavovať 720. výročie vzniku, na čo sa chcú tamojší obyvatelia aj patrične pripraviť.

Obec má vlastnú monografiu, museli ju dvakrát prerábať

Foto: TASR/AP

Históriu obce Lučivná mapuje nová monografia, ktorú uviedli do života a zároveň pokrstili v piatok (15.12.). Jej príprava trvala dva a pol roka, podieľal sa na nej kolektív desiatich autorov a zaujímavosťou je, že ju museli dvakrát prerábať. „Podarilo sa nám zozbierať veľa materiálu od našich obyvateľov, máme dohromady približne 3000 fotografií a ďalších dokumentov,“ priblížil starosta Lučivnej Stanislav Gavalier.

Kniha už bola takmer hotová, keď sa objavil dokument, v ktorom je zmienka o Lučivnej z roku 1298. Obec sa v ňom spomína v súvislosti s vytýčením nových hraníc lesov Štrby, Šuňavy a Lučivnej. Doteraz pritom Lučivňania datovali vznik svojej dediny do roku 1321.

„V marci sme už boli v tom, že máme všetko a chceli sme dať monografiu do tlače. Začiatkom apríla sa však objavila táto nová písomná zmienka. Boli sme z toho nadšení a vydavateľ Vladimír Labuda musel v podstate celú knihu prerábať, pretože všetko sa poposúvalo. Tento proces sme ukončili a novú písomnú zmienku sme dostali do knihy. Plánovali sme preto, že koncom leta ju dáme do tlačiarne. Potom sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Monografia bola ukončená, napísaná a prišiel archeológ Marián Soják zo Spišskej Novej Vsi a ten nám oznámil, že objavil v katastri obce poklad mincí,“ priblížil Gavalier. Spočiatku to v obci brali ako žart. Až keď si starosta poklad pozostávajúci z 870 mincí z prelomu 17. a 18. storočia fyzicky pozrel, utvrdil sa, že je to fakt, ktorý jednoznačne treba uviesť v monografii. „Nesmierne sa tešíme, že sa to podarilo, pretože nemať takéto hodnotné informácie v monografii, by bola pre ďalšie generácie veľká škoda,“ konštatoval starosta.

Počas zostavovania monografie historici zistili okrem týchto dvoch faktov aj ďalšie zaujímavosti. Už dávnejšie vedeli, že cez obec prechádzala poštová cesta Magna Via. „Záujem o obec bol už v 19. storočí, do histórie Slovenska sa zapísala najmä kvôli ľuďom, ktorí podporovali celú štúrovskú generáciu. Rodina Klonkayová zabezpečovala servis študentom, ktorí prichádzali do Kežmarku alebo Levoče. Klonkayovci mali veľmi pekné dcéry a študenti sa tam veľmi radi vracali. Čo bolo zaujímavé, že pán Klonkay ich zabezpečil aj potravinovo, postaral sa o nich a zrejme pri takýchto príležitostiach to nebolo len o zábave, ale aj o buditeľských dohovoroch. Rozhodne táto rodina prispela k národnému vývoju na Slovensku,“ priblížila hlavná autorka monografie Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove.

Monografia obsahuje okolo 420 strán a zaujímavé je podľa Kollárovej napr. aj medzivojnové obdobie v Lučivnej. Koncom 19. storočia tu po vybudovaní železnice na košicko-bohumínskej trati, vznikli aj kúpele. Tie mali spočiatku rekreačný charakter a slúžili na poľovačky, neskôr sa zmenili na klimatické kúpele a v období medzi vojnami slúžili najmä na rekonvalescenciu pacientov chorých na tuberkulózu.

O rozmach tejto podtatranskej dedinky sa zaslúžil najmä rod Várady-Szakmáry, ktorý ju získal do vlastníctva v roku 1753 za 28.000 zlatých od mesta Kežmarok. Práve táto rodina stála pri vzniku kúpeľov, za ich pomoci miestni postavili evanjelický i katolícky kostol a vybudovali aj kaštieľ s parkom, ktorý zdobí obec dodnes.

Miestne kúpele majú za sebou viac ako 140-ročnú históriu

Foto: TASR/Adriána Hudecová

Obec Lučivná v okrese Poprad je okrem iného známa aj svojimi kúpeľmi. Ich vznik, za ktorým stojí statkár Donath Várady-Szakmáry, sa datuje do roku 1872. „Spočiatku mali rekreačný charakter a slúžili panstvu na poľovačky. Postupne Donath, ktorý tam rozširoval cestovný ruch, pochopil, že je možnosť vybudovať klimatické kúpele,“ priblížila Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove, ktorá je okrem iného autorkou monografie o obci Lučivná.

Neskôr mali kúpele lepších i horších majiteľov, čo sa odzrkadľovalo aj na ich výzore. Zohrali však veľmi dôležitú úlohu v medzivojnovom období, kedy sa tam liečili pacienti chorí na tuberkulózu. Neskôr sa vyprofilovali ako detská liečebňa, úzko spolupracovali aj s klimatickými kúpeľmi vo Vysokých Tatrách. „Boli tiež zdravotníckym zázemím pre obyvateľov zo širokého okolia. V minulosti sa TBC neliečila ako dnes liekmi, ale operačne. Boli tam teda aj operačné sály, takže tam veľa ľudí nachádzalo zdravotnú pomoc,“ doplnila Kollárová.

V rokoch 2007 a 2008 prešli tieto kúpele rozsiahlou rekonštrukciou a v súčasnosti poskytujú kúpeľnú starostlivosť deťom do 18 rokov. „Náš areál sa nachádza v nadmorskej výške viac ako 800 metrov a celý je obklopený prírodou, lesoparkom. Čistý vzduch a dostatok slnečných dní v roku niekoľkonásobne zvyšujú účinky horskej klímy,“ zdôraznila kúpeľná detská lekárka Bianka Lipovská. Liečebné procedúry sú podľa nej rozdelené do kategórií, pre deti do troch a od troch rokov.

„Pre menšie detičky máme k dispozícii klimatoterapiu, preplach nosa, inhalácie, bioptron, bazén, ale aj liečebnú telesnú výchovu, hydromasážnu vaňu a svetloliečbu,“ vymenovala vrchná sestra kúpeľov Štefánia Jašiková. Pre väčšie deti je k dispozícii napr. aj fínska, bylinková, parná a infra sauna, ale tiež balneoterapia, elektroliečba i teploliečba. „Naším hlavným cieľom je, aby deti trávili čo najviac času vonku, zvyčajne to býva minimálne štyri hodiny denne. V kombinácii s procedúrami sa nám tak lepšie darí budovať im imunitu, či znižovať príznaky rôznych alergií,“ zdôraznila Jašiková.

Ročne v tejto liečebni vybavia približne 3000 detských pacientov vo veku do 18 rokov. Deti majú možnosť byť na liečení v sprievode rodičov, ale i bez nich. Najviac klientov majú podľa Jašikovej v letných mesiacoch. Hlavný zameraním kúpeľov je poskytovanie liečby deťom s netuberkulóznymi chorobami dýchacích ciest, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej zdravotnej starostlivosti.

V katastri obce sú tri menšie lyžiarske strediská

Obec Lučivná v okrese Poprad patrí počtom obyvateľov medzi menšie obce na Slovensku, aj napriek tomu sa v jej katastri nachádzajú až tri lyžiarske strediská. „Priamo v obci máme jeden areál a neďaleko sú ďalšie dve strediská, Lopušná dolina a Ski Tatry,“ priblížil pre TASR starosta Lučivnej Stanislav Gavalier.

Vrcholová stanica strediska Lopušná dolina je v nadmorskej výške 916 metrov nad morom. K dispozícii lyžiarom sú tu štyri svahy, ale tiež upravené bežecké trate a prírodná ľadová plocha. V neďalekom areáli Ski Tatry si môžu lyžiari užiť jednu červenú a jednu čiernu zjazdovku.

„Lyžiarske stredisko priamo v Lučivnej existuje už dlhé roky, nejakých 40 rokov dozadu tu bol postavený prvý kotvový vlek, ktorý v tej dobe patril železniciam,“ priblížil pre TASR riaditeľ Snow Park Lučivná Miroslav Šukola. Stredisko, ako ho môžu návštevníci vidieť dnes, je v prevádzke od sezóny 2004/2005. Je zamerané najmä na rodinnú lyžovačku, terén nie je podľa neho príliš náročný, ale vhodný je pre náročnejších lyžiarov i začiatočníkov. Okrem lyžovania je tu k dispozícii aj detské ihrisko či snowtubingová dráha.

Kopec je rozdelený štyrmi vlekmi a celkovo je tu 1,5 lyžiarskych tratí. Okrem toho sa tu nachádza aj trojkilometrový bežkársky okruh. „Naše stredisko je výnimočné a zároveň aj vyhľadávané kvôli výhľadu na panorámu Vysokých Tatier,“ dodal Šukola. Do ďalších sezón chcú v Lučivnej technicky vylepšiť lyžiarske vleky a do úvahy podľa neho prichádza aj výstavba sedačkovej lanovky.

Na prevádzku všetkých troch spomínaných lyžiarskych areálov sú podľa starostu naviazané aj miestne hotely, a tiež kaštieľ. „Dohromady tak naša obec poskytuje kompletný servis ubytovania, stravovania a lyžovania. Okrem kaštieľa, v ktorom je tiež ubytovanie, máme u nás ďalšie tri hotely. Chodia k nám ľudia nielen z okolia, ale nájdu sa aj zahraniční návštevníci,“ dodal Gavalier. Zimnú sezónu vo všetkých troch strediskách plánujú odštartovať pred Vianocami.

Pýchou obce je podľa starostu okrem iného aj kaštieľ s parkom

Pýchou podtatranskej obce Lučivná v Popradskom okrese je okrem iného aj miestny kaštieľ so zachovalým historickým parkom. Tvrdí to starosta Stanislav Gavalier, ktorý pre TASR uviedol, že na budúci rok chcú priestor vedľa kaštieľa zrevitalizovať.

"Tento park si určite zaslúži veľkú pozornosť a vyvíjame maximálnu snahu, aby sme ho udržali v čo najlepšom stave. Práve preto sme sa rozhodli, že na budúci rok tu zrekonštruujeme chodníky, vybudujeme osvetlenie a vstupnú bránu," priblížil Gavalier s tým, že v tomto roku tam už opravili jazierko a pergolou. Cieľom radnice je, aby areál s pôvodnými stromami slúžil širokej verejnosti, už teraz ho navštevuje veľa ľudí. Park aj v minulosti slúžil majiteľom kaštieľa ako oddychová zóna a tento status chce vedenie obce zachovať aj do budúcna. "Myslím si, že je veľmi málo obcí na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť takýmto veľkým a zachovalým parkom," konštatoval starosta.

Park je súčasťou kaštieľa, ktorý stál v Lučivnej už začiatkom 17. storočia. Jeho základný kameň ako poľovníckeho sídla však položili ešte o dve storočia skôr. V roku 1584 sa zemepánom Lučivnej stal rod Tököliovcov, ktorý dal budovu v renesančnom slohu prestavať. Poslednými vlastníkmi kaštieľa boli až do roku 1945 potomkovia rodu Váradi-Szakmary.

"Tento kaštieľ prešiel viacerými prestavbami, podarilo sa však zachovať aj fotografie pôvodnej stavby. Mali sme to šťastie, že potomkovia tejto rodiny stále žijú. Jedna z príbuzných napríklad hovorila o tom, že rodina Várady-Szakmary sa venovala poľovníctvu a ona sama sa učila poľovať, keď v parku pri kaštieli strieľala do šišiek," priblížila autorka monografie o obci Lučivná Zuzana Kollárová. Dodala, že semienka z borovíc, ktoré sa v tomto parku nachádzali, sa dokonca predávali po celej Európe. V súčasnosti je budova kaštieľa po rekonštrukcii a využíva sa na ubytovanie a ďalšie služby.

Ku kaštieľu patril aj rodinný cintorín, na ktorom sú pochovaní členovia Várady-Szakmaryovcov a zachoval sa dodnes. Na mieste sa už podarilo zachrániť miestnu hrobku, ktorá bola schátraná a zanedbaná a tiež niekoľko historických pomníkov. "V hrobke sme pri obnove objavili aj kostrové pozostatky v pôvodných truhlách. Tie sme zrekonštruovali a sú vystavené. Pozostatky sme v hrobke pochovali, sú tam dva hroby," priblížil Gavalier s tým, že v budúcnosti chce obec túto plochu využiť ako rekreačnú zónu. Na revitalizáciu požiadala o pridelenie zdrojov z fondu na obnovu kultúrnych pamiatok, projekt zatiaľ nebol vyhodnotený.